Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/190/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. A. H.,

bývajúceho v B., prechodne bytom K., 2/ Ing. Ľ. H., bývajúceho v K., zastúpených JUDr. P.

V., advokátom v S., proti odporcom 1/ MVDr. P. H., bývajúcemu v K., 2/ K. B., bývajúcej

v K., zastúpených JUDr. T. S., advokátom v T., o vyrovnanie dedičských podielov, vedenej

na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľov 1/, 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave z 15. januára 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ o d m i e t a .

Navrhovatelia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť odporcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho

konania v sume 45,21 € k rukám JUDr. T. S., advokáta v T., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom zo 17. júla 2006, č.k. -239 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovatelia 1/, 2/ domáhali vyrovnania dedičských podielov po nebohom

A. H., zomrelom X.. Navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 78 514,-- Sk, do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že zmluvou zo dňa 18. februára 1994,

v ktorej sa jej účastníci: navrhovatelia, pôvodný odporca, syn odporcu MVDr. P. H. a M. O.

dohodli na vysporiadaní majetkovoprávnych vzťahov účastníkov po zomr. P. a C. B., A. H.

a S. H., prejavili všetci jej účastníci vôľu usporiadať majetkovoprávne vzťahy po uvedených

poručiteľoch a tak zároveň i vyrovnať dedičské podiely. Všetky body tejto zmluvy boli

zrealizované, čím došlo k naplneniu zámeru o úprave niektorých

vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Dohoda účastníkov

má prednosť pred rozhodnutím súdu, preto súd nemohol znova rozhodovať o tom, o čom sa

už účastníci sami dohodli. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ rozsudkom z 15. januára

2008, sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

v zmysle potvrdil. Navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť odporcovi 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 17 349,-- Sk do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia do rúk právneho zástupcu odporcu 1/. Odporkyni 2/

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia 1/, 2/, ktorí

navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť

aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Zároveň navrhli odložiť vykonateľnosť rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu.

Namietali, že predmetné konanie je v zmysle zmätočné, pretože v tej istej veci sa

už prv začalo konanie na štátnom notárstve, ktoré malo pokračovať na Okresnom súde

Trnava. Mali za to, že vinou nesprávneho úradného postupu a chybného vedenia konania

prvostupňového súdu nemohli podať doplnený návrh na začatie konania, ktoré sa už začalo

na štátnom notárstve, hoci podľa zákona bol takýto doplnený návrh potrebný. Prípustnosť

dovolania odôvodnili tiež ustanoveniami , , a ,

tvrdiac, že postupom súdov im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za takú vadu označili

skutočnosť, že prvostupňový súd nesprávne považoval jedno z ich podaní za návrh

na pristúpenie účastníka do konania a rozhodol o pristúpení do zmätočného konania, vo veci

rozhodovala vylúčená sudkyňa JUDr. M. K., ktorá na prvom pojednávaní znemožnila

prednesenie námietok zaujatosti, oba súdy nespojili rozhodnutím všetky konania do jednej

veci, pričom o jednej veci konali, ale nekonalo sa vo veciach pod sp.zn. Nšn a odvolací súd

rozhodol vo veci napriek ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti

navrhovateľa 2/ a žiadosti o odročenie pojednávania. Taktiež namietali, že odporkyňa 2/

nemala procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, súdy neúplne zistili skutkový stav

veci, pretože nevykonali navrhnuté dôkazy, nepoučili ich podľa a

rozsudok oboch súdov je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V

dôvodoch dovolania podrobne rozoberali skutkový a právny stav veci, tak ako ho uvádzali

v konaní pred súdmi.

Odporcovia 1/, 2/ navrhli dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ odmietnuť podľa § 243b

ods. 4 , prípadne zamietnuť podľa a zaviazať ich k náhrade trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na navrhovateľmi 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že

v prejednávanej veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a navrhovateľom 1/, 2/ neznemožnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom

na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Z obsahu dovolania navrhovateľov 1/, 2/ je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa

vyvodzujú z toho, že odvolací súd napriek ospravedlneniu neúčasti

na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti navrhovateľa 2/ a žiadosti o odročenie

pojednávania toto neodročil a vo veci samej rozhodol.

Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní, a ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie pojednávania, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Toto ustanovenie platí aj

pre konanie na odvolacom súde ( ).

V danej veci odvolací súd vytýčil pojednávanie na deň 15. januára 2008. Dňa

14. januára 2008 bolo odvolaciemu súdu faxom doručené podanie navrhovateľa 2/, v ktorom

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a súčasne požiadal

o odročenie pojednávania s tým, že kópiu potvrdenia o práceneschopnosti predloží po jej

skončení. Odvolací súd v zápisnici o pojednávaní uviedol, že sa oboznámil s uvedeným

podaním navrhovateľa 2/, pričom konštatoval, že navrhovateľ 2/ na výzvu súdu v lehote 7 dní

ani do termínu tohto pojednávania nepredložil potvrdenie o ospravedlniteľnom dôvode,

z ktorého sa spolu s navrhovateľom 1/ nezúčastnil na pojednávaniach dňa 30. októbra 2007

a 20. novembra 2007. Následne odvolací súd rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti

navrhovateľov 1/, 2/.

V takomto postupe odvolacieho súdu nemožno vidieť vadu konania namietanú

dovolateľmi 1/, 2/.

Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie

pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom

k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu

neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné)

z hľadiska objektívneho tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne

odvrátená). Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka

o odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd podľa okolností toho-ktorého

prípadu.

Odvolací súd prejednanie veci v neprítomnosti navrhovateľov 1/, 2/ vysvetlil

v odôvodnení napadnutého rozsudku tým, že navrhovatelia 1/, 2/ sa nezúčastňovali

odvolacieho konania, ospravedlňovali svoju neprítomnosť a žiadali odročovať pojednávania.

Ako dôvod uvádzali zdravotné problémy a práceneschopnosť. Na opakované výzvy

na predloženie dokladov o ospravedlniteľnom dôvode neprítomnosti na pojednávaniach

nereagovali, včas doklady nepredložili ani do vyhlásenia rozsudku vo veci. Navrhovatelia

1/, 2/ boli podrobne vypočutí v konaní na súde prvého stupňa, predkladali opakovane

rozsiahle zdôvodnenia svojho odvolania, nezúčastnili sa pojednávaní bez zdokladovania

dôvodu neúčasti a svojim konaním spôsobovali prieťahy v konaní.

Dovolací súd dospel k záveru, že ak za daného stavu odvolací súd vec prejednal

a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľov 1/, 2/ ( ) neodňal im možnosť

konať pred súdom v zmysle

Navrhovatelia 1/, 2/ ďalej prípustnosť dovolania vyvodzujú aj z toho, že odporkyňa 2/

nemala procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia 1/, 2/ nerozlišujú medzi procesnou

spôsobilosťou a spôsobilosťou byť účastníkom konania.

Podľa a dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania a ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť byť účastníkom

konania a nebol riadne zastúpený.

Podmienkou, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že

musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť

subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom

konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny

poriadok v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak

len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t.j.

.

Podľa spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti

vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne. V zmysle jeho ustanovenia § 18

spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Ďalšou procesnou podmienkou, aby mohol účastník v konaní vystupovať, je jeho

procesná spôsobilosť, t.j. spôsobilosť na právne úkony, ktorá vzniká u fyzických osôb

v plnom rozsahu plnoletosťou (§ 8 Obč. zák.). Kto je v danom konaní jeho účastníkom

vymedzuje právo procesné.

Z uvedeného teda vyplýva, že odporkyňa 2/ mala v priebehu súdneho konania a aj

v súčasnosti v dovolacom konaní má spôsobilosť byť účastníkom konania, ako aj plnú

procesnú spôsobilosť.

Navrhovatelia 1/, 2/ ďalej namietali, že súdy nevykonali všetky nimi navrhnuté

dôkazy.

Táto námietka navrhovateľov 1/, 2/ nie je dôvodná, pretože súd nie je viazaný návrhmi

účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy.

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci

dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie účastníka konania. Ak

súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania

v zmysle , lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať

pred súdom (R 125/1999, R 6/2000).

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka

dovolateľov 1/, 2/ týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti

písomného vyhotovenia rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré návrh dovolateľov 1/, 2/ zamietol a odvolací súd dôvody, pre ktoré

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel

a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Za nedôvodnú vzhľadom na obsah pripojených spisov Okresného súdu Trnava sp.zn.

, D not 613/93, D 1561/70, , považoval dovolací súd aj námietku

dovolateľov o tom, že v tej istej veci sa už prv začalo konanie ( ).

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľov

1/, 2/ v súlade s v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľom 1/, 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p

v spojení s a ). Dovolací súd priznal odporcom 1/, / náhradu,

ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol odporcom

1/, 2/ vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 10. novembra 2008 (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky

vo výške 38,90 €, čo po pripočítaní náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (6,31 €), predstavuje spolu

45,21 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. septembra 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková