Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/6/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávnenej : S., a.s.,

so sídlom v B., proti povinnej : J. M. – O., U., o vymoženie 20 980,- Sk s prísl., vedenej na

Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 13. júna 2008 sp. zn. ,

t a k t o :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 13. júna 2008 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Čadca z 2. januára 2008 sp. zn.

a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Podaním z 26. apríla 2007 požiadal súdny exekútor Okresný súd Čadca o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie vymožením sumy 20 980,- Sk a trov exekúcie na základe

exekučného titulu – platobných výmerov V. z 29. apríla 2005

č. X., z 4. júna 2004 č. 1138/2004/C a z 9. augusta 1999 č. X., ktorými

bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok na poistnom.

K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, úradne overenú fotokópiu

plnomocenstva udeleného vtedajšej zástupkyni oprávnenej, fotokópiu zmluvy o postúpení

pohľadávok, ktorú medzi sebou uzavreli 9. decembra 2005 V., a.s., a obchodná spoločnosť

V., a.s., a napokon fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavreli 30. decembra

2005 V., a.s., a S., a.s.

Okresný súd Čadca uznesením z 2. januára 2008 č.k. -33,

EX 1147/2007 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol s odôvodnením, že v danej veci nebol preukázaný prechod vymáhanej pohľadávky

na oprávnenú.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Žiline uznesením z 13. júna 2008

č.k. -47, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie potvrdil. Potvrdzujúci výrok

odôvodnil vecnou správnosťou záveru súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebol riadne

preukázaný prechod práva z exekučného titulu na oprávnenú.

Oprávnená v dovolaní, ktorým napadla uznesenie odvolacieho súdu, namietala, že jej

v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom. Postupom súdu jej bolo odopreté právo

na súdnu ochranu. Súdy v konaní spochybnili jej procesné postavenie oprávnenej z takých

dôvodov, ktoré nemajú o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) ani žiadny iný zákon

neukladajú v exekučnom konaní povinnosť preukázať prevod (prechod) práva originálom

alebo overenou kópiou listiny. Takýto prevod (prechod) môže byť preukázaný aj inak, než len

originálom listiny alebo jej úradne overenou kópiou. Z týchto dôvodov žiadala napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vyjadrenie povinnej k dovolaniu sa v spise nenachádza.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasl. ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle platí,

že dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) a ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na

zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa ( ). Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení.

Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale

nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v až c/

Dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávnenej prichádzala do úvahy len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta, že konanie je v danom prípade postihnuté závažnou procesnou

vadou, lebo v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký

nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať)

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch nižších stupňov

k odňatiu možnosti oprávnenej konať, vzal dovolací súd na zreteľ, že vada konania v zmysle

je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces ( a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného

súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, lebo takýmto

rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia.

Zo spisu vyplýva, že v predmetnom konaní došlo k dovolateľkou namietanej procesnej

vade.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia

vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1

Exekučného poriadku). Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné. Podľa § 37 ods. 3 prvá

až tretia veta Exekučného poriadku proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako

povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,

možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo

z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza

k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci

konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.

Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo

povinností. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh

oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37

ods. 3 Exekučného poriadku).

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. V súvislosti s tým najmä skúma, či návrh na vykonanie

exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením

(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený

a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný

s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú

osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie

exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia

predkladá alebo navrhuje dôkaz, či oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú

alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že

oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej či sú splnené

všeobecné podmienky konania v zmysle

Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej ,

t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva

možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva

priamo z právneho predpisu (za daného právneho stavu bolo pripojenie takejto listiny

procesným predpokladom riadneho návrhu na vykonanie exekúcie). Od účinnosti tejto novely

Exekučný poriadok od tejto požiadavky upustil. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti,

na základe ktorých dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich

z exekučného titulu po začatí exekučného konania, stanovil požiadavku doložiť prevod alebo

prechod práv a povinností originálom alebo osvedčenou fotokópiou listiny (§ 37 ods. 3 tretia

veta v spojení s § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 30. novembra 2006); od

účinnosti novely vykonanej , teda od 1. decembra 2006 už

nevyžaduje predloženie takejto listiny v origináli alebo osvedčenej fotokópii. To znamená, že

od 1. septembra 2005 oprávnený nie je povinný preukazovať prechod alebo prevod práva

alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predložením

listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom, ani predložením jej originálu alebo

osvedčenej fotokópie.

Zo systematiky a jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že tento zákon

rozlišuje viaceré štádiá exekučného konania. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) sa

vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.

Pokiaľ účastník exekučného konania tvrdí, že došlo k prechodu práva alebo povinnosti

z exekučného titulu, súd neskúma, či prechod skutočne nastal; v tomto štádiu je postačujúce,

ak je prechod dostatočne osvedčený okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho

založených (aj len neoverených) fotokópií listín a časti ich príloh. Tým, prirodzene,

nie je dotknutá otázka prípadne neskôr nastolenej potreby dôsledného skúmania (verifikácie

pravdivosti tvrdeného) prechodu práva alebo povinnosti v neskorších štádiách exekučného

konania (napríklad pri posudzovaní opodstatnenosti prípadných námietok povinného proti

exekúcii alebo pri posudzovaní dôvodov pre zastavenie exekúcie).

V prejednávanej veci bol v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdený prechod práva

z exekučného titulu postúpením pohľadávky zo V., a.s., na V., a.s., a napokon na S., a.s.

Oprávnená na preukázanie tohto tvrdenia označila dôkazy – predložila kópie zmlúv

o postúpení pohľadávok (vrátane časti prílohy). Pokiaľ sa súdy v danej procesnej situácii

napriek vyššie uvedenému pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neobmedzili

len na to, čo v tomto štádiu exekučného konania mali (a mohli) skúmať, ale sa (už) v ňom

neprípustne a bez zákonného podkladu zaoberali tým, čo mohli skúmať (až) v neskorších

štádiách tohto konania, mal ich procesný postup znaky odopretia spravodlivosti (denegatio

iustitiae) oprávnenej a viedol k odňatiu jej možnosti pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/

Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom,

pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto zrušil tak potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu ako aj ním

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. augusta 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnost vyhotovenia: