Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/74/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B. D. H., so sídlom H.,

IČO: X., proti žalovanej A. D., bývajúcej v H., zastúpenej JUDr. M. M., advokátom

advokátskej kancelárie so sídlom v B., o zaplatenie 25 230,10 eur (760 082,-- Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. , na dovolanie

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2008 sp.zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 24. januára 2008 č.k. -361 zaviazal

žalovanú uhradiť žalobcovi 300 182,50 Sk s 12,5 %-ným úrokom z omeškania z dlžnej sumy

od 28. októbra 2003 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie

odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou bola v minulosti uzatvorená zmluva o nájme

nebytových priestorov v bytovom dome A. na N. S. v H., ktorú žalobca vypovedal a nájomný

vzťah bol skončený dňom 28. februára 2001, žalovaná však užívala nebytové priestory

bez právneho dôvodu až do 28. novembra 2003. Za užívanie nebytových priestorov

po skončení nájmu platila nájomné podľa pôvodných zmlúv a to za prevádzku lekárne

15 730,-- Sk štvrťročne, za prevádzku predajne výpočtovej techniky 862,-- Sk mesačne.

Bezdôvodným užívaním nebytových priestorov vznikla žalobcovi škoda vo forme ušlého

zisku, ktorú vyčíslil na sumu 760 082,-- Sk. Súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú

žalovanou a nepriznal ušlý zisk za obdobie od 1. marca 2001 do 21. januára 2002, výšku

ušlého zisku za obdobie od 22. januára 2002 do 28. novembra 2003 vyčíslil sumou

600 365,-- Sk, ktorú s poukazom na ustanovenie znížil

na polovicu, t.j. na sumu 300 182,50 Sk. Poukázal na ustanovenia § 100 ods. 1, § 106 ods. 1,

, a . O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti potvrdil rozsudkom z 8. decembra 2008 sp.zn. . Žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi, do rúk jeho zástupcu, náhradu trov odvolacieho konania v sume

16 948,-- Sk. Potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej odôvodnil tým, že

napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom

dokazovaní a vec je v ňom posúdená správne aj po právnej stránke. V odôvodnení svojho

rozhodnutia podrobnejšie uviedol, z akých dôvodov dospel k tomuto záveru.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním, ktoré odôvodnila tým, že

„rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k porušeniu zákona, nakoľko odvolací súd neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci

a nebolo dostatočne zdôvodnené, čím bola účastníkovi konania, t.j. žalovanej odňatá

možnosť pred súdom konať.“ V odôvodnení dovolania bližšie rozoberala skutkový a právny

stav veci. Žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť, žalobu v plnom rozsahu

zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť jej trovy súdneho konania.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok

žalovanej odmietnuť, lebo nie je procesne prípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy nižšieho

stupňa viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie žalovanej nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Vzhľadom na uvedené, dovolanie žalovanej by bolo prípustné iba vtedy, ak by

konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Uvedené ustanovenie totiž ustanovuje, že dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak je konanie súdu, v ktorom bolo

napadnuté rozhodnutie vydané, je postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom

ustanovení. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva

pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalovaná dôvod prípustnosti jej dovolania tvrdí vo vade spočívajúcej v odňatí

možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia Naplnenie znakov

tejto vady vidí v tom, že „rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k porušeniu zákona, nakoľko

odvolací súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci a nebolo dostatočne zdôvodnené, čím bola účastníkovi konania, t.j.

žalovanej odňatá možnosť pred súdom konať.“ Žalovanou takto vymedzené dôvody

dovolania ale nenapĺňajú pojmové znaky vady konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv (napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom - § 41

, nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy - , vyjadriť sa k návrhom

na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali - , byť predvolaní na súdne

pojednávanie - , na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk -

ods. 2 ).

O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní

a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a žalovanej neznemožnil

uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv

a oprávnených záujmov.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie

totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého

stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd,

ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je

všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu

druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti

s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu – nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní

o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania

v dovolacom konaní podľa ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však

nevykonáva“).

Žalovaná v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím

dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia

dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo).

Dovolací súd nepovažuje za dôvodnú naostatok ani námietku nedostatku odôvodnenia

napadnutého rozsudku, ktorú žalovaná uplatnila ako ďalší dôvod dovolania. Rozsudok

odvolacieho súdu v súlade s v spojení s obsahuje

presvedčivé zhodnotenie skutkového stavu i jeho následné právne posúdenie v zmysle

príslušných ustanovení hmotnoprávnych predpisov. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných

predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba

skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom

rozhodnutí, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (pozri napr. ).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť

dovolania žalovanej proti potvrdzujúcemu výroku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

nemožno vyvodiť ani z

Žalovaná navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním

napadla výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jej dovolanie proti rozhodnutiu,

ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento

charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je

do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu

o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa

ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ).

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (viď ) na zaujatie stanoviska; dovolanie

nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Ustanovenia odsekov 1

a 2 ale neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením

( ). Ustanovenie teda vylučuje prípustnosť dovolania

žalovanej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách. Keďže ani vo vzťahu k tomuto

výroku nebola preukázaná procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemožno

prípustnosť dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní nebola žalovaná úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd ale žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. septembra 2009

JUDr. Ladislav Górasz, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nina Dúbravčíková