Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/314/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ J. K., 2/ P. K. a 3/ M.

K., všetci bytom v B., v dovolacom konaní všetci zastúpení JUDr. R. F., advokátom AK

so sídlom v B., proti žalovanej: Slovenská republika – Ozbrojené sily Slovenskej

republiky, zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Bratislava, Kutuzovova 8,

o náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorá vec sa viedla

na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudkom

Okresného súdu Bratislava III z 19. februára 2007 č.k. -145 a Krajského súdu

v Bratislave z 2. októbra 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 19. februára 2007

č.k. -145 z a s t a v u j e .

Dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. októbra 2008 sp.zn.

o d m i e t a .

Žalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z 2. októbra 2008 sp.zn.

potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III (súd prvého stupňa)

z 19. februára 2007 č.k. -145 v jeho napadnutej časti, ktorou bolo vyhovené žalobe

na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti pôvodného žalobcu

P. K., ktorý v priebehu konania zomrel. Odvolací súd tak rozhodol podľa majúc

za to, že odvolaním žalovanej napadnutá časť rozsudku súdu prvého stupňa je správna.

K odvolacej námietke žalovanej, že žaloba bola pôvodne podaná proti Armáde Slovenskej

republiky, ktorá, keďže nemala právnu subjektivitu, nemala ani spôsobilosť byť účastníčkou

konania, odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „z obsahu návrhu je

zrejmé, že tento smeruje proti štátu, i keď právny predchodca navrhovateľov v tomto ako

odporcu označil Armádu SR, teda subjekt, ktorý nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti

a teda ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Za tohto stavu bolo povinnosťou súdu prvého

stupňa právneho zástupcu predchodcu navrhovateľov vyzvať podľa

na odstránenie tejto vady návrhu s poučením, že ak v stanovenej lehote túto vadu neodstráni,

odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (§ 43

ods. 2 prvá veta ). Súd prvého stupňa síce takto nepostupoval, ale navrhovatelia

podaním z 10. decembra 2001 túto vadu návrhu sami odstránili tým, že za odporcu označili

Slovenskú republiku. Bolo by neopodstatneným formalizmom, ak by súd za tejto situácie

konanie zastavil podľa prvá veta “

Proti rozsudku súdu prvého stupňa „v spojení“ s rozsudkom odvolacieho súdu

žalovaná podala dovolanie, ktoré odôvodnila dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/

v spojení s Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

„rozhodol o prípustnosti dovolania“ a potom zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov

nižších stupňov a konanie v právnej veci zastavil. Žalovaná, tak ako v odvolaní,

argumentovala tým, že Armáda Slovenskej republiky, ani Vojenský úrad pre právne

zastupovanie, ktoré pôvodný žalobca označil za žalovaných, nemali spôsobilosť byť

účastníčkou občianskeho súdneho konania. Právni nástupcovia pôvodného žalobca označili

za žalovaného, majúceho atribút spôsobilosti byť účastníkom konania a pasívnej vecnej

legitimácie, štát až podaním súdu doručeným 13. decembra 2001, teda po tom, ako sa právo

premlčalo. Súd prvého stupňa, namiesto toho, aby konanie zastavil podľa ,

na pojednávaní konanom 19. júna 2006 uznesením pripustil „upresnenie“ označenia žalovanej

strany. Žalovaná v dovolaní odporuje aj záveru odvolacieho súdu, že z obsahu pôvodnej

žaloby, ktorá jednoznačne smerovala proti Armáde Slovenskej republiky, by malo byť

zrejmé, že žaloba vlastne smeruje proti štátu. Uviedol, že

v ustanoveniach § 19, § 20 a § 21 ods. 2 „jednoznačne určoval a určuje podmienky pasívnej

legitimácie štátu“. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, ako neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania, nebolo možné odstrániť ani opravou podania podľa § 43

, pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Podľa

žalovanej z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa „jednoznačne konal ako s účastníkom

konania so subjektom (Armáda SR resp. Vojenský úrad pre právne zastupovania), ktorý

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle “

Žalobcovia navrhli dovolanie žalovanej odmietnuť ako neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( )

predovšetkým skúmal, či vôbec môže konať o mimoriadnom opravnom prostriedku žalovanej

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 19. februára 2007 č.k. -145,

ktorý v dovolaní výslovne tiež napáda. Dospel k záveru, že konanie o jej dovolaní treba

v tejto časti zastaviť podľa v spojení s

Podľa ustanovenia účastník konania môže dovolaním napadnúť iba

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje

o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu ( ) a Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa

( ). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom

dovolania; nemožno ho týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napádať, a to ani vtedy,

ak by konanie okresného súdu malo procesné vady vymenované v ustanovení § 237 písm. a/

až g/ [pravda, vyššie uvedené nevylučuje, aby dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu

prvého stupňa v prípade, ak má vady, pre ktoré zrušuje rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 243b

ods. 3 )].

Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania

smerujúceho proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu

na prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania, ktoré musí mať za následok zastavenie dovolacieho konania (§ 104

ods. 1 v spojení s ).

Z týchto dôvodov o dovolaní žalovanej v časti týkajúcej sa rozsudku súdu prvého

stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd vo veci samej rozhodol rozsudkom. V zmysle

ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto

procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ).

Ak dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Napokon dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238

ods. 2 ).

Žalovanou napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v – 3 , pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa,

pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a nepredchádza mu ani

rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.

Dovolanie žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu podľa ustanovení § 238 ods. 1 –

3 teda nie je prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd v tejto časti len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad

nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Vady konania podľa , až g/ , existenciu ktorých dovolací súd

tiež skúmal bez ohľadu na to, že žalovaná ich v dovolaní nenamietala, v dovolacom konaní

neboli zistené. Nebola ale zistená ani vada konania podľa , ktorou

žalovaná svoje dovolanie odôvodňuje.

Podľa dovolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

Ustanovenie hovorí o vadách konania. Vzhľadom na to, že

vady konania majú v občianskom súdnom konaní význam len vtedy, ak mali vplyv

na rozhodnutie súdu, sú vady uvedené v dovolacím dôvodom len vtedy, ak sa

prejavili v rozhodnutí; v prípade, že konanie bolo týmito vadami postihnuté, avšak boli

v priebehu konania, ešte pred vydaním rozhodnutia o veci odstránené, nemôžu byť takéto

vady spôsobilým dovolacím dôvodom. Vada konania významná podľa ustanovení § 237

sa teda musí týkať účastníka konania, t.j. toho, kto v konaní vystupoval ako žalobca

a žalovaný alebo toho, ktorého zákon za účastníka konania označuje, v čase rozhodnutia súdu,

ktoré sa dovolaním napáda.

V čase dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (2. októbra 2008) bola

za žalovanú stranu označená „Slovenská republika - Ozbrojené sily Slovenskej republiky,

zast. Ministerstvom obrany Slovenskej republiky“, teda subjekt, ktorý má spôsobilosť byť

účastníkom občianskeho súdneho konania.

Vzhľadom na uvedené, nech už bolo prvotné označenie žalovaného vadné z dôvodu,

že pôvodný žalobca nekvalifikovaným spôsobom označil za žalovaného kvalifikovaný

subjekt, t.j. toho, kto mal spôsobilosť byť účastníkom konania (k tomuto záveru odvolacieho

súdu sa prikláňa i dovolací súd), alebo z dôvodu, že kvalifikovaným spôsobom označil

za žalovaného nekvalifikovaný subjekt, t.j. toho, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, bola vada žaloby v priebehu konania odstránená a už sa netýka dovolaním

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

Keďže ustanovenia § 237, § 238 dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 2. októbra 2008 sp.zn. nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný

prostriedok odmietnuť podľa v spojení s

v znení

Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

). Dovolací súd im ale napriek tomu náhradu trov konania nepriznal, pretože

v dovolacom konaní náhradu neuplatnili ( v spojení s 243c ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. septembra 2009

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková