Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
011/370511.d17710.pdf
PDF · 94.97 KB
No categories available
2Cdo/139/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 139/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci prinavrátenia spôsobilosti na právne
úkony A. M., narodenej X., bývajúcej v L., na návrh Mgr. A. M., bývajúcej v L., vedenej
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13 Ps 16/2006, o dovolaní Mgr. A. M.,
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2009 sp. zn.
1 Co 32/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 2. septembra 2007 č. k. 13 Ps 16/2006 – 116
návrh na prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony A. M., nar. X., zamietol a Slovenskej
republike nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že A. M. bola
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15 Ps 2/2004 obmedzená spôsobilosť na právne
úkony tak, že nie je schopná samostatne vystupovať pred úradmi, súdmi a inými orgánmi vo
svojom mene a nie je schopná podávať sťažnosti, návrhy, podnety a pod. Za opatrovníčku jej
bola ustanovená dcéra Mgr. A. M.. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že súčasný zdravotný stav A. M. neodôvodňuje prinavrátenie jej spôsobilosti na právne
úkony. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. L. L. vyplýva, že trpí chronickým psychickým
ochorením, paranoidnou ( bludovou ) poruchou, tzv. kverulačnou paranoiou. Ide o ochorenie
s chronickým priebehom, liečbou ťažko ovplyvniteľné, ale s možnosťou zmiernenia priebehu
a sociálnej úzdravy. Teda psychické ochorenie stále pretrváva, je aktívne a nedošlo k takej
zmene jej duševného stavu, ktorý by odôvodňoval prinavrátenie jej spôsobilosti na právne
úkony. O trovách konania rozhodol podľa § 191 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. februára 2009 sp. zn. 1 Co 32/2008 na odvolanie
Mgr. A. M. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom
prvostupňového súdu, podľa ktorého súčasný zdravotný stav A. M. neodôvodňuje
prinavrátenie jej spôsobilosti na právne úkony. Keďže od jeho rozhodovania nedošlo k zmene
situácie, vychádzal zo skutkového stavu ním zisteného. Znalecký posudok znalca
MUDr. L. L. považoval za dostatočne presvedčivý a berúc do úvahy, že v základnej diagnóze
je zhodný so záverom znaleckého posudku znalcov MUDr. B. a MUDr. L. ( podklad pre
rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony ), nevidel dôvod ( zhodne so súdom
prvého stupňa ) na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie Mgr. A. M.
( opatrovníčka A. M. ). Nesúhlasila so záverom znaleckého posudku znalca MUDr. L. L.
a trvala na tom, že matka bola a je duševne zdravá. Poukázala
na pripojené prílohy, na ktoré nebolo pri rozhodovaní prihliadnuté. Uviedla, že krajský súd
vydal rozhodnutie na zamlčaní 55 príloh, dokazujúcich klamstvá znalca o duševnom stave jej
matky, na zatajení existencie znaleckého posudku znalca MUDr. S. a na klamstve súdu
o prevedení dokazovania okresným súdom. Preto žiadala, aby bolo vyhovené jej návrhu na
prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony matke, pre ktorú súčasne žiadala odškodné za
urážku na cti, zdraví a materiálne škody v sume 3 500 € a napokon, aby znalec MUDr. L.
vrátil štátu vyplatené mu znalečné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že
dovolanie podala včas oprávnená osoba ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom ( § 236 a nasl. O. s. p. ).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O. s. p. platí, že
ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je
ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), alebo rozsudok, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( § 238
ods. 2 O. s. p. ), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak
odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie
zásadného právneho významu ( § 238 ods. 3 O. s. p. ).
Dovolaním Mgr. A. M. nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký
potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani
záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie
Mgr. A. M. proti potvrdzujúcemu rozsudku nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné.
So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p.
( § 242 ods. 1 O. s. p. ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. ( t. j. či v danej veci nejde
o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ). Existencia týchto vád nebola
v dovolacom konaní zistená.
Z obsahu dovolania Mgr. A. M. možno vyvodiť, že namietala nevykonanie ňou
navrhnutých dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci.
Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým by súd odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom ( R č. 37/1993, č. 125/1999 ). Rozhodovanie o tom,
ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania
( § 120 ods. 1 O. s. p. ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho
nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu
rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
Namietané nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ) je síce
relevantným dovolacím dôvodom, ale sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá
základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ).
I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené ( dovolací súd ich z uvedeného aspektu
neposudzoval ), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého potvrdzujúceho rozsudku, ale nezakladala by prípustnosť dovolania v zmysle
ustanovenia § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd vec správne právne
posúdil prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký
prípad v prejednávanej veci nešlo ). Uvedené platí aj vo vzťahu k dovolateľkou vytýkaným
nesprávnostiam skutkovej povahy.
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie Mgr. A. M. procesne neprístupné. Dovolací súd preto jej
dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie
neprípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa
vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil
svoje rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. augusta 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: