Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d89/361162.b99e83.pdf
PDF · 120.49 KB
No categories available
3To/11/2007
N a j v y š š í s ú d 3 To 11/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Milana Lipovského a členov sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Piovartsyho
na verejnom zasadnutí v Bratislave 16. septembra 2009 v trestnej veci obžalovaného J. U.
a spol. pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, o odvolaní
obžalovaného J. K. (K.), obžalovaného J. P. a Ing. J. K. a M. K., rodičov obžalovaného J. K.
(K.), proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. januára 2005, sp. zn. 1 T 4/97, takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. por.) napadnutý rozsudok krajského súdu sa zrušuje vo výrokoch o trestoch uložených
obžalovaným J. K. (K.) a J. P..
Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. obžalovaným sa ukladajú podľa § 235 ods. 2 Tr. zák.
tresty odňatia slobody, a to
J. K. (K.) na dva roky a
J. P. na dva roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uložených trestov odňatia slobody
sa obžalovaným J. K. (K.) a J. P. podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovaným určuje skúšobná doba, a to
J. K. (K.) na tri roky a
J. P. na dva roky
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove ako súdu prvého stupňa z 21. januára 2005,
č. k. 1T 4/97-1575, boli obžalovaní J. K. (predtým K. – ďalej v texte len K.) a J. P. uznaní
za vinných zo spáchania trestného činu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,
§ 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že
obidvaja obžalovaní spolu s ďalšími osobami (teraz už právoplatne odsúdenými)
od októbra 1994 do 8. novembra 1995 násilím, hrozbou jeho použitia a aj s použitím zbrane
na rôznych miestach v okrese Poprad donútili majiteľa spoločnosti s ručením obmedzeným Y.
A. Š. k postupnému zaplateniu najmenej 135 000 Sk pre potreby športového klubu K.
a k čiastočnému zaplateniu dlhu v prospech firmy A. v sume 480 000 Sk,
a to spôsobmi popísanými v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku;
v Bátke, okres Rimavská Sobota, 6. novembra 1995 J. K. s ďalšou osobou sa vyhrážali
M. K. spôsobením ujmy na zdraví, smrti, resp. spôsobením majetkovej škody, požadujúc
od nej zaplatenie 1 000 000 Sk v prospech jej dlžníka Ing. O. K..
Krajský súd podľa § 235 ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovaným tresty odňatia slobody,
a to J. K. na tri roky a šesť mesiacov a J. P. na dva roky; podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
boli obaja obžalovaní na výkon uložených trestov zaradení do prvej nápravnovýchovnej
skupiny.
Krajský súd zároveň podľa § 229 ods. 1 Tr. por. poškodenú M. K. s jej nárokom
na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach.
Konanie spomínaných ďalších osôb (spolupáchateľov obžalovaných J. K. a J. P.) bolo
rozsudkom krajského súdu právne posúdené ako trestný čin vydierania spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1 Tr. zák., resp. u jednej z nich aj ako trestný čin nedovoleného
ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák.; vo výrokoch týkajúcich sa týchto osôb rozsudok
súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť.
Proti rozsudku krajského súdu obžalovaní J. K. a J. P. podali odvolania, ktorými
namietali zistenie súdu o spáchaní trestného činu vydierania, poukazujúc pritom na svoju
doterajšiu obhajobu a okolnosti prípadu. Obidvaja obžalovaní zásadne namietali tiež výroky
napadnutého rozsudku o uložení trestov a domáhali sa ich zmiernenia.
V konaní o odvolaniach obžalovaný J. K. modifikoval svoje odvolanie v tom smere,
že namietal len výroky napadnutého rozsudku o treste jemu uloženom, domáhajúc sa uloženia
trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu jeho výkonu.
V prospech obžalovaného J. K. a s jeho súhlasom proti rozsudku krajského súdu
podali odvolanie aj jeho rodičia Ing. J. K. a M. K.; toto vo svojej podstate plne zodpovedalo
zámerom sledovaným odvolaním samotného obžalovaného.
Najvyšší súd ako súd odvolací v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného
poriadku (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) primárne konštatoval,
že odvolanie je prípustné (§ 245 ods. 1 Tr. por.) a že nezistil dôvod na rozhodnutie v zmysle
§ 253 ods. 1, ods. 3 Tr. por.; v zmysle § 254 ods. 2 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku týkajúcich sa obžalovaných J. K. a J. P., ako aj
správnosť postupu konania, ktoré sa týkalo týchto obžalovaných, pričom dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je potrebné korigovať vo výrokoch o trestoch.
Krajský súd vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por.
a v rozsahu týmto ustanovením predpokladaným, pričom zistil skutkový stav veci v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie.
V odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozsudku krajský súd vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, resp. akými
úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov; vyslovil tiež svoj názor týkajúci
sa obhajoby obžalovaných, ako aj rozsahu dokazovania a objasnil tiež právne úvahy, podľa
ktorých postupoval pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny, resp. aj pokiaľ ide o výrok o nároku poškodenej na náhradu škody.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá ustanoveniu § 125 Tr. por.
a keďže ani odvolací súd v otázke viny obžalovaných J. K. a J. P. nedospel k iným záverom,
v podrobnostiach na príslušnú časť písomného vyhotovenia rozsudku krajského súdu; a tam
uvedené závery poukazuje a tieto si osvojuje.
Uvedený rezultát odvolacieho súdu sa týka aj výroku napadnutého rozsudku, ktorým
bolo rozhodnuté o nároku poškodenej M. K. na náhradu škody.
Krajský súd správne aplikoval zákon, keď konanie obžalovaných J. K. a J. P. právne
posúdil ako trestný čin vydierania spolupáchateľstvom, lebo títo násilím, jeho hrozbou alebo
hrozbou inej ťažkej ujmy nútili poškodených A. Š. a M. K., aby niečo konali, alebo strpeli,
pričom tento čin spáchali so zbraňou. Krajský súd pri posudzovaní konania obžalovaných
správne aplikoval (s prihliadnutím na ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák.) ustanovenia trestnej
hmotnej normy vo verzii vyplývajúcej zo zákona účinného od 1. októbra 1994 (zák. č.
248/1994 Z.z.); ani v tomto smere odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého
rozsudku.
Tresty uložené obžalovaným J. K. a J. P. by bolo možné považovať za adekvátne
v dobe rozhodovania súdu prvého stupňa. Od spáchania predmetného deliktu obžalovanými
však uplynula už doba 14 – 15 rokov, čo má zásadný vplyv na určenie stupňa ich
spoločenskej nebezpečnosti v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák. Podľa ustálenej súdnej praxe
slovenských súdov, zodpovedajúcej aj judikatúre spoločného európskeho súdu pre ľudské
práva, výrazný časový odstup od spáchania deliktu po právoplatné odsúdenie páchateľa
znižuje kritérium nebezpečnosti, na čo je potrebné reagovať najmä v otázke trestu v prospech
páchateľa deliktu, ak sám nenesie vinu na tomto časovom odstupe. Odvolací súd nedospel
k záveru, že by uvedený časový odstup bol spôsobený zavinením obžalovaných J. K. a J. P.,
ale dĺžku konania pripisuje charakteru veci a jej obťažnosti.
Odvolací súd okrem toho zistil, že počas celého dlhého obdobia od spáchania deliktu
po súčasnosť obidvaja uvedení obžalovaní viedli riadny život, o čom svedčia jednak ich
hodnotenia zo strany najmä zamestnávateľov (alebo aj im blízkych osôb) a najmä to, že ani
jeden z nich počas celého obdobia nebol odsúdený súdom za trestný čin.
Odvolací súd po zvážení všetkých uvedených skutočností dospel k záveru,
že aj pri zohľadnení charakteru posudzovaného deliktu, ktoré nemôže byť zásadne priaznivé
bez ohľadu na motív konania obžalovaných, ako aj s prihliadnutím na následok ich konania
a najmä spomínaný značný časový odstup od jeho spáchania, pre týchto je primerané
sankcionovanie v súčasnosti už trestami nespojenými s obmedzením ich osobnej slobody.
Odvolací súd na tomto základe, považujúc tresty uložené súdom prvého stupňa
obžalovaným J. K. a J. P. za v súčasnosti neprimerané, podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch týkajúcich sa odvolateľov. Keďže
boli splnené podmienky uvedené v § 259 ods. 3 Tr. por., odvolací súd sám vo veci rozhodol
tak, že týmto obžalovaným v hraniciach príslušnej trestnej sadzby uložil tresty odňatia
slobody, ktoré zodpovedajú všetkým rozhodným okolnostiam.
S prihliadnutím na osobnosti obžalovaných, najmä s prihliadnutím na ich doterajší
život a prostredie, v ktorom žijú a pracujú, na okolnosti prípadu a skutočnosť,
že za posledných 15 rokov neboli odsúdení za trestný čin, výkon trestu im podmienečne
odložil (§ 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.).
V zmysle § 59 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd určil obidvom obžalovaným skúšobnú
dobu, a to rozdielnu, podľa miery ich účasti na spáchanom delikte.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 16. septembra 2009
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová