Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/91/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci prejednania dedičstva

po poručiteľke A. H., rod. D., zomrelej X., naposledy bývajúcej v P., vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp.zn. D 332/1955, o dovolaní Ing. J. Š., bývajúceho v P., R. Š.,

bývajúceho v P., zastúpených JUDr. F. K., advokátom v P., proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 9. júna 2008 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Náhradu trov dovolacieho konania účastníkom nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov (v poradí tretím) uznesením z 3. januára 2008 č.k. D 332/1955-

196 zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov uznesením z 10. júla 2007 č.k.

D 332/1955-186 prerušil dedičské konanie po poručiteľke A. H., rod. D., zomrelej X.

a odkázal dedičov poručiteľky, aby podali žalobu o určenie rozsahu dedičstva. 14. augusta

2007 bol podaný na súd návrh na určenie rozsahu dedičstva po poručiteľke, pod sp.zn.

. Uznesením Okresného súdu Prešov z 12. septembra 2007 č.k. 15 C 246/2007-

39 bolo uvedené konanie zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na jeho začatie z 21. augusta

2007, ako aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo 14. augusta 2007. Výrok

o trovách konania odôvodnil ustanovením

Krajský súd v Prešove na odvolanie Ing. J. Š. a R. Š. (v poradí tretím) uznesením

z 9. júna 2008 sp.zn. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v zásade

odôvodnil tým, že odvolatelia nie sú účastníkmi dedičského konania po poručiteľke A. H.,

rod. D., súd s nimi nemôže konať ako s dedičmi po poručiteľke, čím nie sú splnené

podmienky dedičského konania. Ide tak o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

ktorý je dôvodom na zastavenie konania (, ). O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie Ing. J. Š. a R. Š., navrhli ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že im postupom

odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ), keď krajský

súd pri prejednaní ich odvolania proti tretiemu zastavujúcemu uzneseniu vo veci prejednania

dedičstva po poručiteľke A. H., rod. D. bez vykonania akéhokoľvek dokazovania

a rešpektovania predchádzajúcich právnych názorov, ktoré vyslovil vo svojich rozhodnutiach,

úplne z iných dôvodov, ako boli uplatňované v odvolacom konaní, potvrdil rozhodnutie súdu

prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak

smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ) alebo

uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/

), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239

ods. 2 písm.a/ ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm.b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm.c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť

dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie

prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolatelia v dovolaní

namietali.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu nevyplýva, že by odvolací súd v prejednávanej veci

v prípade dovolateľov nerešpektoval niektoré z týchto práv.

V konaní o dedičstve sú podľa ustanovenia veta prvá účastníkmi konania

tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb

niet, štát.

Skutkové zistenia opísané v odôvodnení napadnutého uznesenia (na ktoré

v podrobnostiach odkazuje aj dovolací súd), z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní

odvolací súd, sú postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Z týchto nepochybne

vyplýva, že poručiteľka A. H., rod. D., zomrela X. so zanechaním závetu. Po nej prichádzali

do úvahy štyria dedičia z prvej skupiny dedičov zo zákona, a to jej manžel J. H. st. a tri

plnoleté deti, F. H., J. H. ml. a I. H., ktorá na základe uznesenia bývalého Štátneho

notárstva v Prešove z 3. novembra 1955 č.k. D 332/55-10 nadobudla titulom dedenia po

poručiteľke nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. X., X. a X. kat. územie P.

Dedičstvo bolo potvrdené dcére poručiteľky I. H. na základe závetu z 22. mája 1953, ktorý

bol spísaný pred Štátnym notárstvom v Prešove formou notárskej zápisnice za prítomnosti

dvoch svedkov, pričom v závete sa výslovne uvádza, že synovia poručiteľky F. a J. boli už za

jej života uspokojení, čo im aj započítala do ich dedičských podielov. Títo (neopomenuteľní)

dedičia prehlásili, že uznávajú vôľu poručiteľky vedomí si svojho dedičského práva, ktoré

však neuplatnili. Teda, nedomáhali sa relatívnej neplatnosti závetu (ktorý bol na základe

zápisnice z 11. novembra 1955 riadne vyhlásený), t.j. neuplatnili svoj zákonný podiel, ktorý

predstavuje 3/4 podielu v zmysle (,

t.j. zákona účinného v čase smrti poručiteľky). Z právneho hľadiska sa tak vzdali časti

majetku poručiteľky, ktorá časť predstavuje dedičský podiel neopomenuteľného dediča

v zmysle cit. , a to ku dňu smrti poručiteľky. Na základe

osvedčenia o dedičstve sp.zn. D 952/97, z 19. júna 1997 po poručiteľke I. H.

nadobudla dedičstvo Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom z

titulu odúmrte, a to nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižných zápisniciach č. X., X. a X.

kat. územie P., v dôsledku čoho štát ďalej nakladal s týmto majetkom ako s majetkom štátu.

Syn poručiteľky A. H., rod. D., F. H. zomrel X.. Dedičstvo po ňom bolo prejednané pred

bývalým Štátnym notárstvom v Prešove v konaní vedenom pod sp.zn. D 1465/74. Dedičkou

po ňom bola manželka H. H., rod. M.. Syn poručiteľky A. H., rod. D., J. H. ml. zomrel X..

Dedičom po ňom bol syn V. H., nar. X., zomrelý X., ktorý zanechal zákonnú dedičku V. K.

(dcéru jeho manželky F.) a ktorý počas svojho života zanechal závet, ktorým určil za

závetných dedičov Ing. J. Š. a R. Š.. Pritom závetný poručiteľ V. H. zdedil po svojom otcovi

J. H. ml. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území N. Š.. V rámci dedičského

konania po J. H. ml. okrem nehnuteľností v kat. území N. Š. nebol zistený iný majetok, ani

dedičia iný majetok, o ktorom by vedeli, neprihlásili. V. H. sa tak hlásil len k tomuto, po

svojom otcovi zdedenému majetku. Teda, nehlásil sa k majetku poručiteľky A. H., rod. D.,

zomrelej X..

Z uvedených skutkových zistení potom vyplýva záver, ako to správne konštatuje

odvolací súd, že pokiaľ poručiteľ V. H. zdedil majetok len po svojom otcovi J. H. ml. v kat.

území N. Š. a nezdedil majetok, ktorý bol predmetom dedičstva po jeho starej matke,

poručiteľke A. H., rod. D., nemôžu byť dovolatelia, ktorí sa cítia byť univerzálnymi

sukcesormi, účastníkmi dedičského konania po poručiteľke A. H., rod. D., ktorá zanechala

platný závet. Z toho dôvodu s nimi ako s dedičmi po menovanej poručiteľke nemožno

konať. Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky dedičského konania po

poručiteľke A. H., rod. D., zastavením tohto konania podľa nedošlo

postupom súdu k odňatiu možnosti dovolateľom konať pred súdom.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 239

ods. 1 a 2 , nebola preukázaná existencia dovolateľmi namietanej vady konania

v zmysle a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dovolateľov podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd účastníkom konania nepriznal s tým,

že dovolatelia, ktorí v konaní úspech nemali, na ich náhradu právo nemajú a ostatní účastníci,

ktorým by podľa výsledku konania právo na náhradu trov tohto konania vzniklo, návrh

na rozhodnutie o trovách nepodali.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. augusta 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová