Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/11/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a členov sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Piovartsyho

na verejnom zasadnutí v Bratislave 16. septembra 2009 v trestnej veci obžalovaného J. U.

a spol. pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné, o odvolaní

obžalovaného J. K. (K.), obžalovaného J. P. a Ing. J. K. a M. K., rodičov obžalovaného J. K.

(K.), proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. januára 2005, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , v znení neskorších predpisov

napadnutý rozsudok krajského súdu sa zrušuje vo výrokoch o trestoch uložených

obžalovaným J. K. (K.) a J. P..

Na základe obžalovaným sa ukladajú podľa Tr. zák.

tresty odňatia slobody, a to

J. K. (K.) na dva roky a

J. P. na dva roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uložených trestov odňatia slobody

sa obžalovaným J. K. (K.) a J. P. podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovaným určuje skúšobná doba, a to

J. K. (K.) na tri roky a

J. P. na dva roky

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove ako súdu prvého stupňa z 21. januára 2005,

č. k. -1575, boli obžalovaní J. K. (predtým K. – ďalej v texte len K.) a J. P. uznaní

za vinných zo spáchania trestného činu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

§ 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

obidvaja obžalovaní spolu s ďalšími osobami (teraz už právoplatne odsúdenými)

od októbra 1994 do 8. novembra 1995 násilím, hrozbou jeho použitia a aj s použitím zbrane

na rôznych miestach v okrese Poprad donútili majiteľa spoločnosti s ručením obmedzeným Y.

A. Š. k postupnému zaplateniu najmenej 135 000 Sk pre potreby športového klubu K.

a k čiastočnému zaplateniu dlhu v prospech firmy A. v sume 480 000 Sk,

a to spôsobmi popísanými v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku;

v Bátke, okres Rimavská Sobota, 6. novembra 1995 J. K. s ďalšou osobou sa vyhrážali

M. K. spôsobením ujmy na zdraví, smrti, resp. spôsobením majetkovej škody, požadujúc

od nej zaplatenie 1 000 000 Sk v prospech jej dlžníka Ing. O. K..

Krajský súd podľa § 235 ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovaným tresty odňatia slobody,

a to J. K. na tri roky a šesť mesiacov a J. P. na dva roky; podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

boli obaja obžalovaní na výkon uložených trestov zaradení do prvej nápravnovýchovnej

skupiny.

Krajský súd zároveň podľa poškodenú M. K. s jej nárokom

na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach.

Konanie spomínaných ďalších osôb (spolupáchateľov obžalovaných J. K. a J. P.) bolo

rozsudkom krajského súdu právne posúdené ako trestný čin vydierania spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1 Tr. zák., resp. u jednej z nich aj ako trestný čin nedovoleného

ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák.; vo výrokoch týkajúcich sa týchto osôb rozsudok

súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť.

Proti rozsudku krajského súdu obžalovaní J. K. a J. P. podali odvolania, ktorými

namietali zistenie súdu o spáchaní trestného činu vydierania, poukazujúc pritom na svoju

doterajšiu obhajobu a okolnosti prípadu. Obidvaja obžalovaní zásadne namietali tiež výroky

napadnutého rozsudku o uložení trestov a domáhali sa ich zmiernenia.

V konaní o odvolaniach obžalovaný J. K. modifikoval svoje odvolanie v tom smere,

že namietal len výroky napadnutého rozsudku o treste jemu uloženom, domáhajúc sa uloženia

trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu jeho výkonu.

V prospech obžalovaného J. K. a s jeho súhlasom proti rozsudku krajského súdu

podali odvolanie aj jeho rodičia Ing. J. K. a M. K.; toto vo svojej podstate plne zodpovedalo

zámerom sledovaným odvolaním samotného obžalovaného.

Najvyšší súd ako súd odvolací v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného

poriadku ( v znení neskorších predpisov) primárne konštatoval,

že odvolanie je prípustné ( ) a že nezistil dôvod na rozhodnutie v zmysle

, ; v zmysle preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku týkajúcich sa obžalovaných J. K. a J. P., ako aj

správnosť postupu konania, ktoré sa týkalo týchto obžalovaných, pričom dospel k záveru,

že napadnutý rozsudok je potrebné korigovať vo výrokoch o trestoch.

Krajský súd vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením

a v rozsahu týmto ustanovením predpokladaným, pričom zistil skutkový stav veci v rozsahu

potrebnom na rozhodnutie.

V odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozsudku krajský súd vyložil, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, resp. akými

úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov; vyslovil tiež svoj názor týkajúci

sa obhajoby obžalovaných, ako aj rozsahu dokazovania a objasnil tiež právne úvahy, podľa

ktorých postupoval pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení

zákona v otázke viny, resp. aj pokiaľ ide o výrok o nároku poškodenej na náhradu škody.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá ustanoveniu

a keďže ani odvolací súd v otázke viny obžalovaných J. K. a J. P. nedospel k iným záverom,

v podrobnostiach na príslušnú časť písomného vyhotovenia rozsudku krajského súdu; a tam

uvedené závery poukazuje a tieto si osvojuje.

Uvedený rezultát odvolacieho súdu sa týka aj výroku napadnutého rozsudku, ktorým

bolo rozhodnuté o nároku poškodenej M. K. na náhradu škody.

Krajský súd správne aplikoval zákon, keď konanie obžalovaných J. K. a J. P. právne

posúdil ako trestný čin vydierania spolupáchateľstvom, lebo títo násilím, jeho hrozbou alebo

hrozbou inej ťažkej ujmy nútili poškodených A. Š. a M. K., aby niečo konali, alebo strpeli,

pričom tento čin spáchali so zbraňou. Krajský súd pri posudzovaní konania obžalovaných

správne aplikoval (s prihliadnutím na ustanovenie § 16 ods. 1 Tr. zák.) ustanovenia trestnej

hmotnej normy vo verzii vyplývajúcej zo zákona účinného od 1. októbra 1994 (zák. č.

); ani v tomto smere odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého

rozsudku.

Tresty uložené obžalovaným J. K. a J. P. by bolo možné považovať za adekvátne

v dobe rozhodovania súdu prvého stupňa. Od spáchania predmetného deliktu obžalovanými

však uplynula už doba 14 – 15 rokov, čo má zásadný vplyv na určenie stupňa ich

spoločenskej nebezpečnosti v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák. Podľa ustálenej súdnej praxe

slovenských súdov, zodpovedajúcej aj judikatúre spoločného európskeho súdu pre ľudské

práva, výrazný časový odstup od spáchania deliktu po právoplatné odsúdenie páchateľa

znižuje kritérium nebezpečnosti, na čo je potrebné reagovať najmä v otázke trestu v prospech

páchateľa deliktu, ak sám nenesie vinu na tomto časovom odstupe. Odvolací súd nedospel

k záveru, že by uvedený časový odstup bol spôsobený zavinením obžalovaných J. K. a J. P.,

ale dĺžku konania pripisuje charakteru veci a jej obťažnosti.

Odvolací súd okrem toho zistil, že počas celého dlhého obdobia od spáchania deliktu

po súčasnosť obidvaja uvedení obžalovaní viedli riadny život, o čom svedčia jednak ich

hodnotenia zo strany najmä zamestnávateľov (alebo aj im blízkych osôb) a najmä to, že ani

jeden z nich počas celého obdobia nebol odsúdený súdom za trestný čin.

Odvolací súd po zvážení všetkých uvedených skutočností dospel k záveru,

že aj pri zohľadnení charakteru posudzovaného deliktu, ktoré nemôže byť zásadne priaznivé

bez ohľadu na motív konania obžalovaných, ako aj s prihliadnutím na následok ich konania

a najmä spomínaný značný časový odstup od jeho spáchania, pre týchto je primerané

sankcionovanie v súčasnosti už trestami nespojenými s obmedzením ich osobnej slobody.

Odvolací súd na tomto základe, považujúc tresty uložené súdom prvého stupňa

obžalovaným J. K. a J. P. za v súčasnosti neprimerané, podľa § 258 ods. 1 písm. e/, ods. 2

zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch týkajúcich sa odvolateľov. Keďže

boli splnené podmienky uvedené v , odvolací súd sám vo veci rozhodol

tak, že týmto obžalovaným v hraniciach príslušnej trestnej sadzby uložil tresty odňatia

slobody, ktoré zodpovedajú všetkým rozhodným okolnostiam.

S prihliadnutím na osobnosti obžalovaných, najmä s prihliadnutím na ich doterajší

život a prostredie, v ktorom žijú a pracujú, na okolnosti prípadu a skutočnosť,

že za posledných 15 rokov neboli odsúdení za trestný čin, výkon trestu im podmienečne

odložil (§ 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.).

V zmysle § 59 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd určil obidvom obžalovaným skúšobnú

dobu, a to rozdielnu, podľa miery ich účasti na spáchanom delikte.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. septembra 2009

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová