Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ba3/370342.3ff90e.pdf
PDF · 107.71 KB
No categories available
5Cdo/237/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 237/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. V. H., bývajúceho
v M., proti žalovanej JUDr. D. M., advokátke so sídlom Advokátskej kancelárie v B.,
o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 25 C 97/2005,
na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 16. februára 2007, č.k.
25 C 97/2005 – 18 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. marca 2008, sp.zn.
8 Co 338/2007, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 16. februára 2007
č.k. 25 C 97/2005 – 18 z a s t a v u j e .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. marca 2008 sp.zn.
8 Co 338/2007 o d m i e t a .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením zo 16. februára 2007, č.k. 25 C 97/2005 - 18
nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
v danej veci neboli splnené podmienky pre vyhovenie žiadosti žalobcu o oslobodenie
od súdnych poplatkov z dôvodu, že sa jedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. marca 2008 sp.zn.
8 Co 338/2007, uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p.
potvrdil. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci nie sú splnené
podmienky pre oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo 16. februára 2007, č.k. 25 C 97/2005 - 18
a uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. marca 2008 sp.zn. 8 Co 338/2007 napadol
žalobca dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že všeobecné súdy nesprávne posúdili splnenie
podmienok pre jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, čím došlo k naplneniu dovolacieho
dôvodu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Nesúhlasil so záverom súdov, že ide zrejme
o bezúspešné uplatňovanie práva. Z uvedených dôvodov žiadal, aby dovolací súd uznesenia
všeobecných súdov zrušil ako nezákonné.
Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.),
predovšetkým skúmal, či vôbec môže konať o mimoriadnom opravnom prostriedku žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 16. februára 2007 č.k. 25 C 97/2005 - 18,
ktorý v dovolaní výslovne tiež napáda. Dospel k záveru, že konanie o jeho dovolaní treba
v tejto časti zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. účastník konania môže dovolaním napadnúť iba
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje
o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa
(§ 10 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom
dovolania; nemožno ho týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádať, a to ani vtedy,
ak by konanie okresného súdu malo procesné vady vymenované v ustanovení § 237 písm. a/
až g/ O.s.p. [pravda, vyššie uvedené nevylučuje, aby dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu
prvého stupňa v prípade, ak má vady, pre ktoré zrušuje rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 243b
ods. 3 O.s.p.)].
Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania
smerujúceho proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu
na prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania, ktoré musí mať za následok zastavenie dovolacieho konania (§ 104
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.).
Z týchto dôvodov o dovolaní žalobcu v časti týkajúcej sa uznesenia súdu prvého
stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
Ako už bolo vyššie uvedené, dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008 platí, že dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu. Podľa § 239 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým
žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Dovolanie žalobcu nesmeruje
ani proti uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie preto podľa
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania žalobcu prichádzala do úvahy, len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia
nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné.
Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Žalobca namietal, že konanie je v danom prípade postihnuté procesnou vadou, lebo
v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z obsahu
dovolania žalobcu je zrejmé, že odňatie možnosti konať pred súdom stotožnil s nesprávnym
právnym posúdením veci, keď odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru
o nesplnení podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Dovolací súd poznamenáva,
že nepriznaním oslobodenia od súdnych poplatkov, nebola žalobcovi odňatá možnosť
pred súdom konať. Tento záver odôvodňuje predovšetkým skutočnosť, že Občiansky súdny
poriadok dáva odňatie možnosti pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým
procesným postupom súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky
splnenia podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia žalobcu boli opodstatnené, vytýkaná skutočnosť by
mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd
(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Z dôvodu, že prípustnosť dovolania žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 26. marca 2008, sp.zn. 8 Co 338/2007 nevyplýva z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2
O.s.p., a procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. v dovolacom konaní nevyšli najavo,
dospel dovolací súd k záveru, že v danej veci ide o dovolanie smerujúce proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktoré podľa Občianskeho súdneho poriadku nemožno týmto opravným
prostriedkom napadnúť. Dovolanie žalobcu preto podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnej žalovanej náhradu
trov dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť
trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 9. septembra 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z ,v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková