Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/200/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ľ. C., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. M. G., advokátkou v B., proti žalovanému Ing. L. V., s miestom

podnikania v B., IČO: X., o zaplatenie 8 280,36 € (249 454,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. februára 2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 31. mája 2006, č.k. -95

zamietol podĺžnícku žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

k zaplateniu sumy 249 454,-- Sk z dôvodov, že ako dlžník povinného nezaplatil pohľadávku

napriek tomu, že mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky

vo výške 249 454,-- Sk. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a to

JUDr. P. Š. vo výške 32 283,-- Sk a JUDr. G. M., advokátke, sumu vo výške 14 600,-- Sk

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že zmluvy uzavreté medzi obchodnou spoločnosťou E.-T. s.r.o. a obchodnou

spoločnosťou S. s.r.o. ohľadne poskytnutia pôžičky, úveru neboli zrealizované a S. s.r.o.

nebola v celom rozsahu zaplatená suma uvádzaná v zmluvách. Bola jej vyplatená len suma

1 190 000,-- Sk, ktorú sumu zaplatila za obchodnú spoločnosť E.-T. s.r.o. spoločnosti L. s.r.o.

Pohľadávka, ktorá bola postúpená pre žalovaného v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky

voči obchodnej spoločnosti S. s.r.o. neexistovala, a preto nemohla byť ani postúpená

žalovanému. Pokiaľ sa v zmluve uvádza zmenka vystavená dňa 26. marca 2001 vo výške

800 000,-- Sk, tak táto bola súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 26. marca 2001 a nie zmluvy

o pôžičke zo dňa 13. júla 2001. Dospel preto k záveru, že suma 1 300 000,-- Sk ako pôžička

zo zmluvy o pôžičke zo dňa 13. júla 2001 obchodnej spoločnosti S. s.r.o. nebola nikdy

poskytnutá. Neexistujúca pohľadávka nemohla byť na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky postúpená žalovanému. S poukazom na ustanovenie

prvostupňový súd ustálil, že právny úkon, ktorého predmetom je

nemožné plnenie, je neplatný. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu uznesením zo 14. novembra

2006, sp.zn. odvolacie konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku

za odvolanie podľa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu rozsudkom z 26. februára

2007, sp.zn. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu, že zastavením odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku, keď pre tento postup nebol daný zákonný dôvod, došlo k odňatiu možnosti žalobcu

konať pred súdom ( ).

Krajský súd v Banskej Bystrici následne rozsudkom z 12. júna 2007, sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, aj keď z iných dôvodov, ako vecne

správny potvrdil. Žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok z odvolania na účet Krajského súdu

v Banskej Bystrici v sume 17 778,-- Sk, v lehote do troch dní. Argumenty žalovaného, že

žiadna pohľadávka dlžníka žalobcu voči nemu neexistuje, nepovažoval vzhľadom

na charakter sporu za podstatné. Poukázal na to, že žalobca uplatňuje nároky vychádzajúce

zo zmluvy o postúpení pohľadávky medzi E.-T. s.r.o. a žalovaným z 11. septembra 2002,

podľa ktorej postupca postúpil postupníkovi pohľadávku za cenu 1 300 000,-- Sk. V zmluve

je však výslovne uvedené: „Cena bude zaplatená postupníkom formou naturálneho plnenia.

Naturálne plnenie budú predstavovať výrobky postupníka, ktoré si postupca vyberie.“

Za takéhoto stavu nepovažoval za rozhodujúcu otázku existencie platnej alebo neplatnej

zmluvy o postúpení pohľadávky, ale otázku formy plnenia. Dospel k záveru, že iba dohodou

medzi postupcom a postupníkom, prípadne rozhodnutím súdu, mohlo dôjsť k takejto zmene.

Zo zmluvy ako bola uzavretá nemožno požadovať finančné plnenie. Došlo by totiž

k narušeniu práv účastníka zmluvy, ktoré zaručujú prejav ich slobodnej vôle a nahradeniu

slobodnej vôle účastníka o forme plnenia. Z naturálneho záväzku nemožno vôľou tretej osoby

alebo postupom exekútora urobiť záväzok peňažný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu rozsudkom z 28. novembra

2007, sp.zn. opätovne napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že odvolací súd svojim postupom porušil právo

žalobcu na spravodlivý proces, keď svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych

záveroch než súd prvého stupňa a tým žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 13. decembra 2007, sp.zn.

rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 28. mája 2008, č.k. -194

žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a to

JUDr. P. Š. vo výške 71 093,-- Sk a JUDr. G. M., advokátke vo výške 14 600,-- Sk, do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa domáhal

zaplatenia finančnej čiastky, pričom forma naturálneho plnenia nebola zmenená. Nebolo

vydané rozhodnutie súdu, že by cena zaplatená postupníkom mala byť zaplatená finančnou

čiastkou. Samotný exekučný príkaz nemohol zmeniť formu plnenia, t.j. cenu ktorá má byť

zaplatená za postúpenú pohľadávku. Z naturálneho záväzku nemožno vôľou tretej osoby,

alebo postupom exekútora urobiť záväzok peňažný. Žalovaný nemal plniť zaplatením

finančnou čiastkou za postúpenú pohľadávku, ale mal dodať výrobky ktoré vyrábal. Samotný

žalobca nemohol zmeniť zaplatenie ceny zo zmluvy o postúpení pohľadávky z naturálneho

plnenia na finančnú čiastku. Súd ustálil, že pohľadávka, ktorá bola podkladom zmluvy

o postúpení pohľadávky neexistovala a nemohla sa stať predmetom právneho úkonu.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom z 24. februára 2009,

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, pokiaľ bola žaloba

zamietnutá, ako vecne správny v zmysle potvrdil. Vo výroku, ktorým bol žalobca

zaviazaný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania potvrdil s tým, že táto náhrada

predstavuje v prospech JUDr. P. Š. sumu 2 359,86 € a v prospech JUDr. G. M. sumu

484,63 €. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume

242,32 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. P. Š. v lehote do troch dní. V celom rozsahu

sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v plnom rozsahu podal dovolanie žalobca,

ktorý navrhol rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením

, a , tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za takú vadu označil skutočnosť, že odvolací súd

vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Podľa názoru žalobcu sa odvolací súd

vo svojom rozhodnutí odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

v zmysle ustanovenia V dovolaní taktiež namietal nesprávnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania a jeho rozpor so zákonom. Namietal tiež, že

prvostupňový súd nevykonal dôkaz výsluchom postupcu Ing. B. K.. V dôvodoch dovolania

podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci, tak ako ho uvádzal v konaní pred súdmi.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd sa neodchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra

2007, sp.zn. , ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho

súdu vyplýva, že konanie odvolacieho súdu neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

V písomnom vyhotovení rozhodnutia dovolací súd poukázal na nesprávny postup odvolacieho

súdu, keď vzhľadom k tomu že dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného

skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa odvolací súd pri svojom rozhodovaní

neodchýlili od záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a preto

dovolanie podľa nie je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

K odňatiu možnosti žalobcu pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým,

že odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Podľa (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, a c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa (účinného od 15.10.2008)

v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Z dikcie ustanovenia , , vyplýva, že bez pojednávania

nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj

správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu

ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu

osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach

a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie

vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd

v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,

ak to považuje za potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k právnemu záveru, že tým, že

odvolací súd vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1, 2

nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

písm. f/ Nedošlo k znemožneniu realizácie jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je

možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo

preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa žalobcovi znemožnila realizácia

jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle

Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový súd nevykonal dôkaz výsluchom postupcu

Ing. B. K..

Táto námietka žalobcu nie je dôvodná, pretože súd nie je viazaný návrhmi účastníkov

na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie

návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie účastníka konania. Ak súd

v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle

, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom

(R 125/1999, R 6/2000).

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Z dovolania žalobcu vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v plnom rozsahu,

t.j. aj v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania. Pokiaľ ide o túto časť rozhodnutia

odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania treba posudzovať podľa , a nie podľa

Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle veta

druhá , a to aj v prípade, že je pojaté do rozsudku vo veci samej. Ani v takom prípade

nezmení rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú povahu, a preto z hľadiska

prípustnosti dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie § 239 ods. 3

ale výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. septembra 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková