Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2e0/370629.6b0fca.pdf
PDF · 112.31 KB
No categories available
4So/49/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Idy
Hanzelovej a členiek JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Petra Melichera v právnej veci
navrhovateľky E. R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre č. k. 19Sd/106/2008-43 zo dňa 1. decembra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 1. decembra
2008 č. k. 19Sd/106/2008-43 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. X. zo dňa
29. novembra 2007, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok
z dôvodu, že nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný
dôchodok podľa § 70 a § 72 ods. 2 písm. f/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len ZSP).
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že mal za preukázané, že navrhovateľka bola
pôvodne uznaná za invalidnú od 6. novembra 2007 na základe 75%-nej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, avšak u navrhovateľky, ktorá ku dňu vzniku invalidity dovŕšila vek
46 rokov, je potrebných najmenej 5 rokov dôchodkového poistenia za posledných 10 rokov pred
vznikom invalidity, pričom navrhovateľka získala len 3 roky a 57 dní a preto jej nebolo možné
priznať invalidný dôchodok. Krajský súd uviedol, že pri preskúmaní zdravotného stavu
navrhovateľky po podaní opravného prostriedku bol stanovený vznik invalidity na 22. február 2006,
pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil alimentárnu obezitu. Tento
dátum vzniku invalidity potvrdil i posudkový lekár v odvolacom konaní s tým, že hlavnou príčinou
nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky a dôvodom jej kardiovaskulárnych, pľúcnych
a pohybových komplikácií je malígna obezita s postihnutím bedrových kĺbov, kolien a dynamiky
chôdze. Následne odporkyňa rozhodnutím zo dňa 25. apríla 2008 opätovne zamietla žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok, pretože navrhovateľka nezískala potrebnú dobu
dôchodkového poistenia, ale získala len 4 roky a 216 dní. Krajský súd uviedol, že z oboch
rozhodnutí odporkyne vyplýva, že navrhovateľke nebolo hodnotené ako obdobie dôchodkového
poistenia obdobie od roku 2001 až do uznania invalidity, pretože navrhovateľka bola od 1. januára
2001 nezamestnaná a evidovaná na úrade práce, čo stále trvá, v tomto období jej nebola vyplácaná
podpora v nezamestnanosti a preto sa toto obdobie (od 1. januára 2001 do 22. februára 2006)
nehodnotí pre dôchodkové účely ako doba zamestnania. Navrhovateľka je poberateľkou dávky
v hmotnej núdzi, avšak poberanie takejto dávky nemožno hodnotiť ako dobu zamestnania. Krajský
súd konštatoval, že navrhovateľka v konaní nepredložila žiadne listinné doklady, ktorými by vedela
preukázať inú dobu zamestnania, ako vykazuje odporkyňa a rovnako tak nepredložil ani lekárske
nálezy odôvodňujúce skoršie uznanie vzniku invalidity a dodal, že navrhovateľka sa naopak
domáhala, aby bola uznaná za invalidnú od neskoršieho dátumu (od 1. augusta 2006), ako ju
za invalidnú uznal posudkový lekár.
Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom poukázala na svoj zlý
zdravotný stav, pre ktorý bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na 75% a pre ktorý nemôže pracovať a žiadala priznať invalidný dôchodok.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s §10 ods. 2 OSP)
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia
krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom na § 250l ods. 2
a § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Odvolací súd len konštatuje, že dôvody
odvolania sa neodlišovali od dôvodov opravného prostriedku navrhovateľky, s ktorými sa krajský
súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové a právne závery sú vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods. 2 OSP potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnej navrhovateľke nepriznal
(§ 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 OSP).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 9. septembra 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Falbová