Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
25e/369458.d54207.pdf
PDF · 97.37 KB
No categories available
1Sžo/272/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/272/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., s.r.o., S., zastúpeného
advokátkou JUDr. D., P., proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.
Banská Štiavnica, Radničné nám. č. 8, Podnikové riaditeľstvo Žilina, Nám. M. R. Štefánika
č. 1, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OV-PR 2008/001 zo dňa
4.2.2008, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/55/2008-81
zo dňa 6.5.2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/55/2008-81 zo dňa 6.5.2009 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach nevyhovel návrhu žalobcu
na prerušenie konania z dôvodu podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP o preskúmaní rozhodnutia
uvedeného v záhlaví tohto uznesenia, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š. p., o. z. Košice, zn. 5441000208 zo dňa 27.11.2007 o určení
výšky poplatkov na rok 2008 na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd zo zdroja
znečistenia Chemko Strážske.
Krajský súd dospel k záveru, že v konaní neboli dané podmienky na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pretože konanie vedené na krajskom súde
pod sp. zn. 6S/43/2007, nie je konaním o otázke, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie
súdu v predmetnej veci. Dôvodil, že posúdenie pojmu „zdroj znečistenia“ je jednou
z námietok žaloby a pri preskúmavaní tohto rozhodnutia sa s ňou súd musí vysporiadať.
Dodal, že nie je povinnosťou súdu prerušovať konanie len z dôvodu, že predmetom
preskúmavaného rozhodnutia je aj námietka posúdenia, či odpadové vody z prevádzkarne
Chemko, a.s., Strážske, sú vypúšťané z jedného zdroja znečistenia viacerými výpustmi alebo
jedným výpustom. Vyjadril názor, že ide skôr o technické posúdenie toho, ako sú odpadové
vody z prevádzkarne vypúšťané a nie o právne posúdenie, ktoré bolo predmetom prieskumu
iného konania a v inej veci.
Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd uznesenie krajského
súdu zmenil a návrhu na prerušenie konania vyhovel. Dôvodil tým, že súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 6S/43/2007 prijal výklad pojmu zdroj znečistenia podaný správnym orgánom,
na základe čoho aj prisvedčil jeho argumentácii týkajúcej sa posúdenia vypúšťania
odpadových vôd. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že ide len o technické posúdenie veci, ktoré je
v kompetencii správneho orgánu. Zdôraznil, že súd už raz v podobnej veci rozhodol, pričom
je zrejmé, že vo veci rozhoduje ten istý senát krajského súdu a možno preto predpokladať,
že rozhodnutie v predmetnej veci bude obdobné ako v predchádzajúcom konaní. Vyjadril
názor, že v záujme hospodárnosti konania by mal súd toto konanie prerušiť a vyčkať
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odvolaní proti rozhodnutiu
krajského súdu vo veci sp. zn. 6S/43/2007.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 109 ods. 2 OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto,
že jeho pobyt nie je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Ustanovenie § 109 ods. 2 OSP upravuje situácie, kedy súd na základe vlastnej úvahy
môže rozhodnúť o prerušení konania, ak vzniknú v konaní určité prekážky. Na rozdiel
od ustanovenia § 109 ods. 1 OSP, ktorý taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade
ktorých je súd povinný konanie prerušiť, ustanovenie ods. 2 vymenúva prekážky, kedy je
posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania ponechané na úvahu konajúceho súdu.
To znamená, že je len na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom vymedzenej
prekážky konania, toto preruší, alebo bude v konaní ďalej pokračovať. V predmetnej právnej
veci krajský súd náležitým spôsobom odôvodnil, prečo nevidel dôvod pre prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP a preto odvolací súd v tomto štádiu konania jeho záver
rešpektoval a rozhodol podľa § 219 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Pretože žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho
konania v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 246c a § 224 ods. 1 OSP nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. septembra 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová