Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-115-2021.pdf
PDF · 132.47 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/115/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: G. D., J.. XX.X.XXXX, G. I. E. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Michalom Hvozdom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Tyršovo nábrežie 5, proti žalovanému: A. N., J.. X.X.XXXX, G. I. E. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 7C/828/2016 zo dňa 20. mája 2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7C/828/2016-281 zo dňa 20.5.2021, okrem výroku I. o zastavení konania v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k stavbe na parcele KNC č. 147/1 v katastrálnom území Haniska.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom rozhodol následovne:
I. V časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k stavbe bez súpisného čísla na KNC parcele č. 147/1 v kat. území E., Q. E., okrese Košice - okolie konanie z a s t a v u j e .
II. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam v kat. území E., Q. E., okrese Košice - okolie zapísaným na liste vlastníctva č. 2803 a to KNC parcele č. 147/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1 253 m2, KNC parcele č. 148/2 - orná pôda vo výmere 1 760 m2 a KNC parcele č. 147 - záhrada vo výmere 357 m2.
III. Do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 p r i k a z u j e KNC parcelu č. 147/8 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 623 m2, KNC parcelu č. 149/2 - záhrada vo výmere 53 m2 a KNC parcelu č. 148/6 - orná pôda vo výmere 1 009 m2 vytvorené geometrickým plánom č. 7C/828/2016-1/2020 vyhotoveným 13.10.2020 znalcom z odboru geodézie a kartografie F.. S. Z., K.., úradne overeným Okresným úradom Košice - okolie katastrálnym odborom 23.10.2020 pod č. 1463/2020, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku.
IV. Do výlučného vlastníctva žalovaného v podiele 1/1 p r i k a z u j e KNC parcelu č. 147/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 630 m2, KNC parcelu č. 149/1 - záhrada vo výmere 304 m2 a KNC parcelu č. 148/2 - orná pôda vo výmere 751 m2 vytvorené geometrickým plánom č. 7C/828/2016-1/2020 vyhotoveným 13.10.2020 znalcom z odboru geodézie a kartografie F.. S. Z., K.., úradne overeným
Okresným úradom Košice - okolie katastrálnym odborom 23.10.2020 pod č. 1463/2020, ktorý je súčasťou výroku rozsudku.
V. Žalobkyni voči žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
VI. Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %.
2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností - pozemkov, KNC parcely č. 147/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1 253 m2, KNC parcely č. 148/2 - orná pôda vo výmere 1 760 m2 a KNC parcely č. 149 - záhrada vo výmere 357 m2, nachádzajúcich sa v k. ú. E., Q. E., okrese Košice - okolie, zapísaných na LV č. XXXX, ktoré sú umiestnené v zastavanom území obce, a to žalobkyňa v podiele 1/2 a žalovaný v podiele 1. Na KNC parcele č. 147/1 je postavená stavba bez súpisného čísla. Strany sporu sú súrodenci a spoluvlastnícke podiely hore uvedených pozemkov nadobudli dedením - osvedčením o dedičstve 10D/231/2015. Stavba bez súpisného čísla postavená na parcele č. 147/1 nie je zapísaná na liste vlastníctva a nebola predmetom dedičského konania po poručiteľke Y. N., V.. Q., nar. 25.10.1948, zomr. 17.3.2015, matke strán sporu, vedeného Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 10D/231/2015 Dnot 54/2015 (osvedčenie o dedičstve z 3.9.2015 sp. zn. 10D/231/2015 Dnot 54/2015 vydaného notárkou Z.. O. X. ako súdnym komisárom povereným Okresným súdom Košice - okolie). Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 pozemkov KNC parciel č. 147/2 - zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 682 m2 ( dvor), č. 147/4 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 115 m2 (pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súp. č.) a č. 148/3 - orná pôda vo výmere 622 m2 (pozemok umiestený v zastavanom území obce). Uvedené súd zistil z výpisu z LV č. XXXX H.. Ú.. E.. Parcela č. 147/2 vo vlastníctve žalobkyne bezprostredne susedí s parcelou č. 147/1 v spoluvlastníctve strán a parcela č. 148/3 vo vlastníctve žalobkyne bezprostredne susedí s parcelou č. 148/2 v spoluvlastníctve strán.
3. Obhliadkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, vykonanej na mieste samom v obci Haniska dňa 25.10.2019 na návrh žalovaného súd zistil, že medzi parcelami č. 147/1, 148/2 a 149 nie je v teréne oplotenie, oplotené sú len po vonkajšom obvode ako jeden celok. Vstup na parcely je možný len cez parcelu č. 147/1 (zast. plocha a nádvorie), ktorá nadväzuje na miestnu komunikáciu, od ktorej ju oddeľuje plechová dvojkrídlová vstupná brána, postavená na celú šírku parcely. Parcela č. 147/1 je v časti nadväzujúcej na miestnu komunikáciu mierne svahovitá, za ohybom sa na tejto parcele nachádza spevnená asfaltová plocha, spevnená plocha, na ktorej je podľa udania žalobkyne váha, pod ktorou je jama, a stavba bez súpisného čísla, ku ktorej žalobkyňa uviedla, že ju postavili ešte jej rodičia ako letnú kuchyňu. Za stavbou sú na parcele č. 149 (záhrada) vysadené ovocné stromy a tieto sú vysadené aj na hranici parcely č. 148/2 so susediacimi parcelami č. 136/1 a č. 136/4. Parcela č. 148/2 (orná pôda) je vo vrchnej časti od parcely č. 148/3 oraná asi do dvoch tretín. Obhliadkou neboli na parcelách zistené žiadne skládky odpadu. Za účelom zistenia, aká šírka vstupu je potrebná pre vjazd traktora na pozemky, keďže uvedené je medzi stranami sporné, a žalovaný uviedol, že na parcele č. 148/2 sadí a potrebuje sa tam dostať traktorom, žalovaný zabezpečil traktor zn. Zetor Proxima Plus 8541 s vodičom, ktorý mal pripojený vyorávač - kultivátor. Predmetný traktor vošiel na parcelu č. 147/1 z miestnej komunikácie cez polovicu celkového prístupu, čo je podľa geometrického plánu č. 354/2016 šírka 3,7 m a tiež bez problémov vycúval. V priebehu obhliadky sa strany sporu zhodli na tom, že účelné je rozdeliť všetky tri pozemky bez lomenej hranice, okrem prístupovej cesty. Navrhli rozdeliť pozemky tak, že najprv bude zameraná prístupová cesta cez parcelu č. 147/1 a zostatok parciel č. 147/1, 149 a 148/2 bude rozdelený tak, aby hranica pozemkov bola bez lomenia, pričom každá zo strán bude mať zachovanú polovičnú výmeru z vyporiadavaných pozemkov. Návrh rozdelenia bol sudkyňou zakreslený do kópie katastrálnej mapy, ktorá je prílohou zápisnice z obhliadky na č. l. 176 spisu. Žalobkyňa uviedla, že nemá výhrady voči tomu, ak stavba bez súpisného čísla bude na parcelách, ktoré pripadnú do jej výlučného vlastníctva. Žalovaný namietol, že na pozemok sa cez polovičnú šírku vstupu nedostane kamiónom, domiešavačom ani nákladným autom pre prípad, že by chcel pozemky predať ako stavebné. Strany sporu zhodne navrhli, aby znalca ustanovil súd a uložil mu rozdeliť predmetné tri parcely tak, ako je uvedené v nákrese, teda s hranicou bez lomenia, okrem prístupovej cesty. Na návrh strán teda súd ustanovil vo veci znalca F.. S. Z., K.. z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria a kataster nehnuteľností, ktorý podal vo veci znalecký posudok č. 1/2020 z 3.11.2020 a vypracoval geometrický plán č. 7C/828/2016 - 1/2020 z 13.10.2020 na rozdelenie pozemkov.
4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 142 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a konštatoval, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal, reálna deľba pozemkov podľa spoluvlastníckych podielov je možná, a preto v zmysle § 142 ods. 1 prvej vety OZ zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako je uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku.
5. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, súd bol viazaný spôsobom a poradím vyporiadania upraveným v § 142 ods. 1 OZ, pričom prvým zo spôsobov je reálne rozdelenie veci podľa podielov.
6. Vykonaným dokazovaním mal súd z kópie katastrálnej mapy k. ú. Haniska, z geometrického plánu (ďalej aj GP) č. 354/2016 predloženého žalobkyňou a z vykonanej obhliadky pozemkov preukázané, že všetky tri pozemky sú reálne deliteľné podľa spoluvlastníckych podielov. Keďže žalovaný namietal rozdelenie pozemkov GP predloženým žalobkyňou, súd v konaní na návrh strán ustanovil znalca za účelom reálnej deľby pozemkov podľa dohody strán na vykonanej obhliadke tak, že po zameraní prístupovej cesty na parcele č.147/1 tak, aby bola prejazdná aj pre traktor a nákladné motorové vozidlo, bude zostatok parciel č. 147/1, 149 a 148/2 rozdelený tak, aby hranica pozemkov bola bez lomenia a každá zo strán mala zachovanú polovičnú výmeru vyporiadavaných pozemkov. Znalec geometrickým plánom č. 7C/828/2016 - 1/2020 rozdelil pozemky podľa zadania. Zohľadniac skutočnosť, že všetky tri pozemky tvoria v teréne celistvú oplotenú plochu, nachádzajúcu sa v intraviláne obce, prístupné sú z miestnej asfaltovej komunikácie parcely C-KN č. 122, súd podľa vyššie citovaného ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka reálne rozdelil pozemky medzi strany sporu podľa citovaného GP vypracovaného v konaní súdom ustanoveným znalcom tak, ako je uvedené vo výrokoch III. a IV. rozsudku. Uvedené rozdelenie, vychádzajúce z pôvodnej dohody strán, súd považoval za účelné a spravodlivé. Z celkovej výmery parciel 3370 m2 bola každej zo strán prikázaná do výlučného vlastníctva polovičná výmera 1685 m2. Žalobkyni boli prikázané do výlučného vlastníctva novovytvorené parcely uvedené vo výroku III. rozsudku, keďže parcely č.147/8 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 623 m2 a č. 148/6 - orná pôda vo výmere 1009 m2 bezprostredne susedia s parcelami vo výlučnom vlastníctve žalobkyne č. 147/2 a č. 148/3 a žalobkyňa má cez ne prístup na svoju parcelu č. 148/3, a parcela č. 149/2 - záhrada vo výmere 53 m2 je susediaca s predmetnými parcelami. Žalovanému boli prikázané do výlučného vlastníctva parcely č. 147/1 - zast. plocha a nádvorie vo výmere 630 m2, č. 148/2 - orná pôda vo výmere 751 m2 a č. 149/1 - záhrada vo výmere 304 m2. Z celkovej výmery 1253 m2 parcely č. 147/1 - zast. plochy a nádvoria bolo teda žalobkyni prikázaných do vlastníctva 623 m2, z čoho časť pri vstupe od miestnej komunikácie je svahovitá a časť je zastavaná majetkovo nevysporiadanou schátranou stavbou bez súpisného čísla, a žalovanému 630 m2, z čoho časť tvoria spevnené plochy, a z celkovej výmery 2117 m2 ornej pôdy a záhrady bolo žalobkyni prikázaných 1062 m2 a žalovanému 1055 m2.
7. Pokiaľ žalovaný žiadal časť parcely č. 147/1, ktorá nadväzuje na miestnu komunikáciu a je prístupovou cestou na ostatné parcely, ponechať v podielovom spoluvlastníctve strán tvrdiac, že uvedené je nevyhnutné pre prístup na parcely traktorom za účelom hospodárenia resp. nákladnými vozidlami, ak budú jemu prikázané pozemky použité na stavbu rodinného domu, súd jeho návrhu nevyhovel, jednak z dôvodu, že šírka vstupu 3,70 metra je dostatočná (ak tam prejde traktor, čo bolo overené na obhliadke, je šírka dostatočná aj pre nákladné vozidlo a znalec pri vypracovaní GP pri vytvorení prístupovej cesty na parcele č. 147/1 uvedené zohľadnil, keď táto má ďalej v lomovom bode 1 šírku 4,90 metra a v lomových bodoch 9 a 10 šírku 6 metrov), ako aj z dôvodu, že vzťahy medzi stranami sú značne narušené, nie sú schopní vecne a bez hádok komunikovať, v dôsledku čoho by bolo do budúcna problematické hospodárenie so spoločnou vecou. Tiež z odborného vyjadrenia č. 7/2021 znalca z odboru stavebníctva F.. K. E. z 18.1.2021 predloženého žalovaným, v ktorom znalec zodpovedal otázku žalovaného ako zadávateľa, či vyhovuje rozdelený pozemok parc. č. 147/1 podľa znaleckého posudku č. 1/2020 v priamej interakcii napojenia na obecnú komunikáciu pre zámer realizácie výstavby rodinných domov v súlade s platnými STN tak, že podľa aktuálne platných STN a súvisiacich právnych predpisov technicky nie je možné naprojektovať a postaviť novú miestnu obslužnú komunikáciu a miestnu nemotoristickú komunikáciu typu chodník k zamýšľanej výstavbe rodinných domov na parc. č. 147/1, 149 a 148/2, bolo zistené, že šírka miestnej prístupovej komunikácie funkčnej triedy C3 je najmenej 3 metre a vjazdu na prístupovú komunikáciu najmenej 3,5 metra, čo je splnené.
8. Zároveň súd dal stranám do pozornosti, že aj keď parcela č. 147/1 v časti nadväzujúcej na miestnu komunikáciu bola rozdelená, nemusí byť stranami v teréne oplotená jej deliaca hranica, čím by si obe strany aj do budúcna zachovali prístup v celkovej šírke 7,40 metra.
9. Pokiaľ žalovaný namietal, že hodnota parciel, ktoré boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva je nižšia, predmetné skutkové tvrdenie súdu ničím nepreukázal.
10. O náhrade trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Konštatoval, že žalobkyňa bola úspešná v časti o zrušenie podielového spoluvlastníctva, čiastočne úspešná bola v časti navrhovaného vyporiadania spoluvlastníctva, keď toto bolo vyporiadané reálnou deľbou, avšak nie spôsobom ňou navrhnutým a zavinila zastavenie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k stavbe bez súpisného čísla na parcele č. 147/1, čo predstavuje jej procesný neúspech. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal žalobkyni voči žalovanému ani čiastočnú náhradu trov konania, súd považoval širšie okolnosti sporu, keď v rámci predsúdneho konania obe strany sporu súhlasili so zrušením spoluvlastníctva, ako aj s reálnym rozdelením nehnuteľností, avšak tak žalobkyňa, ako aj žalovaný chceli nadobudnúť do výlučného vlastníctva rovnakú časť pozemkov podľa geometrického plánu č. 354/2016, ani jeden z nich nenavrhol iné riešenie deľby a bez ďalšieho zotrvali na svojom stanovisku, teda rovnakou mierou sa pričinili k tomu, že k dohode medzi nimi nedošlo.
11. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol aplikujúc čl. 4 ods. 1 CSP podľa § 259 CSP a štátu priznal nárok na náhradu výdavkov, ktoré platil, voči obom stranám sporu rovným dielom po 50 %, nakoľko znalecké dokazovanie navrhli vykonať obe strany sporu a bolo vykonané v záujme oboch strán vzhľadom na reálnu deliteľnosť vyporiadaných pozemkov.
12. Proti tomuto rozsudku , okrem výroku I., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a v napadnutom rozsahu navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietal nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov a záver súdu o reálnej deliteľnosti nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve sporových strán. Poukázal na to, že v zmysle znaleckého posudku došlo k priečnemu rozdeleniu troch rozdielnych parciel, z ktorých nie je možné každému spoluvlastníkovi prikázať polovicu z každej parcely. Hodnota každej z parciel je rozdielna, keďže ide o rozdielne druhy pozemkov, ale aj kvalitatívne vlastnosti pôdy na jednotlivých parcelách sú rozdielne. Argumentoval tým, že nie je možné rozdeliť pozemky tak, aby boli novovytvorené parcely naďalej účelne využiteľné a zároveň, aby obom stranám konania boli prikázané rovnocenné novovytvorené parcely. Argumentoval aj tým, že súd nesprávne vyhodnotil odborné vyjadrenie F.. K. E., keď nebral ohľad na jeho závery, že vzhľadom na šírkové pomery rozdelenej parcely č. 147/1 a polohu príjazdovej obecnej komunikácie a umiestnenie vedľajších stavieb v priamej interakcii napojenia rozdelených pozemkov podľa geometrického plánu nie je podľa aktuálne platných slovenských technických noriem a súvisiacich právnych predpisov technicky možné naprojektovať a postaviť novú miestnu obslužnú komunikáciu a miestnu nemotoristickú komunikáciu k zamýšľanej výstavbe rodinných domov. Trval preto na tom, že predmetné pozemky nie je možné reálne rozdeliť a nastupuje preto možnosť prikázania veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Trval na tom, že je ukrátený, pokiaľ mu boli priznané novovytvorené parcely č. 147/1, 149/1 a 148/2, lebo na týchto parcelách je väčší pomer pôdy s nižšou bonitou a aj celková využiteľná plocha je menšia, pretože nie zanedbateľnú časť z plochy týchto parciel zaberá samotná prístupová cesta, ktorú nie je možné využiť na iný účel a musí zostať voľná a priechodná. Uviedol tiež, že parcelu č. 148/2 doposiaľ využíval na poľnohospodárske účely, pričom ju zúrodňoval a pôdu ďalej zhodnocoval bez toho, aby sa o to žalobkyňa pričinila. Reálnou deľbou mu bude zabránené užívať tú časť pozemkov, ktoré doteraz ako ornú pôdu výlučne užíval on a o ktorú sa doteraz staral. Navrhol prikázať celú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalobkyni vyplatí hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu.
13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. K dôvodom odvolania žalovaného uviedla, že jeho tvrdenie o rozdielnej hodnote každej z parciel nie je podporené žiadnym relevantným dôkazom a je založené iba na subjektívnom vnímaní žalovaného. Konanie na súde trvalo štyri a pol roka a žalovaný mohol preukázať svoje tvrdenia napr. predložením znaleckého posudku o bonite a cene nehnuteľností, čo však neurobil. Naopak, žalobkyňa okrem vypracovania znaleckého posudku pri podaní žaloby navrhovala v priebehu konania aj iné možnosti rozdelenia nehnuteľností, avšak žalovaný so žiadnou z možností nesúhlasil,
keďže udržiavanie daného právneho stavu mu zjavne vyhovuje. Rozdelenie pozemkov je podľa názoru žalobkyne dobre možné, nakoľko sa jedná o reálnu deliteľnosť veci, reálne rozdelenie korešponduje výške spoluvlastníckych podielov a na obe rozdelené nehnuteľnosti je zabezpečený dostatočný prístup. Súd pri rozdelení prihliadol aj na veľkosť podielov a na účelné využitie, pričom žalobkyni cez pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, vedie jediná prístupová cesta na susediaci pozemok v jej výlučnom vlastníctve, na ktorom má postavený dom. Ak by došlo k prikázaniu nehnuteľností žalovanému, žalobkyňa by nemala zabezpečený prístup autom na susediacu nehnuteľnosť v jej vlastníctve. Ak by aj súd mal za to, že nehnuteľnosť nie je možné dobre reálne rozdeliť, tak potom pri prikázaní by musel súd rešpektovať hľadisko účelného využitia veci a násilného správania podielového spoluvlastníka voči ostatným, a teda predmetné nehnuteľnosti prikázať jej. Násilné správanie žalovaného voči nej a jej manželovi bolo predmetom viacerých správnych a súdnych konaní, pričom žalovaný bol v roku 2016 právoplatne odsúdený trestným rozkazom za napadnutie jej manžela. Zdôraznila tiež, že v minulosti sa vzdala svojho nároku v dedičskom konaní po nebohej matke na rodičovský dom s pozemkom, ktorý tak zdedil výlučne žalovaný, pričom napriek tomu sa mu rozdelenie nehnuteľností spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku „máli“ a chce pre seba všetky nehnuteľnosti, čo je iba pokračovaním v jeho úsilí sťažovať žalobkyni výkon vlastníckeho práva napr. aj tým, že úmyselne zaparkuje svoje osobné motorové vozidlo po celej šírke vstupu na nehnuteľnosti a tým znemožňuje žalobkyni prístup na jej nehnuteľnosť, čo aj preukázala v konaní predloženými fotografiami. Nesúhlasí tiež s tvrdením žalovaného, že rozdelením pozemku nie je podľa aktuálne platných STN technicky možné naprojektovať a postaviť novú miestnu komunikáciu a nemotoristickú komunikáciu k zamýšľanej výstavbe rodinných domov. Vstup pre obe strany je rovnaký, a to 3,7 m, čo je dostačujúce pre akýkoľvek vstup na pozemok aj s väčším motorovým vozidlom. Problematiku kategorizácie a šírky komunikácie upravuje STN, kde šírka miestnej komunikácie funkčnej triedy C3 je stanovená na najmenej 3 m a vjazd na prístupovú komunikáciu najmenej 3,5 m. Naopak, práve tá strana pozemku, ktorá bola žalobkyni prikázaná, bude mať obmedzenejší vstup z dôvodu vyvýšeného terénu, a teda bude potrebná úprava terénu, pričom vstup navrhovaný pre žalovaného takúto terénnu úpravu nevyžaduje. Poukázala na zápisnicu z ohliadky, kde bolo nesporne preukázané, že na pozemok so vstupom o šírke 3,7 m je zabezpečený bez problémov aj vstup traktorom, o to viac motorovým vozidlom. Navyše žalovaný na pojednávaní dňa 25.10.2019 súhlasil s rozdelením parciel podľa geometrického plánu. Poprela, že žalovaný obhospodaruje dané parcely. Nechala na zváženie súdu skutočnosť, že žalovaný raz tvrdí, že vstup na nehnuteľnosť potrebuje za účelom vykonávania poľnohospodárskej činnosti, inokedy zas na realizáciu výstavby rodinných domov. Raz súhlasí s rozdelením nehnuteľností podľa geometrického plánu, následne však svoj názor mení a s rozdelením už nesúhlasí. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla rozsudok potvrdiť.
14. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
16. Rozsudok je vo všetkých napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. Predmetom odvolacieho konania nebol výrok I. o zastavení konania vo vzťahu k stavbe na parcele č. 147/1 I. H.. Ú. E., pretože proti tomuto výroku rozsudku odvolanie nebolo podané a tento výrok nadobudol právoplatnosť.
18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. januára 2022 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 11. januára 2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
19. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. Odvolací dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, tieto dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazy (§ 387 ods. 2 CSP).
23. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o splnení podmienok pre zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie reálnym rozdelením z dôvodov, ako ich podrobne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného, ktoré využil ako svoju procesnú obranu už v konaní na súde prvej inštancie.
25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
26. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. území E., Q. E., zapísaným na LV č. XXXX, a to parcela č. 147/1 - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 1253 m2, parcela č. 148/2 - orná pôda s výmerou 1760 m2 a parcela č. 147 - záhrada s výmerou 357 m2.
27. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (§ 141 ods. 1 OZ).
28. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielu a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
29. Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
30. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Iba výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd takémuto návrhu nemusí vyhovieť.
31. Občiansky zákonník vo vyššie citovanom ustanovení upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné a musí ho rešpektovať. Ak teda súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsoboch vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán, takže môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo
spoluvlastník do rozhodnutia vlastnil v ideálnom pomere z veci. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade uzavretia súdneho zmieru si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a ak zmier nie je v rozpore s hmotným právom, súd ho schváli.
32. Prvým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Reálnym rozdelením sa rozumie vznik samostatných vecí v právnom zmysle. Vec musí byť deliteľná z technického hľadiska a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, t.zn., že rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle (§ 118 OZ), a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, overeného príslušnou správou katastra. V prípade stavieb okrem prípadov, keď nie je technicky možné stavbu rozdeliť, sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje aj taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy. Uvedená otázka reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti je otázkou odborného posúdenia znalcom z príslušného odboru.
33. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, ktorí s tým súhlasia. Pri tomto druhom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd prihliada na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Medzi tieto skutočnosti patrí aj schopnosť a včasnosť spoluvlastníka (ktorému sa vec prikazuje) zaplatiť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.
34. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci a rozdelenie výťažku podľa podielov v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce.
35. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že povinnosťou súdu je v prvom rade vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a ďalšie spôsoby vyporiadania prichádzajú do úvahy len v prípade, že vec nie je reálne deliteľná.
36. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými zásadami zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dôsledne riadil, ak v prvom rade skúmal možnosti reálneho rozdelenia dotknutých parciel podľa veľkosti podielov a ich účelného využitia.
37. Súd prvej inštancie po vykonanej ohliadke dotknutých nehnuteľností na mieste samom, zistení stanovísk sporových strán a na základe ich návrhu na vypracovanie geometrického plánu na rozdelenie dotknutých nehnuteľností podľa spoluvlastníckych podielov a účelného využitia, nariadil vo veci znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bol geometrický plán na rozdelenie dotknutých parciel, čím vznikli nové parcely č. 147/1 s výmerou 630 m2 a č. 147/8 s výmerou 623 m2 (rozdelením parcely č. 147/1 s výmerou 1253 m3), č. 148/2 s výmerou 751 m2 a č. 148/6 s výmerou 1009 m2 (rozdelením parcely č. 148/2 s výmerou 1760 m2) a parcely č. 149/1 s výmerou 304 m2 a č. 149/2 s výmerou 53 m2 (rozdelením parcely č. 149 s výmerou 357 m2).
38. Súd mal vykonaným znaleckým dokazovaním nepochybne preukázanú možnosť reálnej deľby dotknutých nehnuteľností za splnenia podmienky účelného využitia novovytvorených parciel a rešpektovania spoluvlastníckych podielov sporových strán v zmysle § 142 ods. 1 OZ.
39. Novovzniknuté parcely môžu sporovým stranám naďalej slúžiť doterajším spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe. Doposiaľ parcela č. 148/2 bola využívaná ako orná pôda a parcela č. 149 ako záhrada, tomuto účelu môžu slúžiť novovzniknuté parcely č. 148/2, 148/6, 149/1 a 149/2 aj naďalej a
pokiaľ ide o parcelu č. 147/1 - zastavaná plocha, rovnako sa jej charakter rozdelením nemení a v prípade oboch sporových strán po rozdelení budú parcely č. 147/1 a č. 147/8 slúžiť aj ako prístupové cesty k nehnuteľnostiam oboch sporových strán.
40. Súd správne zohľadnil pri určení, ktoré z rozdelených parciel pripadnú tej ktorej sporovej strane, tú skutočnosť, že žalobkyňa je vlastníčkou bezprostredne susediacich parciel č. 147/2 a č. 148/3, pričom cez novovzniknuté parcely č. 147/8 a č. 148/6 bude mať zabezpečený prístup na parcelu č. 148/3 v jej výlučnom vlastníctve.
41. Otázka, či postavenie rodinného domu na novovzniknutých parcelách a v tej súvislosti či postavenie novej miestnej obslužnej komunikácie a miestnej nemotoristickej komunikácie typu chodníka k zamýšľanej výstavbe rodinných domov je možné a účelné, sa bude riešiť až v samotnom stavebnom konaní o povolení stavby, ak o to stavebník požiada, a je preto právne bezvýznamná pre rozhodnutie v danej veci. Podstatným z hľadiska reálneho rozdelenia dotknutých nehnuteľností je, aby tieto mohli slúžiť doterajším spôsobom a táto podmienka v prejednávanej veci splnená je, ako už bolo vyššie uvedené.
42. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta nemožnosť reálneho delenia z dôvodu, že hodnota každej z rozdelených parciel je rozdielna a k rozdeleniu nemôže dôjsť tak, aby boli obom stranám prikázané rovnocenné parcely, odvolací súd uvádza, že toto jeho tvrdenie zostalo v rovine nepreukázaných tvrdení, keďže na preukázanie tejto procesnej obrany žalovaný počas celého súdneho konania nepredložil žiadne dôkazy tak, ako na to správne poukazuje aj žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, a z týchto dôvodov je jeho odvolacia námietka nedôvodná.
43. K odvolacej námietke o nesprávnom vyhodnotení odborného vyjadrenia F.. K. E. č. 7/2021 odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie uvádza, že v zmysle vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z., § 82, prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m a vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy na nich musia mať šírku najmenej 3,5 m, čo je splnené aj v prejednávanej veci, kde šírka novovytvorených parciel č. 147/1 a č. 147/8 je po 3,7 m.
44. Nedôvodná je aj námietka žalovaného, že rozdelením parciel, aké bolo realizované napadnutým rozsudkom, je ukrátený oproti žalobkyni, pretože súd dôsledne prihliadol na rozdelenie všetkých parciel podľa spoluvlastníckych podielov, zabezpečil rovnaký prístup k novovzniknutým parcelám obom sporovým stranám a zachoval aj kritérium účelného využitia novovzniknutých vecí. Žalovaný žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že by bol akýmkoľvek spôsobom znevýhodnený oproti žalobkyni tým, že na jemu prikázaných parcelách je väčší pomer pôdy s nižšou bonitou a že celková využiteľná plocha jemu prikázaných parciel je menšia, pretože nezanedbateľnú časť plochy týchto parciel zaberá prístupová cesta.
45. Pokiaľ ide o prístupovú cestu, ktorá vznikla rozdelením parcely č. 147/1, tu súd poukazuje na to, že žalobkyni bola prikázaná do vlastníctva časť 623 m2, z čoho časť pri vstupe od miestnej komunikácie je svahovitá a časť je zastavaná schátralou stavbou bez súpisného čísla, na druhej strane žalovanému bola prikázaná časť v rozsahu 630 m2, z čoho časť tvoria spevnené plochy, a teda z tohto hľadiska nie je nijako znevýhodnený.
46. Pokiaľ ide o ornú pôdu (parcely č. 148/2 a č. 148/6), žalovanému síce bola prikázaná menšia výmera (751 m2) než žalobkyni (1009 m2), na druhej strane však pokiaľ ide o záhrady (parcely č. 149/1 a č. 149/2), žalovanému bola prikázaná výmera 304 m2, kým žalobkyni iba 53 m2. V takomto rozdelení nemožno vidieť žiadne znevýhodnenie žalovaného.
47. Súd prvej inštancie sa vysporiada aj s argumentom nedostatočnej šírky prístupovej cesty tak, že parcela č. 147/1 nemusí byť stranami v teréne oplotená jej deliacou hranicou, čím bude pre obe strany zachovaný prístup v celkovej šírke 7,4 m, čo však predpokladá také správanie a konanie oboch sporových strán, ktorými nebudú obmedzovať výkon vlastníckych práv druhého vlastníka, ani doň žiadnym spôsobom zasahovať, napr. spôsobom zabraňovania prístupu žalobkyni žalovaným, ako to bolo preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie.
48. Na záver odvolací súd uvádza, že spôsob rozdelenia dotknutých nehnuteľností, ako bol realizovaný napadnutým rozsudkom, je nielen zákonný, ale aj spravodlivý a je nevyhnutný vzhľadom na dlhodobo
pretrvávajúce rozpory pri výkone spoluvlastníckych práv stranami sporu, ktoré vyúsťovali až do fyzických konfliktov.
49. Vzhľadom na splnenie podmienky možnosti reálneho rozdelenia dotknutých pozemkov neprichádza do úvahy prikázanie veci za primeranú náhradu, ako sa jej domáha žalovaný v odvolaní.
50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil, vrátane výrokov o náhrade trov konania sporových strán a štátu.
51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalobkyni v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.
52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).