Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/4/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., S., H., správca

konkurznej podstaty úpadcu O., a. s., K., IČO: X., zast. M., advokátom, K., H., proti

žalovanému: O. – P., a. s., P., P., IČO: X., zast. J., advokátkou, K., K., o neúčinnosť

právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.

októbra 2007 č. k. -126, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

22. októbra 2007 č. k. -126 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému

priznal náhradu trov konania 7 835,50 Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že nepeňažný

vklad úpadcu ako spoluzakladateľa pri založení obchodnej spoločnosti O. – P.,

a. s., IČO: X. zmluvou o založení akciovej spoločnosti, uzavretou medzi úpadcom

a spoločnosťou S., a. s., K. a rozhodnutím spoluzakladateľov o založení akciovej spoločnosti

bez výzvy na upisovanie akcií, prevedený na žalovaného, na základe vyhlásení úpadcu ako

vkladateľa nepeňažného vkladu, je voči žalobcovi neúčinný. Nepeňažný vklad tvorili

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. S., zapísané na LV č. X. na K., S. P. (sklad súp. č. X na

parcele č. X, pozemok neusporiadaný, sklad súp. č. X. na parcele č. X., pozemok

neusporiadaný, administratívne budovy č. X. na parcele č. X. a č. X.

na parcele č. X. pozemky neusporiadané, dielňa súp. č. X. na parcele č. X., pozemok

neusporiadaný a vodná nádrž súp. č. X. na parcele č. X., pozemok neusporiadaný) a podľa

žalobcu patrí do konkurznej podstaty úpadcu. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe

zmluvy bol uvedený nehnuteľný majetok ako nepeňažný vklad vložený úpadcom do

obchodnej spoločnosti O. – P., a. s.

Základné imanie žalovaného je rozdelené na 1.675 kusov listinných akcií znejúcich

na meno, v nominálnej hodnote 10 000,-- Sk a 16.747 kusov listinných akcií znejúcich

na meno v hodnote 1 000,-- Sk. V čase založenia spoločnosti žalovaného, ako aj v čase

nadobudnutia nehnuteľností úpadcu žalovaným titulom nepeňažného vkladu, bol predsedom

predstavenstva úpadcu a zároveň predsedom predstavenstva žalovaného M., R., K.

a podpredsedami predstavenstva žalovaného i úpadcu, boli I., L., K. a F., B., K.. Ak nie sú

hospodárske výsledky žalovaného priaznivé, dôsledkom čoho je aj aktuálna hodnota akcií

oproti ich menovitej neprimerane nižšia, z čoho vyplýva, že žalovaný má z vkladu prospech.

Žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu je zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko uvedený

rozdiel nie je priamym dôsledkom vloženia nepeňažného vkladu úpadcu t. j. úkonu, ktorého

neúčinnosti sa žalobca domáha, ale vyplýva z následného odpredaja časti získaných akcií.

V čase založenia spoločnosti vklad žalobcu predstavoval 33 496 000,– Sk, ktorému

zodpovedali nadobudnuté akcie. K 31. 12. 2002, teda po predaji časti akcií, predstavoval

vklad úpadcu 16 746 000,– Sk. Skutočnosť, ktorú žalobca neuviedol, je, že vlastní menej ako

50% akcií. Uviedol, že uvedeným úkonom nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, pretože

úpadca za vložený nehnuteľný majetok získal akcie v nominálnej hodnote rovnajúcej

sa hodnote vloženého majetku.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca sa domáhal určiť, že nepeňažný vklad

úpadcu ako spoluzakladateľa obchodnej spoločnosti žalovaného zmluvou o založení akciovej

spoločnosti uzavretej medzi úpadcom a obchodnou spoločnosťou S., a. s., K., prevedený na

žalovaného, je voči žalobcovi, neúčinný.

Súd pri posudzovaní nároku vychádzal z ustanovenia § 15, § 16 zákona č.

v platnom znení (ďalej len „“) a zo zakladateľskej zmluvy zistil, že za obe

spoločnosti konali ako členovia štatutárneho orgánu tie isté osoby, a to M. a I.. Podstatné pri

tomto je, že tieto osoby sa tiež stali členmi štatutárneho orgánu novozaloženej spoločnosti tiež

v pozícii predsedu a podpredsedu predstavenstva. Právny úkon vloženia nepeňažného vkladu

(nehnuteľnosti v k. ú. S.) do novozaloženej spoločnosti O. P., a. s. (žalovaný), bol vykonaný

v prospech právnickej osoby, v ktorej členovia štatutárneho orgánu boli i členmi štatutárneho

orgánu úpadcu, a to cca jeden a pol roka pred začatím konkurzu, pričom návrh na vyhlásenie

konkurzu podal sám úpadca. Z uvedeného súd vyvodil záver, že bola splnená podmienka

ustanovená v a .

Podľa súdu žalobca nepreukázal, že nezaradením nehnuteľností do konkurznej

podstaty, dochádza k ukráteniu veriteľov, nakoľko do konkurznej podstaty patria akcie

založenej spoločnosti a žalobca nepreukázal ani to, že hodnota týchto akcií nedosahuje sumu,

za ktorú by bolo možné predmetné nehnuteľnosti predať.

V čase vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka boli správcom konkurznej podstaty

uznané pohľadávky 178 904 584,– Sk, pričom aktíva úpadcu predstavovali 198 137 000,– Sk,

teda rozdiel v prospech úpadcu bol 19 232 416,– Sk. Reálnu hodnotu akcií, určuje vždy trh,

preto nie je možné pri posudzovaní nároku vychádzať len zo znaleckého posudku. Súd sa tiež

nestotožnil s tvrdením žalobcu, že reálna hodnota akcií nie je adekvátna hodnote, ktorú mali

akcie v čase založenia spoločnosti.

Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že vloženie nehnuteľností do základného

imania žalovaného, neukrátilo veriteľov žalobcu, nakoľko žalobca získal akcie v nominálnej

hodnote zodpovedajúcej hodnote vloženého majetku, teda došlo len k zmene formy majetku

z hmotného na cenné papiere, preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa

30. novembra 2007.

V odôvodnení odvolania uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou spočívajúcou

v hodnotení „premeny“ formy majetku úpadcu, nakoľko o takto získané akcie, nie je

prejavený žiadny záujem, pričom o nehnuteľnosti, ktoré boli do majetku žalovaného vložené,

bol prejavený relevantný záujem. Súd sa taktiež nevysporiadal s hodnotením listinného

dôkazu predloženého žalobcom, a to rozsudkom Krajského súdu v K. sp. zn.

, ktorým v totožnej veci bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu (žalovaný O. –

M., a. s.). Uvedený rozsudok bol potvrdený i rozsudkom NS SR sp. zn.

, ktorý nadobudol právoplatnosť 08. 07. 2004, v ktorom bolo jednoznačne

vyslovené stanovisko týkajúce sa ukrátenia veriteľov. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť

a žalobe vyhovieť.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť

a skutočnosť tvrdenú správcom konkurznej podstaty, že o akcie nie je záujem, podľa

žalovaného svedčí o nedostatočnej aktivite správcu konkurznej podstaty o predaj

predmetných akcií resp. nedostatočnej ponuke na trhu a nie o ukrátení veriteľov.

Žalobca skutočnosť, že hodnota akcií nedosahuje sumu, za ktorú by bolo možné

predmetné nehnuteľnosti predať, v konaní nepreukázal, pričom tiež nespochybnil to, že

za vložený majetok získal akcie v nominálnej hodnote. Veritelia úpadcu môžu byť uspokojení

prevodom akcií na veriteľa resp. výnosom z predaja akcií.

Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v časti výroku o trovách konania, v ktorom

vyslovil nesúhlas s priznanou výškou trov konania, nakoľko súd nezohľadnil, že predmetom

konania bolo určenie nepeňažného vkladu úpadcu v hodnote 33 497 000,– Sk. Vzhľadom

na uvedené, navrhol priznať žalovanému trovy právneho zastúpenia 162 636,– Sk

(79 664,– Sk za jeden úkon a paušál 128,– Sk).

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 2) podľa

a v znení platnom a účinnom od 15. 10. 2008 (ďalej len

„“) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol správne,

keď žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu vkladu nehnuteľností do spoločnosti

žalovaného na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom a a. s. S., K., zamietol ako

nedôvodnú.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou

dňa 04. augusta 2003 určenia, že nepeňažný vklad (v návrhu popísané nehnuteľnosti) úpadcu

ako spoluzakladateľa pri založení spoločnosti O. – P., a. s., P., prevedený

na žalovaného, na základe vyhlásenia úpadcu ako vkladateľa o nepeňažnom vklade, je právne

neúčinný voči veriteľom, a že tento majetok patrí do konkurznej podstaty úpadcu.

Na žalobcu bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.

-6 dňa 03. augusta 2000.

Podľa konkurzný veriteľ alebo správca, sa môže domáhať, aby súd

určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne

neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi

z jeho odporovateľného úkonu už vymáhaný, alebo ak už bol uspokojený.

Odporovateľnosť ako inštitút konkurzného práva zakladá nárok žalobcu domáhať

sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým úpadca (predtým dlžník) ukrátil svoj majetok

patriaci do konkurznej podstaty. Ide o vyhlásenie neúčinnosti tohto úkonu vo vzťahu

k podstate, nie však o vyslovenie jeho neplatnosti.

Podľa , o ktorý žalobca svoj nárok opiera, možno odporovať

tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo

v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou

osobou a právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písm. a/ a b/ štatutárnym orgánom,

alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom.

Vo všeobecnosti platí, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil

v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného

veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Odporovať tiež možno právnemu

úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, medzi dlžníkom

a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená pod písm. a/ majetkovú účasť

aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, medzi dlžníkom a právnickou

osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a/ štatutárnym orgánom alebo

členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, medzi dlžníkom a právnickou

osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c/ majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď

sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto

osoby, to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti

poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa.

Odporovateľné sú teda tie úkony, ktoré úpadca ešte ako dlžník vykonal v posledných

troch rokoch pred začatím konkurzu za podmienky, že ide o preukázateľný úmysel ukrátiť

veriteľov, a že tento úmysel bol známy tomu, kto mal prospech z úpadcovho odporovateľného

úkonu, teda podstatou je úmysel ukrátiť veriteľa, ako i za podmienky, že ide o ukrátenie

úpadcovho majetku v prospech osôb blízkych úpadcovi (predtým dlžníkovi). Základnými

predpokladmi úspešnosti takéhoto nároku (odporovacia žaloba) je včasné uplatnenie a úmysel

ukrátiť majetok úpadcu tak, ako je vyššie uvedené.

Už z podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkom, sa dá predpokladať, že už

v čase vloženia nepeňažného vkladu do spoločnosti žalovaného, mal dlžník vedomosť o svojej

neschopnosti plniť záväzky voči veriteľom, preto má odvolací súd pochybnosti v tom, že

prvostupňový súd sa nedostatočne vyporiadal s príslušnými ustanoveniami

v nadväznosti na skutočnosť, že už v čase vkladania nepeňažného vkladu do spoločnosti

žalovaného, už musel mať žalobca vedomosť o svojej ekonomickej situácii, preto sa javí ako

zrejmé, že namiesto stanoveného úkonu, dlžník zakladal nové spoločnosti, do ktorých

vkladal majetok. Z tohto hľadiska sa však prvostupňový súd vecou dôsledne nezaoberal.

Ustanovenie , je ustanovením ochraňujúcim veriteľov, ktoré je preto potrebné

i v tomto smere vykladať a podľa , je vždy dôležité zistiť, či došlo alebo

nedošlo k ukráteniu konkurzného veriteľa vykonaným resp. napadnutým právnym úkonom.

Taktiež sa odvolací súd sa v tomto prípade nestotožnil s názorom, že po vložení majetku

žalobca získal akcie žalovaného, teda majetok v nominálnej hodnote vo výške základného

imania, pretože ak skutočne, ako to tvrdí správca konkurznej podstaty, akcie nie sú predajné,

potom by nesporne išlo o zmenšenie majetku, ktoré by znamenalo ukrátenie konkurzných

veriteľov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa

a zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 16. septembra 2009

JUDr. Jana Zemníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková