Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
207/368793.1997ca.pdf
PDF · 119.58 KB
No categories available
4So/9/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Idy
Hanzelovej a členiek JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci
navrhovateľa Mgr. M. M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29. augusta č.
8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 22S 113/00-352, 22S 25/01 zo dňa 14. októbra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
14. októbra 2008 č. k. 22S 113/00-352, 22S 25/01 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodnutia odporkyne č. X.:
- zo dňa 25.mája 2000 o zvýšení invalidného dôchodku od 16. novembra 1999 podľa zákona
č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii na sumu 2.339,–Sk (77,64,–€) mesačne, v spojení
so zmenovým rozhodnutím I. zo dňa 13. júla 2000 o zvýšení invalidného dôchodku
na 2.491,–Sk (82,69,–€) mesačne
- zo dňa 13. júla 2000 o zmene rozhodnutia zo dňa 17. apríla 2000 v spojení so zmenovým
rozhodnutím zo dňa 24. mája 2001, v spojení so zmenovým rozhodnutím č. 1, 2 zo dňa
3. novembra 2001, v spojení so zmenovým rozhodnutím č. 1, 2, 3, 4 zo dňa 16. decembra
2002, o zvýšení invalidného dôchodku na základe novopreukázanej doby zamestnania
a hrubého zárobku
- zo dňa 4. júna 2002 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. 5 zo dňa 16. decembra 20002
- č. II zo dňa 13. júla 2000 o zvýšení invalidného dôchodku na 2.844,–Sk (94,40,–€) mesačne
- zo dňa 24. mája 2001, že navrhovateľovi patrí od 16. novembra 1999 naďalej invalidný
dôchodok v sume 2.491,–Sk (82,69,–€) mesačne a od augusta 2000 v sume 2.844,–Sk
(94,40,–€) mesačne
- č. 3, 4 zo dňa 3. novembra 2001 o zvýšení invalidného dôchodku od augusta 2000
na 2.909,–Sk (96,56,–€) mesačne a od októbra 2001 na 3.113,–Sk (103,33,–€) mesačne
- č. 6 zo dňa 16. decembra 2002 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o úpravu dôchodku podľa
zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, pretože
nespĺňal podmienky § 24 ods. 5 tohto zákona, nakoľko doba štúdia na Prírodovedeckej
fakulte UK v Bratislave od 31. marca 1969 do 22. augusta 1970 a od 31. marca 1971
do 31. augusta 1972 nebola zhodnotená, nakoľko zo štúdia bol navrhovateľ vylúčený pre
nesplnenie si základných študijných povinností
- zo dňa 4. júla 2003 o zvýšení invalidného dôchodku od júla 2003 na 3.617,–Sk (120,06,–€)
mesačne
- zo dňa 2. februára 2004 o zvýšení invalidného dôchodku podľa § 293a zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.z. od 1. februára 2004 na 3.762,–Sk
(124,88,–€) mesačne
- zo dňa 4. novembra 2004 o zvýšení invalidného dôchodku podľa § 293a zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.z. od 1. decembra 2004 na 3.890,–Sk
(129,12,–€) mesačne
- č. 1, 2, 3, 4, 5 zo dňa 14. februára 2005 o zvýšení invalidného dôchodku podľa ustanovení
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z dôvodu, že ani
po zvýšení jeho základnej výšky podľa zákona č. 222/2003 Z.z. nedosahuje sumu 4.631,–Sk
(153,72,–€) tak, že od júla 2003 sa mu zvyšuje na túto sumu, teda tak, aby úhrn iného príjmu
a dôchodku dosiahol 1,1-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu
potvrdil a rozhodnutia:
- zo dňa 27. júna 2005 o zvýšení invalidného dôchodku od 2. júla 2005 podľa § 293e zákona
č. 461/2003 Z.z. na 4.287,–Sk (142,30,–€) mesačne
- zo dňa 12. júla 2006 o zvýšení starobného dôchodku od 1. júla 2006 na sumu 4.543,–Sk
(150,80,–€) mesačne podľa § 82 zákona č . 461/2003 Z.z.
- zo dňa 18. júla 2007 o zvýšení starobného dôchodku podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení zákona č. 310/2006 Z.z. od 1. júla 2007 na 4.827,-Sk 160,23,–€) mesačne
zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. O trovách rozhodol tak, že ich náhradu
účastníkom konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že napadnutými rozhodnutiami odporkyňa
zvyšovala v súlade s platnými právnymi predpismi invalidný dôchodok navrhovateľa, čo malo
vplyv na výšku priznaného invalidného dôchodku, avšak výška príplatku k dôchodku ostala
nezmenená. Krajský súd konštatoval že navrhovateľ výlučne požadoval vykonanie úpravy
dôchodku podľa § 95 zákona č. 100/1988 Zb. tri roky spätne od priznania invalidného dôchodku
ako účastníkovi I. skupiny účastníkov odboja v maximálnej výške 6.718,–Sk (223,–€) mesačne
a od 1. júla 1999 v sume 7.154,–Sk (237,47,–€) mesačne. Dôvodil že na takúto úpravu je nutné
preukázanie doby odbojovej činnosti vrátane väznenia a internácie zásadne osvedčením a rozpisom
dôb odbojovej činnosti vydaným Ministerstvom obrany Slovenskej republiky podľa § 8 zákona
č. 255/1946 Zb., ktoré však navrhovateľ v konaní nepredložil a na základe toho súd skonštatoval, že
navrhovateľa nemožno považovať za účastníka odboja podľa § 59 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 100/1988 Zb., v dôsledku čoho nie je možná ani aplikácia § 63 ods. 1 a 3 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Krajský súd neakceptoval ani tvrdenie navrhovateľa, že ho možno podľa § 29 ods. 1 a 3
zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách považovať za príslušníka odboja, pretože
osobám v tomto ustanovení demonštratívne vypočítaným sa priznáva rovnaký rozsah výhod ako
účastníkom odboja z I. a II. svetovej vojny, avšak práve s výnimkou nárokov v dôchodkovom
zabezpečení.
Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku navrhovateľa, aby bol posudzovaný
jeho nárok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii z dôvodu neplatného
skončenia pracovného pomeru, pretože túto skutočnosť navrhovateľ žiadnymi hodnovernými
dokladmi nepreukázal, rovnako ako nepreukázal vylúčenie zo štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK
v Bratislave z politických dôvodov, keďže z tohto štúdia bol vylúčený pre nesplnenie si základných
študijných podmienok.
Krajský súd zároveň zistil dôvod podľa § 250q ods. 2 OSP na zrušenie rozhodnutia
odporkyne zo dňa 27. júna 2005 a naň nadväzujúcich rozhodnutí zo dňa 12. júla 2006 a zo dňa
18. júla 2007, pretože v priebehu súdneho konania dňa 13. júna.2008, pred rozhodnutím súdu
o opravnom prostriedku navrhovateľa, stratilo účinnosť ustanovenie § 293e ods. 1 až 3 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z.z., podľa ktorého odporkyňa
rozhodla o zvýšení starobného dôchodku, čím neprávoplatné rozhodnutia odporkyne stratili svoj
zákonný podklad, pretože boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu.
Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu že sa naňho má prihliadať ako
na účastníka odboja I. kategórie, lebo sa naňho vzťahuje režim zák. č. 255/1946 Zb., zák.
č. 119/1990 Zb. a 87/1991 Zb., s tým že základ jeho nároku odvodzuje od § 59 ods. 1 zák.
č. 100/1988 Zb. a treba ho posudzovať pri aplikácii § 63 ods. 3 tohto zák. V odvolaní navrhovateľ
opakovane opísal udalosti zo svojho života, ale nijako nepreukázal naplnenie zákonných
podmienok, v zmysle ktorých sa naňho má prihliadať ako na účastníka odboja I. kategórie
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s §10 ods. 2 OSP)
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom
na § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Odvolací súd len konštatuje,
že dôvody odvolania sa neodlišovali od dôvodov opravného prostriedku navrhovateľa, s ktorými sa
krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové a právne závery sú vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že navrhovateľ splnil len podmienky
v zmysle § 119/1990 Zb. z dôvodu jeho väznenia v trvaní 22 mesiacov v III. pracovnej kategórii,
za čo mu prináleží príplatok k dôchodku podľa § 25 ods. 7 písm. b/ zák. č. 119/1990 Zb., ktorý mu
odporkyňa priznala a ktorý mu je riadne vyplácaný. Navrhovateľ však nepreukázal splnenie
podmienok zákona č. 255/1946 Sb. na to, aby sa naňho prihliadalo ako na účastníka odboja (§ 59
ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods. 2 OSP potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému navrhovateľovi
nepriznal (§ 250k ods. 1 v spojení s§ 224 ods. 2 OSP).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 9. septembra 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Falbová