Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/192/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. Š., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. V. M., advokátom vo Z., proti žalovanému J. G., bývajúcemu v B.,

zastúpenému JUDr. J. Š., advokátom v B., o zaplatenie 33 193,92 € (1 000 000,-- Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. októbra 2008,

sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume

493,29 € k rukám JUDr. J. Š., advokáta v B., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 4. marca 2008, č.k. -148

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 000 000,-- Sk

so 6 % úrokom z omeškania od 1. januára 2006 až do zaplatenia, trov konania a trov právneho

zastúpenia, titulom zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30. augusta 2005. Žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 93 950,-- Sk na účet právneho

zástupcu žalovaného v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň

žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica trovy

znaleckého dokazovania vo výške 16 401,-- Sk v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva

o pôžičke na 1 000 000,-- Sk zo dňa 30. augusta 2005.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom z 29. októbra 2008,

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle

potvrdil. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania

v sume 18 502,50 Sk na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. Š., advokáta so sídlom v B.,

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi prvostupňového súdu. Zhodne so súdom prvého stupňa ustálil, že žalobca

v konaní nepreukázal, že by bol uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke sumy

1 000 000,-- Sk podľa ustanovenia . Uviedol, že z dôkazov,

ktoré navrhol žalobca vykonať na preukázanie svojich tvrdení nevyplynulo, že by bola

uzavretá čo i len ústna dohoda o pôžičke. Dôkaz, príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.

augusta 2005, nie je takým dôkazom, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že došlo k uzavretiu

zmluvy o pôžičke. Naviac tvrdenia žalobcu týkajúce sa tohto dôkazu boli vyvrátené, resp.

spochybnené aj výsledkami znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ,

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237

písm. f/ , tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Za takú vadu označil skutočnosť, že odvolací súd rozhodol vo veci v jeho

neprítomnosti na pojednávaní, hoci svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil s tým,

že požiadal súd o jeho odročenie. Taktiež namietal nedostatočné vyhodnotenie dôkazov

odvolacím súdom. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci,

tak ako ho uvádzal v konaní pred súdmi.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu podľa zamietnuť a zaviazať

ho k náhrade trov dovolacieho konania vo výške 986,48 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

K odňatiu možnosti žalobcu pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým,

že odvolací súd rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti na pojednávaní, hoci svoju neúčasť

na pojednávaní riadne ospravedlnil s tým, že požiadal súd o jeho odročenie.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že je nesprávna domnienka žalobcu o tom, že

odvolací súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 22. októbra 2008, z účasti na ktorom sa

ospravedlnil a požiadal o jeho odročenie. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že odvolací súd

predmetné pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu ďalšieho postupu v zmysle novely

Následne dňa 29. októbra 2008 vo veci verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia

pojednávania. Žalobca sa na verejnom vyhlásení rozsudku nezúčastnil.

V čase, keď odvolací súd nariaďoval pojednávanie na deň 22. októbra 2008, bol

účinný v znení do nadobudnutia účinnosti

Podľa v tomto znení platilo, že na prejednanie odvolania nariadi predseda

senátu odvolacieho súdu pojednávanie. V ustanoveniach , v uvedenom

znení boli taxatívne vymedzené dôvody, kedy pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Dňom 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť , ktorý novelizoval

, a to aj jeho ustanovenie .

Podľa (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, a c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa (účinného od 15.10.2008)

v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Keďže „ďalej“ nie je o možnosti

odvolacieho súdu aplikovať ustanovenie v znení od 15. októbra 2008 aj

na konania začaté do tohto dňa „ustanovené inak“, Krajský súd v Banskej Bystrici postupoval

správne, keď v danom prípade aplikoval ustanovenie v znení

po 15. októbri 2008.

Z dikcie ustanovenia , , vyplýva, že bez pojednávania

nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj

správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu

ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu

osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach

a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie

vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd

v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,

ak to považuje za potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd postupoval

v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu

vo veci samej dňa 29. októbra 2008 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup

odvolacieho súdu nemal za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom v zmysle

ustanovenia Nedošlo k znemožneniu realizácie jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu

odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia, nie je možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými

ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa

žalobcovi znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom

konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle

Žalobca v dovolaní ďalej namietal nedostatočné vyhodnotenie dôkazov odvolacím

súdom.

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle . Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne,

no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ až c/

).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení

s a ). Dovolací súd priznal žalovanému náhradu, ktorá spočíva

v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol žalovanému vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu z 25. júna 2009 ( vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej

odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 486,34 €, čo po pripočítaní náhrady

výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu (6,95 €), predstavuje spolu 493,29 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. septembra 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková