Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f33/370505.493961.pdf
PDF · 108.43 KB
No categories available
2Cdo/209/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 209/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., so sídlom v B.,
proti povinnému V. D., bývajúcemu v M., pre vymoženie 6 993 Sk
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17 Er 1852/2007,
o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. októbra 2007, sp. zn.
6 CoE 65/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline
z 31. októbra 2007 sp. zn. 6 CoE 65/2007, uznesenie Okresného súdu Martin z 20. augusta
2007 sp. zn. 17 Er 1852/2007 – 24 ako aj uznesenie Okresného súdu Martin z 30. apríla 2008
sp. zn. 17 Er 1852/2007 – 70 a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor JUDr. P. M., so sídlom Exekútorského úradu v L. požiadal písomným
podaním z 16. mája 2007 Okresný súd Martin o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre
vymoženie 6 993 Sk a trov exekúcie na základe návrhu oprávnenej a exekučného titulu –
právoplatného a vykonateľného platobného výmeru z 12. novembra 2004 č. X. vydaného S.,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok na
poistnom v sume 6 993 Sk. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul,
fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 20. júla 2005 medzi Z., a V., a.s.,
fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 30. decembra 2005 medzi V., a.s., a S.,
a.s., s výpisom z prílohy č. 1 k tejto zmluve a overenú fotokópiu plnomocenstva pre pôvodnú
zástupkyňu oprávnenej.
Okresný súd Martin uznesením z 20. augusta 2007 č. k. 17 Er 1852/2007 – 24 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekučnom
úrade pod sp. zn. EX 1667/2007 zamietol. Toto rozhodnutie odôvodnil zistením, že nebol
preukázaný prechod práva zo subjektu, ktorému bolo právo priznané exekučným titulom na
oprávneného, keď nemal za preukázaný ani predchádzajúci prechod vymáhanej pohľadávky,
zdôrazniac, že nebola pripojená príloha č. 1, v ktorej sa špecifikujú jednotlivé postupované
pohľadávky, ako originál alebo overená fotokópia.
Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 31. októbra 2007 sp. zn.
6 CoE 65/2007 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako aj s jeho právnym
názorom, že oprávnená nepreukázala, že na ňu prešlo právo z exekučného titulu. Uviedol,
že oprávnená bola povinná predložiť k návrhu na vykonanie exekúcie originál zmluvy
o postúpení predmetnej pohľadávky, prípadne overenú fotokópiu, keďže iba tieto listiny
možno považovať za listiny verejné, neoverená fotokópia nespĺňa potrebu preukázania
prechodu práv a povinností z exekučného titulu.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená a žiadala, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala,
že nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v jeho rozhodnutí jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Vytýkala odvolaciemu súdu ako aj prvostupňovému súdu, že spochybnil jej
postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní, keďže podľa ich názoru k návrhu na
vykonanie exekúcie predložené dokumenty kvalifikovaným spôsobom nepreukazujú prechod
práva z exekučného titulu. Poukázala nato, že zákon č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)
a ani Občiansky súdny poriadok neukladajú účastníkovi exekučného konania povinnosť
preukázať práva originálom alebo listinou overenou oprávneným orgánom a že
predpokladom spôsobilosti listiny byť dôkazom nie je jej predloženie v origináli alebo ako
overenej kópii a navyše prechod práva možno preukázať aj inak než len predložením zmluvy
o postúpení pohľadávok.
Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 37 ods. 1
Exekučného poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.)
preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s p.).
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo
nejde o zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O. s. p.), ale o potvrdzujúce uznesenie, ktoré
však nespadá do niektorej z kategórií potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2
písm. a/ až c/ O. s. p.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237
písm. a/ až g/ O. s. p., ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu)
odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo
závažných v ňom vymenovaných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania
vymenované v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli
v dovolacom konaní najavo.
S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov
nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (oprávneného) konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.).
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (vyhlásený v oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia považuje sa za integrálnu súčasť
súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K porušeniu práva
môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené
zákonom stanovené podmienky. Nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž zastavenie
exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej len EP). Nesprávnym
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda
oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia,
čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti.
Podľa názoru dovolacieho súdu v predmetnej exekučnej veci odvolací súd ani súd prvého
stupňa splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora neposúdili správne.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu ( § 40 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ( § 44 ods. 1
EP ).
Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného
než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa
preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak
nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci povinní bez zbytočného odkladu písomne
oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevod alebo prechod práv alebo povinností (§ 37 ods. 3 prvá až tretia veta EP).
Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh
toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia [ § 37 ods. 3 (ďalej len oprávnený) ].
V zmysle § 39 ods. 1 EP návrh na výkon exekúcie má okrem iného obsahovať prípadne
označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.
Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4
prvá veta).
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 prvá
veta O. s. p.).
Podľa § 125 prvá veta O. s. p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,
fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.).
V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 1 EP po podaní žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Najmä
skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1 EP), či je
k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti ( § 42 EP ), či je
exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnení a povinní osobami uvedenými
v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané
právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená
povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod ( prevod ) práva
alebo povinnosti a či na preukázanie toho svojho tvrdenia predkladá (označuje) dôkaz, či
oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,
z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka, alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil
splnenie vzájomnej povinnosti, zároveň preskúma aj splnenie všeobecných podmienok
konania v zmysle § 103 O. s. p. V štádiu exekučného konania, keď rozhoduje o žiadosti
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vychádza súd z tvrdení oprávneného
uvedených v návrhu a z exekučného titulu. V prípade oprávneným tvrdeného prechodu práv
alebo povinností z exekučného titulu skúma v tomto štádiu konania aj to, či k prechodu práv
alebo povinností došlo, vychádza však v tomto smere z údajov oprávneného o prechode práv
a povinností, ak tento údaj je osvedčený ( preukázaný ) čo aj len súkromnou listinou, ktorá nie
je originálom (napr. fotokópiou zmluvy o postúpení pohľadávok s výpisom z prílohy k tejto
zmluve). Takto pre dané štádium exekučného konania dostatočne preukázaný ( osvedčený )
prechod práv alebo povinností z exekučného titulu môže byť, pravdaže, následne
spochybnený povinným v námietkach proti exekúcii (kde napr. povinný spochybnil pravosť
predloženej súkromnej listiny o prechode práv alebo povinností), prípadne v konaní
o zastavenie exekúcie. Uvedené osvedčenie prechodu práv alebo povinností z exekučného
titulu pre účely konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie teda v žiadnom prípade
nemôžu zabrániť prípadnej účinnej obrane povinného založenej na námietke, že k prechodu
práv alebo povinností z exekučného titulu nedošlo, to znamená, že exekučný súd sa takouto
otázkou - ak sa medzi účastníkmi stane spornou - bude musieť dôkazne zaoberať (tu už
úroveň osvedčenia stačiť nebude).
Tieto závery, podľa ktorých tvrdenia oprávneného o prechode práv alebo povinností
z exekučného titulu postačí v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
osvedčiť súkromnou listinou, možno odvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení
Exekučného poriadku v ich vzájomných súvislostiach so zreteľom na povahu a účel
jednotlivých štádií exekučného konania, najmä však z legislatívneho vývoja – zo zmien
v právnej úprave vzťahujúcej sa k požiadavkám na preukázanie prechodu práv alebo
povinností z exekučného titulu, keď platná úprava Exekučného poriadku na rozdiel od
minulosti už nevyžaduje osobitne kvalifikované listiny na preukázanie tohto prechodu.
Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z. z. t. j.
do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva
možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva
priamo z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom
riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej novely
Exekučného poriadku od požiadavky na takto kvalifikované listiny upustil a tým sa aj
podstatne odklonil od právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 256 ods. 2 O. s. p., ktorá
v súvislosti s výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje preukázanie prechodu povinnosti alebo
práva listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia
§ 43 ods. 2, ktoré vyžaduje preukázať splnenie tejto povinnosti pripojením listiny vydanej
alebo overenej oprávneným orgánom. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe
ktorých dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, stanovil zákonodarca požiadavku, aby účastníci
doložili listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv alebo povinností, a to v origináli
alebo osvedčenej fotokópii listiny (§ 37 ods. 4 EP v znení do 30. novembra 2006), avšak od
účinnosti novely vykonanej zákonom č. 585/2006 Z. z. t. j. od 1. decembra 2006 už formu
takejto listiny neupravuje, teda ani v tomto prípade ako nutnú podmienku nevyžaduje jej
predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii. Od 1. septembra 2005 oprávnený (ten,
kto podal návrh na vykonanie exekúcie) nemá zákonom stanovenú povinnosť preukazovať
prechod alebo prevod práv alebo povinností z exekučného titulu, ku ktorému malo dôjsť
pred začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným
orgánom ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie, zákon už neurčuje
(nevymedzuje) dôkazné prostriedky, ktorými môže oprávnený pre účely konania o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie osvedčiť svoje tvrdenie o právnom nástupníctve.
Vychádzajúc z princípu dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie prechodu
alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť nielen originál listiny
alebo jej osvedčenú fotokópiu, ale postačí, ak predloží čo aj len neoverenú fotokópiu listiny.
V predmetnej exekučnej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila prechod
práva z exekučného titulu právnym úkonom, a to postúpením pohľadávky, pričom na
preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy – kópie zmlúv o postúpení pohľadávok
s výpisom z prílohy č. 1 zmluvy. Pokiaľ odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa
dospel k záveru o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom z dôvodu nepreukázania
prechodu práva na oprávnenú, majúc za to, že takýto prechod nemožno doložiť neoverenými
súkromnými listinami (fotokópiami listín), nerozhodol vecne správne.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu ako aj jemu predchádzajúce a rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a
ods. 3 O. s. p.). Zároveň v súlade s ustanovením § 242 ods. 2 písm. b/ O. s. p. zrušil aj
uznesenie Okresného súdu Martin z 30. apríla 2008 č. k. 17 Er 1852/2007–70, ktorým bolo
rozhodnuté o zastavení exekúcie, aj keď toto uznesenie nebolo priamo napadnuté dovolaním
oprávnenej. Uznesenie o zastavení exekúcie bolo totiž nevyhnutným procesným dôsledkom
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého
stupňa o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej povinnosti s poukazom na ustanovenie § 44
ods. 3 EP, v zmysle ktorého ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd
exekúciu aj bez návrhu zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Výrok o zastavení exekúcie má preto povahu závislého výroku v zmysle ustanovenia § 242
ods. 2 písm. b/ O. s. p. a nebolo dôležité, že netvorí súčasť dovolaním napadnutého
rozhodnutia, ale je obsahom samostatného uznesenia ( R 73/2004 ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. augusta 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: