Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
210/376580.e54a34.pdf
PDF · 99.62 KB
No categories available
2Obo/74/2009
Najvyšší súd 2 Obo 74/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: P.Š., IČO: X.,
s ustanoveným správcom konkurznej podstaty: JUDr. Ľ.M.L., o schválenie konečnej správy
o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovania odmeny a výdavkov správcu konkurznej
podstaty, na odvolanie veriteľa: S.C.B., IČO: X., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 14.5.2009, č. k. 27 - 24 K 126/95-1483, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 14.5.2009, č. k. 27 - 24 K 126/95-1483 v časti určenia odmeny správcu z r u š u j e
a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd uznesením zo dňa 14.5.2009, č. k. 27 - 24 K 126/95-1483 schválil
konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu
konkurznej podstaty JUDr. Ľ.. Konkurzná odmena bola určená vo výške 46 368,59 Eur
(1 369 900 Sk), záloha na odmenu bola vyplatená vo výške 26 555,14 Eur (800 000 Sk) a na
doplatenie zostáva 19 813,45 Eur (596 900 Sk). Na rozdelenie pre veriteľov bola určená suma
vo výške 120 817,23 Eur (3 639 740 Sk).
Proti uzneseniu podal veriteľ S., a.s. včas odvolanie, v ktorom uviedol, že podal
námietky už voči konečnej správe zverejnenej vyvesením na úradnej tabuli Krajského súdu
v Banskej Bystrici dňa 17.2.2009, a to z dôvodu, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu v časti
týkajúcej sa odmeny správcu, pretože podľa jeho názoru mala byť odmena vypočítaná podľa
ust. § 7 ods. 1 vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
o konkurze a vyrovnaní, v znení platnom do 28.9.2001, t. j. ako 10%
zo základu určeného pre jej výpočet. Svoje tvrdenie zdôvodnil tým, že podľa prechodných
ustanovení sa v začatých konaniach, v ktorých k 8. októbru 2001 nebolo skončené
prieskumné pojednávanie, na odmenu správcov a ich zástupcov použijú ust. § 6 až § 9d
vyhlášky, pričom prieskumné pojednávanie sa konalo dňa 17.6.1999 a v dňoch 29.11.2002
a 12.2.2009 sa uskutočnilo osobitné prieskumné pojednávanie. Z uvedeného teda vyplýva,
že prieskumné pojednávanie bolo skončené dňa 17.6.1999 a na výpočet odmeny sa použijú
ustanovenia platné do 28.9.2001. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal podanou
námietkou, keď len v odôvodnení napadnutého uznesenia skonštatoval, že súd pri určení
výšky konkurznej odmeny postupoval podľa ustanovení § 6 písm. a/ a § 7 vyhlášky v znení
platnom v čase rozhodovania o schválení konečnej správy a vyúčtovania odmeny a výdavkov
správcu, a preto v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.
Podľa veriteľa mala byť odmena správcu určená ako 10% zo základu 306 911,57 Eur
(9 246 018 Sk), t. j. 30 691,15 Eur (924 601,80 Sk). Veriteľ zároveň uviedol, že námietkami
proti konečnej správe namietal skutočnosť, že na osobitnom prieskumnom pojednávaní
konanom dňa 12.2.2009 došlo k opätovnému preskúmaniu pohľadávok oddelených veriteľov,
pričom tieto boli v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. f/ ZKV z dôvodu zániku práva na oddelené
uspokojenie v konkurze, ktoré veritelia získali v posledných 2 mesiacoch pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu preradené do II. triedy. Správca pohľadávky preradil
z dôvodu, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol navrhovateľom č. 1 Poľnohospodárskym
družstvom Roštár podaný dňa 10.5.1995 a záložné práva vznikli dotknutým veriteľom
až v roku 1996. Podľa veriteľa mal správca uvedené pohľadávky poprieť už na prieskumnom
pojednávaní zo dňa 17.6.1999, keďže Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení o vyhlásení
konkurzu zo dňa 24.11.1997 spojil návrhy rôznych navrhovateľov na spoločné konanie.
V čase konania prieskumného pojednávania bolo teda jasné, že za podanie návrhu sa považuje
prvé podanie, od ktorého sa určil právny režim konkurzného konania. Keďže veriteľova
pohľadávka bola uznaná na prieskumnom pojednávaní, nemôže byť predmetom osobitného
prieskumného pojednávania. K tejto námietke prvostupňový súd skonštatoval, že zaradenie
pohľadávok do iného poradia nemôže byť predmetom rozhodovania o schválení konečnej
správy a súd doručuje veriteľom výzvu, aby si v lehote určenej súdom uplatnili poradie
na súde. Veriteľ upovedomený nebol. Veriteľ žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal
napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a preskúmal podľa ust. § 214 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné čiastočne.
Správca konkurznej podstaty je samostatný úradný orgán, ktorého vyberá konkurzný
súd zo zoznamu správcov, najmä advokátov, pričom môže ísť len o bezúhonnú fyzickú osobu,
ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má primeranú odbornú spôsobilosť a súhlasila
so zápisom do zoznamu. Výnimočne môže súd za správcu ustanoviť aj osobu nezapísanú
do zoznamu, ak spĺňa podmienky pre zapísanie. Pri výkone funkcie správca: - nestranne
a s odbornou starostlivosťou nakladá s majetkom podstaty namiesto dlžníka, zisťuje stav
podstaty, robí súpis podstaty, preskúmava prihlásené pohľadávky, zostavuje zoznam
pohľadávok veriteľov na účely rozvrhu, vedie spory vyplývajúce z konkurzného konania,
žiada súd o súhlas s úkonmi pri speňažovaní majetku úpadcu, speňažuje podstatu úpadcu,
udeľuje úpadcovi súhlas nakladať s majetkom, odmietnuť dar alebo dedičstvo, rozhoduje
o obchodných záležitostiach podniku, robí za úpadcu právne úkony koná za dlžníka
v pracovnoprávnych vzťahoch, predkladá súdu správy, vrátane konečnej správy,
a vysvetlenia.
Podľa ust. § 8 ods. 3 ZKV správca má nárok na náhradu výdavkov a na odmenu.
Dohody správcu s úpadcom alebo veriteľmi o odmene sú neplatné.
V zmysle ust. § 44 ods. 1 písm. b/ ZKV sa konkurzné konanie končí vydaním
uznesenia ku dňu začatia konkurzného konania, čo vyplýva z cit. ust. § 11b a § 11c ods. 3
vyhlášky platnej ku dňu vydania rozvrhového uznesenia, resp. konečnej správy.
Podľa ust. § 11b vyhlášky platnej ku dňu vydania rozvrhového uznesenia,
resp. konečnej správy, ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú na konania začaté
pred nadobudnutím jej účinnosti.
Podľa ust. § 11c ods. 3 prvá veta cit. vyhlášky v začatých konaniach, v ktorých
k 8. októbru 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie, sa na odmenu správcov a ich
zástupcov použijú § 6 až 9d.
Podľa ust. § 6 písm. a/ vyhlášky platnej ku dňu začatia konkurzného konania, odmeny
správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením
konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone
funkcie správcu.
Podľa ust. § 7 ods. 1 cit. vyhlášky, konkurzná odmena je 10% zo sumy uvedenej
v § 6 písm. a/.
Podľa ust. § 22 ZKV súd preskúma aj prihlášky, ktoré boli doručené po prihlasovacej
lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania.
Z prechodných a záverečných ustanovení vyhlášky platnej ku dňu vydania
rozvrhového uznesenia, resp. konečnej správy, vyplýva, že ak prieskumné pojednávanie bolo
skončené pred 8. októbrom 2001, na výpočet odmeny správcu sa použijú ustanovenia § 6
až § 9 vyhlášky č. 493/1991 Zb. platnej ku dňu konkurzného konania, tzn. 10% zo sumy
tvoriacej základ pre určenie odmeny správcu. Zo zápisnice o prieskumnom pojednávaní
konanom dňa 17.6.1999 vyplýva, že v ten istý deň o 11h bolo prieskumné pojednávanie
uznesením súdu prvého stupňa skončené. V spise sa nachádzajú aj ďalšie tri zápisnice
z prieskumných pojednávaní označených ako osobitné, resp. dodatočné prieskumné
pojednávanie, pričom zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní pozná iba pojem
prieskumné pojednávanie. Keďže dňa 17.6.1999 došlo ku skončeniu prieskumného
pojednávania rozhodnutím súdu, nie je možné ďalšie uskutočnené pojednávania považovať
v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní za prieskumné pojednávania a na týchto
preskúmavať neskôr podané prihlášky pohľadávok. Krajský súd v Banskej Bystrici nesprávne
určil odmenu správcu podľa ustanovení § 6 až § 9d vyhlášky platnej po 29. septembri 2001,
preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie zo dňa 14.5.2009 č. k. 27 - 24 K 126/95-
1483 v časti určenia odmeny v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.
Veriteľ vo svojom odvolaní napadol aj preradenie svojej pohľadávky do II. triedy
na dodatočnom prieskumnom pojednávaní konanom dňa 12.2.2009.
Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. f/ prvá veta ZKV platného k začatiu konkurzného
konania, t. j. k 12.5.1995, zanikajú práva na oddelené uspokojenie, ktoré sa týkajú majetku
patriaceho do podstaty a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu.
V zmysle ust. § 32 ods. 2 písm. b/ cit. zák. sa po úplnom uspokojení pohľadávok proti
podstate a pracovných nárokov uspokojujú dane, poplatky, clá a príspevky na sociálne
zabezpečenie /poistenie/, pokiaľ vznikli najdlhšie tri roky pred vyhlásením konkurzu
a v priebehu konkurzu, ak nebudú uspokojené z vecí zaťažených pre ne záložným právom
/pohľadávky druhej triedy/.
Správca veriteľovu pohľadávku pôvodne zaradenú na oddelené uspokojenie dodatočne
preradil do II. triedy, o čom informoval na tzv. dodatočnom prieskumnom pojednávaní,
konanom dňa 12.2.2009. Veriteľ proti uvedenému preradeniu podal námietky, ktorými sa súd
zaoberal v uznesení o schválení konečnej správy zo dňa 14.5.2009 tak, že skonštatoval
nemožnosť skúmania zaradenia pohľadávky správcom do iného poradia pri pojednávaní
o schválení konečnej správy a vyúčtovania výdavkov a odmeny správcu. Zároveň uviedol,
že súd konkurzným veriteľom, ktorých sa to týka, doručuje výzvu na uplatnenie poradia
v určenej lehote na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V spise doručenie takejto výzvy vykázané
nie je.
Odvolací súd má za to, že zaradenie veriteľovej pohľadávky do II. triedy bolo v súlade
so zákonom, keďže návrh na vyhlásenie konkurzu bol súdu doručený dňa 12.5.1995
a veriteľovi záložné právo vzniklo až v roku 1996. Z uvedeného dôvodu správca konkurznej
podstaty správne v priebehu konkurzného konania opravil zaradenie pohľadávky veriteľa
do II. triedy pre rozvrh a procesné pochybenia súdu prvého stupňa nemali vplyv na správnosť
rozhodnutia tohto zaradenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.
V Bratislave 9. septembra 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.