Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c50/370502.4dac87.pdf
PDF · 106.44 KB
No categories available
2Cdo/220/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 220/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ C., s.r.o., so sídlom B.,
2/ C., s.r.o., so sídlom L., zastúpených A., s.r.o., JUDr. P. B., advokátom vo V., proti
žalovanému Ing. Mgr. F. T., bývajúcemu v T., o nariadenie predbežného opatrenia,
vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14 C 38/2009, o dovolaní žalobcov proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. apríla 2009 sp. zn. 19 Co 106/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcov o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín uznesením z 16. marca 2009 č.k. 14 C 38/2009-20 vydal
predbežné opatrenie v znení : Žalovaný je povinný vydať žalobcovi 1/ notebook zn. D.,
sériové č. X., ktorý prevzal v zmysle protokolu o prevzatí zo dňa 4.1.2008 do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť, aby najneskôr do 30 dní
od doručenia uznesenia podali na Okresný súd Trenčín návrh na začatie konania voči
žalovanému, vo veci samej – náhrady škody.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne uznesením z 29. apríla 2009 sp. zn.
19 Co 106/2009 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia a žiadali, aby dovolací
súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zrušil a zároveň potvrdil uznesenie
okresného súdu o vydaní predbežného opatrenia.
Podľa ich názoru napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne došlo
k nesprávnemu posúdeniu veci, čím je daný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.
Žalovaný k dovolaniu žalobcu uviedol, že opatrovanie predmetného notebooku ho
obťažuje a v žiadnom prípade si ho nechce ponechať. Náhradu trov dovolacieho konania
nežiadal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podali účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či ich opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiam, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto pri posudzovaní jeho
prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie
nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia,
ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,
tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom
o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,
je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno
vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého
konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len
na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že prípustnosť dovolania
z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. nie je založená už tvrdením dovolateľa o tom, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto zákonnom
ustanovení. Dovolanie je prípustné iba vtedy, ak je rozhodnutie odvolacieho súdu niektorou
z vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. skutočne postihnuté.
Dovolatelia existenciu vád podľa ustanovenia § 237 O.s.p. nenamietali a dovolací súd
existenciu vád ani nezistil.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť odôvodnením dovolania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236
a nasl. O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), a dovolateľmi vytýkané skutočnosti by mali za
následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcov
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. augusta 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: