Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/100/2008

Potvrdené rozhodnutím 1Obo/99/2008
„Najvyšší súd 1Obo/99/2008 Slovenskej republiky 1Obo/100/2008 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jana Zemaníková a členky senátu JUDr. Eva Hudobová a Mgr. Ľubomíra Kúdelová v právnej veci žalobcu: D., spol. s. r. o. so sídlom M., T., IČO: X., zast. Advokátskou kanceláriou, V., s. r. o., na adrese H., T., IČO: X., proti žalovanému: J.B. – D., narodený X., bytom P., T., zast. advokátom JUDr. P.Č., na adrese ul. H., P., o zaplatenie 1 711 980,– Sk s prísl., na odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v P. č. k. 4 Cb 29/00–211 zo dňa 30. apríla 2008 v znení doplňujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Cb 29/00–216 zo dňa 30. apríla 2008, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Cb 29/00-211 zo dňa 30. apríla 2008 v znení doplňujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Cb 29/00–216 zo dňa 30. apríla 2008 p o t v r d z u j e . Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Cb 29/00-217 zo dňa 30. apríla 2008 p o t v r d z u j e ."

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jana

Zemaníková a členky senátu JUDr. Eva Hudobová a Mgr. Ľubomíra Kúdelová v právnej veci

žalobcu: D., spol. s. r. o. so sídlom M., T., IČO: X., zast. Advokátskou kanceláriou, V., s. r.

o., na adrese H., T., IČO: X., proti žalovanému: J.B. – D., narodený X., bytom P., T., zast.

advokátom JUDr. P.Č., na adrese ul. H., P., o zaplatenie 1 711 980,– Sk s prísl., na

odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v P. č. k. 4 Cb –211 zo dňa 30. apríla 2008

v znení doplňujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4 Cb 29/00–216 zo dňa 30.

apríla 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

-211 zo dňa 30. apríla 2008 v znení doplňujúceho rozsudku Krajského súdu

v Prešove č. k. 4 Cb 29/00–216 zo dňa 30. apríla 2008 p o t v r d z u j e .

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k.

-217 zo dňa 30. apríla 2008 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 4 Cb –211 zo dňa 30. apríla 2008, spolu

s doplňujúcim rozsudkom č. k. 4 Cb 29/00–216 zo dňa 30. apríla 2008 rozhodol tak, že

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1 711 980,– Sk s 19% úrokom z omeškania ročne

od 18. 11. 1996 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a žalovaného zaviazal

zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 205 246,– Sk. V doplňujúcom rozsudku č. k.

-216 zo dňa 30. 04. 2008 doplnil výrok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi 1 711 980,– Sk s 19% úrokom z omeškania od 18. 11. 1996 do zaplatenia do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca V., a. s., S., sa domáhal žalobou

zo dňa 24. 01. 2000 zaplatenia sumy 1 711 980,– Sk, titulom nezaplatenej ceny z postúpenej

pohľadávky, ktorý nárok spoločnosť V. postúpila vo výške

1 711 980,– Sk na postupníka. Citoval uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorým bol

vyhlásený konkurz na majetok dlžníka V., a. s., S. a zmluvu zo dňa 14. 03. 2002, ktorou došlo

k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky podľa v znení

neskorších predpisov medzi D. ako postupníkom a V., a. s., S. v konkurze vo výške 150 000,–

Sk, medzi ktorými pohľadávkami bola aj pohľadávka z predmetu sporu. Uviedol, že

v priebehu súdneho konania správca konkurznej podstaty úpadcu V., a. s., S. postúpil

pohľadávku z predmetu sporu

na obchodnú spoločnosť D., spol. s. r. o., na základe čoho súd v tejto veci konal

so spoločnosťou D. ako žalobcom. Citoval medzitímny rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 15. 04. 2002 č. k. -100, ktorým bolo rozhodnuté o základe nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia tak, že tento nárok je dôvodný. Poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Prešove, ktorým bola žaloba zamietnutá s odôvodnením, že podľa § 524

ods. 1, 2 , veriteľ môže svoju pohľadávku postúpiť aj bez súhlasu

dlžníka, a že s postúpenou pohľadávku prechádza aj príslušenstvo k pohľadávke a všetky

práva s ňou spojené. S odkazom na ustanovenie

konštatoval, že ak sa dojednáva postúpenie pohľadávky

za odplatu zodpovedá postupca postupníkovi, za hodnotu postúpených pohľadávok,

ak dojednanie postúpenia bolo za odplatu. Žalobca, teda zodpovedá postupníkovi

za vymožiteľnosť pohľadávky, ak má dlžník započítateľné pohľadávky proti veriteľovi.

Veriteľ nemôže požadovať odplatu od postupníka podľa § 527 ods. 1 písmeno c/ Občianskeho

zákonníka, ak sa dlžník úspešne bráni voči veriteľovi. Zodpovednosť postupcu sa premieta

v zamietnutí návrhu na zaplatenie ceny postúpených pohľadávok, ak dlžník má spôsobilé

pohľadávky, na zápočet proti postupcovi. Ďalej citoval rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 27. 02. 2008, ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok a vec

vrátená na ďalšie konanie s tým, že v novom konaní bude potrebné skúmať, či žalobcovi

vzniklo právo voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.

, a že je potrebné zistiť, či sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil.

V novom konaní prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania vec uzatvoril tak, že

s poukazom na ustanovenia , , ,

, , , a

a , konštatoval, že právny

predchodca žalobcu postúpil žalovanému ako postupníkovi pohľadávky proti dlžníkovi C.

v celkovej výške 1 711 980,– Sk. S tým, že podľa bodu V zmluvy,

sa postupník zaviazal uhradiť postúpenú pohľadávku voči postupiteľovi do 17. 11. 1998,

a teda že odplatou za postúpenú pohľadávku bola suma 1 711 980,– Sk. Konštatoval, že iba

zmluva o postúpení je platná, podľa ktorej sa bodu V. sa postupník J.B. zaviazal

do 17. 11. 1998 zaplatiť odplatu 1 711 980,– Sk. Z bodu VI. Zmluvy o postúpení zistil, že

zmluva zaniká zaplatením postúpenej pohľadávky na účet postupiteľa, v prípade nezaplatenej

pohľadávky postupníkom po termíne dohodnutom v článku V., alebo vzájomnou dohodou

zmluvných strán. Konajúci súd zistil, že do 17. 11. 1998 žalovaný nezaplatil V., a. s. odplatu

za postúpenú pohľadávku V., a. s., S.. Žalovaný zmluvu o postúpení vypovedal pre ich

nedobytnosť, lebo že je nereálne vymáhať pohľadávku proti P., ktorá je v konkurze. Konajúci

súd citoval ustanovenie , . Z predložených dokladov

ďalej zistil, že 27. 10. 1998 žalovaný uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok medzi

postupcom C. a žalovaným ako postupníkom s tým, že odplata pre postupcu bola dohodnutá

1 711 980,– Sk. Konajúci súd konštatoval, že žalovaný bol zároveň aj dlžníkom C., pretože

uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky získal pohľadávky C. voči P., a. s., v prípade, že

táto pohľadávka nebola bonitná ako poukazuje žalovaný, môže si toto uplatňovať iba voči C.,

pretože medzi C. a žalovaným, je iné plnenie, ako medzi právnym predchodcom žalobcu V.,

a. s. a žalovaným. Konajúci súd preto dospel k záveru, že žalovaný mal vrátiť pohľadávky

právneho predchodcu žalobcu, a keďže to nemôže urobiť, je povinný zaplatiť žalobcovi sumu

1 711 980,– Sk ako dohodnutú odplatu za postúpené pohľadávky, ktoré nemôže vrátiť.

Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný podaním doručeným súdu 17. 06. 2008,

v ktorom namietal, správnosť rozhodnutia, nakoľko doposiaľ nebolo preukázané,

či v predmetnom spore išlo o pohľadávky spôsobilé na započítanie zo strany C., teda, či išlo

o pohľadávky, ktoré mali byť voči pôvodnému postupcovi V., a. s. získané od P., a. s.

Žalovaný namietal, že súd iba konštatuje na strane 3 rozsudku, že postúpené pohľadávky

podľa žalovaného, predstavuje faktúra v zmysle právnom iba výzvu na zaplatenie, avšak

nepredstavuje právny titul, na základe ktorého sa má plniť, platiť fakturovanú sumu

a namieta, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Podľa žalovaného žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, a teda mu nevzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči

žalovanému.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1,

, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v PrešoveP. č. k. -211 zo dňa 30. apríla 2008

v spojení s opravným uznesením, je nedôvodné.

Predmetom odvolacieho konania, je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

vo výške 1 711 980,– Sk s príslušenstvom, ktoré žalovanému vzniklo nezaplatením sumy

1 711 980,– Sk, ako odplaty za postúpenú pohľadávku, ktorú na neho postúpil právny

predchodca žalobcu V., a. s., S..

Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca konkurznej podstaty

úpadcu V., a. s. S., postúpil pohľadávku vo výške 1 711 980,– Sk s príslušenstvom na D.,

spol. s. r. o., a teda žalobca je na vymáhanie spornej sumy aktívne legitimovaný.

Z vykonaných dôkazov taktiež nie je sporné, že V., a. s., S.,

jeho pohľadávku vo výške 1 711 980,– Sk s príslušenstvom voči C., postúpil zmluvou

o postúpení na žalovaného, za odplatu. Z právnych záverov v predchádzajúcich

rozhodnutiach je zrejmá aj výška odplaty za postúpenú pohľadávku voči C., 1 711 980,– Sk,

ktorú odplatu bol podľa zmluvy o postúpení

zo dňa 27. 10. 1998, uzavretej medzi V., a. s., S. a žalovaným, žalovaný je povinný uhradiť do

17. 11. 1998, čo však žalovaný nesplnil. Fakt, že žalovaný sa na základe zmluvy o postúpení

vlastníkom pohľadávky stal, sporný nie je. Sporný nie je ani fakt, že žalovaný túto

pohľadávku, ktorej už bol vlastníkom, započítal s pohľadávkou C., ktorú mal C. voči P., a. s.

Základnou otázkou pre posúdenie správnosti prvostupňového rozhodnutia je, či

žalovaný mohol započítať túto pohľadávku, čo vyplýva zo zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu 1 Obo 220/2006–191 zo dňa 27. februára 2008. Krajský súd v P.

sa v rozsudku -215 zo dňa 30. apríla 2008 s touto otázkou vysporiadal

a konštatoval, že nejde o započítateľnú pohľadávku, pretože postúpenie pohľadávky medzi

žalovaným a C., je iné zmluvné plnenie, ako uzavreté postúpenie pohľadávky z predmetu

sporu medzi právnym predchodcom žalobcu V., a. s., S. a žalovaným. Prvostupňový súd

v dôvodoch rozhodnutia správne konštatoval, že žalovaný odplatu vo výške 1 711 980,– Sk

právnemu predchodcovi žalobcu, nevyplatil, ich zmluvný vzťah zanikol a teda žalovanému

vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 1 711 980,– Sk, ktoré je spolu s príslušenstvom

podľa , žalobcovi povinný vydať.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že prvostupňový súd sa

v napadnutom rozhodnutí jeho odvolaním s otázkou započítateľnosti nevysporiadal a následne

dospel k nesprávnemu záveru. Krajský súd v Prešove sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne

s otázkou započítateľnosti pohľadávok vysporiadal a dospel k správnemu záveru, keď

žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia zaviazal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie

podľa potvrdil.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 4 Cb 29/00–217 zo dňa 30. 04. 2008, uložil

žalovanému Ing. J.B. a JUDr. P.Č., každému z nich 5 000,– Sk poriadkovú pokutu.

V dôvodoch uznesenia citoval ustanovenie a konštatoval, že nakoľko

žalovaný a jeho právny zástupca, sťažujú postup súdneho konania, neustanovili sa

pojednávania zvolaného na deň 30. 04. 2008, na ktorý termín boli riadne predvolaní, preto im

súd podľa uložil poriadkovú pokutu 5 000,– Sk každému.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie obidvaja, podaniami doručenými

17. 06. 2008 a navrhli napadnuté uznesenie zrušiť. V dôvodoch odvolania uviedli, že

navrhujú odvolaciemu súdu uloženú poriadkovú pokutu odpustiť. Namietali, že ich

neprítomnosťou nebol sťažený postup súdneho konania, nakoľko súd rozhodol aj bez ich

prítomnosti a pojednávania sa taktiež nezúčastnil žalobca, ktorému poriadková pokuta

uložená nebola. K otázke nedoloženia dokladov uviedli, že je vecou účastníka konania, kedy

aké doklady v rámci jeho procesnej obrany predloží. K alternatívne navrhovanému postupu

uviedol, že žalovaný je dôchodca žijúci v zlých majetkových pomeroch a poriadková pokuta

5 000,-- Sk, predstavuje skoro viac ako jeho mesačný príjem.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214

ods. 2 a dospel k záveru, že odvolaniam nevyhovel.

Z ustanovenia vyplýva, že ten, kto marí uplatnenie základného

práva iného účastníka konania, alebo kto hrubo sťažuje postup konania, tým, že sa neustanoví

na súd, hoci bol naň riadne predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi

okolnosťami, alebo kto neuposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto

urobí hrubé urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu vo výške

25 000,– Sk.

V danom prípade súd uložil poriadkovú pokutu vo výške 5 000,– Sk žalovanému

a jeho právnemu zástupcovi za sťaženie postupu súdneho konania spôsobeného neúčasťou

na pojednávaní. Faktom je, že žalovaný a jeho právny zástupca sa riadne zvolaného

pojednávania nezúčastnil, čo nebolo prvý raz. Fakt, že konajúci súd rozhodol v jeho

neprítomnosti neznamená, že prístupom žalovaného a jeho právneho zástupcu k riadne

zvolanému pojednávaniu, nesťažil postup súdneho konania. Obrana žalovaného a jeho

právneho zástupcu, že žalobcovi poriadková pokuta uložená nebola, i keď sa riadne

zvolaného pojednávania nezúčastnil, je pre posúdenie, či žalobca jeho neúčasťou sťažil

postup súdneho konania, právne irelevantná. Je vecou súdu, ktorého účastníka pre

rozhodnutie vo veci potrebuje vypočuť a následne posúdiť, ktorý účastník konania svojím

prístupom sťažuje postup súdneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto zisteného skutkového stavu dospel

k záveru, že prvostupňový súd nerozhodol v rozpore s ustanovením , keď

poriadkovú pokutu žalovanému a jeho právnemu zástupcovi uložil, a preto napadnuté

uznesenie podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , v spojení

s ustanovením § 142 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal,

nakoľko mu žiadne trovy podľa predložených dokladov nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolenie nie je prípustné.

V Bratislave 16. septembra 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková