Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
84c/376548.3985b1.pdf
PDF · 105.11 KB
No categories available
2Obo/79/2009
Najvyšší súd 2 Obo 79/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G.S.,
nar. X., N.R., zastúpeného JUDr. J.K., advokátom, Advokátska kancelária, K.B. proti
žalovanému: S.K.B., IČO: X., zastúpenému JUDr. M.H., Advokátska kancelária Č.K.B., o
zaplatenie 663 878 377,48 Eur (20 000 000 000 Sk)
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
26. júna 2009, č. k. 16Zm 338/04-79, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
26. júna 2009, č. k. 16Zm 338/04-79 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd nevyhovel žiadosti žalobcu o oslobodenie
od platenia súdneho poplatku za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 138 ods. 1 O.s.p., ako aj zisteným skutkovým stavom
(žalobca je ženatý, pracuje ako obchodný referent s pravidelným mesačným príjmom 766,17
Eur, suma priemernej mesačnej mzdy manželky činí 1 200 Eur, žalobca nepredložil dôkaz
svedčiaci o obmedzenom alebo zrušenom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, žalobca
je vlastníkom zmenky v sume 20 mld. Sk, žalobca bol v minulosti podnikateľom), na základe
čoho dospel k záveru, že žalobcom deklarované osobné, majetkové a zárobkové pomery
nezakladajú dostatočný dôvod na priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku
za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Po posúdení rozhodujúcich skutočností
na priznanie, resp. nepriznanie oslobodenia od súdneho poplatku, t. j. po posúdení
majetkových pomerov žalobcu, výšky súdneho poplatku, povahy spoplatňovaného úkonu,
posúdení svojvoľnosti a zrejmej bezúspešnosti uplatnenia práva prvostupňový súd
konštatoval, že spoločný príjem žalobcu a jeho manželky tvorí dostatočný základ na to,
aby žalobca bol schopný uniesť súdny poplatok činiaci sumu 600 000 Sk (19 916,35 Eur).
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal
nesprávny záver prvostupňového súdu o nedostatočnosti a nepreukázateľnosti predložených
dokladov o majetkovej situácii žalobcu. Dôvodil, že sporná zmenka bola na žalobcu
indosovaná ako na fyzickú osobu a nie ako na podnikateľa a že i návrh na vydanie
zmenkového platobného rozkazu podal ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ. Za právne
irelevantnú a ničím nepodloženú vyhodnotil polemiku súdu prvého stupňa o tom, že žalobca
bol v minulosti podnikateľom, a preto má vedomosť, ako si počínať pri nedostatku finančných
prostriedkov. V odvolaní poukázal na to, že konkurz vedený proti žalobcovi v Rakúsku
bol vedený proti jeho osobnému majetku. Za dôsledok vyhlásenia tohto konkurzu označil
protiprávne konanie žalovaného, ktorým poškodil spoločnosť C.,
za ktorej finančné záväzky ručil žalobca osobným majetkom. Ďalej uviedol, že v súvislosti
s ukončením konkurzu je žalobca povinný uhradiť ako ručiteľ zostávajúce dlhy bankovým
inštitúciám za spoločnosť C. v sume 500 000 Eur. Poukázal na to,
že žalobcovo tvrdenie o príčinách jeho súčasnej majetkovej situácie potvrdzujú výpovede
svedkov obsiahnuté v spise Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 50Cb 58/01. Za účelom
zdokladovania svojej nepriaznivej finančnej situácie žalobca predložil výpisy z bankového
účtu na preukázanie nevyhnutných platieb slúžiacich k zabezpečeniu výživy, bývania
a bežných potrieb domácnosti, uhrádzaných z jeho príjmu a príjmu jeho manželky, ktoré
mesačne predstavujú sumu 1 950 Eur. V dôvodoch odvolania tiež uviedol, že prvostupňový
súd nezohľadnil tú skutočnosť, že žalobca je občanom Rakúskej republiky žijúcim v R., kde
sú výdavky na základné životné potreby vyššie ako na Slovensku. Záverom zdôraznil,
že v dôsledku ťaživej majetkovej situácie žalobcu, spôsobenej mu protiprávnym konaním
žalovaného, by bolo protiústavné odoprieť žalobcovi prístup k súdu a vyhodnotením postupu
prvostupňového súdu ako správneho by došlo k odňatiu žalobcovho práva konať pred súdom
a práva na spravodlivé, verejné prejednanie jeho veci v súlade s procesnými predpismi.
Odvolací petit formuloval ako žiadosť o zmenu napadnutého uznesenia tak, že mu bude
priznané oslobodenie od súdneho poplatku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože odvolanie
smerovalo proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd, stotožňujúc sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a súčasne, na zdôraznenie jeho správnosti,
dopĺňa ďalšie dôvody.
Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. môže súd na návrh priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené
pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Ak uplatňovanie alebo bránenie práva nie je ani svojvoľné ani zrejme bezúspešné,
umožňuje citované ustanovenie vyhovieť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov
pod podmienkou, že to odôvodňujú pomery účastníka. Zákon nevysvetľuje bližšie obsah
pojmu „pomery účastníka“, bezpochyby však musí ísť o majetkové pomery žiadateľa
(a v prípade, ak je žiadateľom o oslobodenie od súdnych poplatkov fyzická osoba, tak aj
rodinné, sociálne a zdravotné pomery), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len
dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že ako poplatník celkom, či z časti
(v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú
povinnosť, alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať.
V prejednávanej veci žalobca odôvodňoval žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho
poplatku za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu nepriaznivou finančnou
situáciou. Z vyjadrení žalobcu i údajov tvoriacich súčasť spisového materiálu je zjavné,
že v negatívnej finančnej situácii sa žalobca ocitol predovšetkým v súvislosti s jeho
predchádzajúcou neúspešnou podnikateľskou činnosťou na území Rakúska. Zo žalobcom
predložených dokladov k žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku nie je možné spoľahlivo
zistiť, či skutočne ukončil podnikateľskú činnosť v Rakúskej republike alebo naďalej
podniká. Z aktuálnych výpisov z Obchodného registra Slovenskej republiky však má odvolací
súd za preukázané, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť aj na území Slovenskej
republiky. Podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I,
oddiel: Sro, vložka číslo: X., figuruje žalobca od 21. 12. 1993 ako jeden zo spoločníkov
a súčasne konateľov v spoločnosti D., spol. s r. o., so sídlom v B.M., IČO: X.. Ďalej podľa
aktuálneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
číslo: X.
je žalobca od vzniku spoločnosti, tzn. odo dňa 4. 2. 1994 jedným zo spoločníkov aj konateľov
v spoločnosti R., spol. s r. o., so sídlom v B.M., IČO: X.. Zo zistených skutočností vyplýva,
že súčasné nepriaznivé majetkové pomery žalobcu majú základ v okolnostiach dočasnej, resp.
prechodnej povahy.
V zmysle už spomenutého nemožno pod pojem „pomery účastníka odôvodňujúce priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov“ tak, ako ho má na mysli citované ustanovenie § 138
ods. 1 O.s.p. subsumovať majetkové pomery žalobcu, majúce základ v okolnostiach, ktoré
sú len dočasnej či prechodnej povahy. Aplikáciou na daný prípad to znamená, že dočasnosť
(prechodnosť) povahy týchto okolností spočíva v možnosti, resp. schopnosti žalobcu vykryť
momentálny deficit financií, zapríčinený vykazovanými stratami v podnikaní na území
Rakúska, dosiahnutým ziskom z podnikania na území Slovenskej republiky.
Je dôležité uviesť, že v obchodných veciach je treba prihliadnuť k osobitnému
charakteru účastníkov konania, t. j. podnikateľov v zmysle Obchodného zákonníka. Podľa
§ 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,
podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikanie preto treba chápať
ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo
i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný
a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti alebo, že v dôsledku neúspešného
podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nie sú dôvodmi
pre oslobodenie od súdnych poplatkov osobitne v konaniach, ktorých predmetom je práve
vymáhanie pohľadávok vzniknutých z podnikateľskej činnosti. Podľa odvolacieho súdu
ide v tomto smere o okolnosti, ktoré sú dané takmer vo všetkých konaniach, v ktorých
vystupujú ako účastníci konania podnikatelia vykazujúci stratu namiesto zisku, ako jedného
zo základných pojmových znakov podnikania. Pokiaľ by zákonodarca okolnostiam takejto
povahy pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdneho poplatku, vyjadril
by to legislatívne zaradením týchto konaní či účastníkov do ustanovení, ktoré upravujú vecné
alebo osobné oslobodenie od súdneho poplatku v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Uvedený zákon však týmto okolnostiam nepripisuje naznačený význam. Ak by nepriaznivá
finančná situácia ako dôsledok neúspechu v podnikaní bola dôvodom pre oslobodenie
od súdnych poplatkov, znamenalo by to prenesenie časti rizika, ktoré je s podnikaním
spojené, na štát. Žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku nemôže preto viesť k prenášaniu
podnikateľského rizika na štát. Žalobcu, ktorý je podnikateľom v zmysle § 2 Obchodného
zákonníka, nemožno podrobiť rovnakému merítku ako sociálne slabú fyzickú osobu, ktorá nie
je podnikateľom a nevlastní žiaden majetok väčšieho rozsahu. Pomery odvolateľa
by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, len ak by sa dostal do ťaživej finančnej
situácie z dôvodu vyššej moci, napr. vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú
pôvod v podnikaní. Keďže sa v danom konaní existencia okolností takej povahy
nepreukázala, žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku vyhovené byť nemôže. Čo sa týka
žalobcovho namietnutia nesprávneho záveru prvostupňového súdu o nedostatočnosti
a nepreukázateľnosti predložených dokladov o jeho majetkovej situácii, odvolací súd dodáva,
že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, resp. nepreukazujúci jeho
vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku alebo k hnuteľnému majetku väčšieho rozsahu.
Bez povšimnutia nemôže zostať ani skutočnosť, že žalobca, hoc žiada o oslobodenie
od súdneho poplatku dôvodiac nepriaznivou finančnou situáciou, disponuje dostatkom
prostriedkov na úhradu výdavkov advokáta spojenými s jeho zastupovaním v prejednávanej
veci. Z odvolateľom uvádzaných nepriaznivých majetkových pomerov, ktoré podľa jeho
názoru zakladajú dostatočný dôvod na jeho oslobodenie od platenia súdneho poplatku nie je
možné vyvodiť záver, že by poplatník nemohol splniť poplatkovú povinnosť alebo že by jej
splnenie od neho nebolo možné spravodlivo žiadať.
Vzhľadom na uvedené dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
k záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal existenciu takých osobných, majetkových
a zárobkových pomerov, so zreteľom na ktoré by mu bolo možné priznať oslobodenie
od súdneho poplatku za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súd prvého
stupňa v prejednávanej veci dostatočne zistil všetky rozhodujúce skutočnosti a rozhodol
vecne správne, keď žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdneho poplatku nevyhovel.
Stotožňujúc sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Zároveň sa v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. neobmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, ale na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie, vyššie
uvedené dôvody.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. septembra 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.