Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/34/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci žalobcu L. P., s.r.o., so sídlom v B., právne zastúpeného JUDr. R. D., advokátom v B., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/9439- 60020/2007/991050-r zo dňa 28.08.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k.1S 282/2007-21 zo dňa 20.11.2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -21 zo dňa 20. novembra 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/9439-60020/2007/991050-r zo dňa 28.08.2007, ktorým žalovaný podľa o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II č. /Tak zo dňa 28.05.2007, ktorým podľa v znení neskorších predpisov znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2007 o sumu 1 266 532,-- Sk a priznal nadmerný odpočet v sume 747 094,-- Sk žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že správca dane postupoval v súlade

so zákonom, keď odpočítanie dane neuznal, keďže žalobca fakturoval DPH z prevádzaného hmotného majetku na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 29.12.2006. Cena prevádzaného hmotného majetku bola 7 863 592,-- Sk z toho DPH 1 255 531,50 Sk podľa o DPH. Z ustanovenia o DPH je nesporné, že za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa – 41. Krajský súd dospel k záveru, že, že žalovaný správny orgán vydaním napadnutého rozhodnutia rozhodol v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol podľa

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie.

Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalobca doplnil dôvody odvolania podaním zo dňa 11.2.2009. Nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia krajského súdu vidí v tom, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie , podľa ktorého pri dodaní tovarov a dodaní služieb v rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný hmotný majetok a nehmotný majetok a jednotlivé iné majetkovo využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúceho. Zároveň aj nesprávne aplikoval ustanovenie Žalobca je toho ho názoru, že v rámci predaja podniku dochádza aj k predaju to tovaru, tomu korešponduje aj ustanovenie , podľa ktorého zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu, ako aj ustanovenia , a nasledujúce . Tomuto zodpovedá aj znenie , ktoré hovorí o dodaní tovaru a služieb v rámci predaja podniku.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.03.2009 k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca

nesprávne vykladá ust. zákona o DPH. V zmysle podnikom sa rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Žalobca si odpočítal daň z faktúry č. 60001 DPH vo výške 1 255 531,50 Sk,

ktorou mu dodávateľ L. B. a.s., fakturoval DPH z prevádzaného hmotného majetku v zmysle

zmluvy o predaji podniku zo dňa 29.12.2006. V uvedenej zmluve v prílohách je osobitne vypísaný zoznam hmotného majetku, o ktorom žalobca tvrdí, že nebol súčasťou predaja podniku, a preto sa má naň vzťahovať ust. o DPH v znení neskorších predpisov. Ide o nepochopenie uvedeného ustanovenia zo strany žalobu. Všetko tvorilo súčasť majetku (vedeného v účtovnej evidencii) predávaného podniku, platiteľ sa nemôže pri predaji rozhodnúť, že určité časti podniku netvoria časť podniku v zmysle Ob.Z., a preto sa na jeho predaj nevzťahuje ods. l o DPH v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa o DPH v znení neskorších predpisov, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa – o DPH v znení neskorších predpisov. Táto zákonom stanovená podmienka v predmetnom obchodnom prípade nebola splnená, nakoľko žalobca nedodával tovary a služby v zmysle až o DPH v znení neskorších predpisov. Žalobca nie je platiteľom, ktorý prevažne dodáva tovary a služby oslobodené od dane, bez možnosti odpočítania dane. Z.z o DPH v znení neskorších predpisov v ods. l jednoznačne stanovuje, že len keď je nadobúdateľom osoba, ktorá prevažne dodáva tovary a služby oslobodené od dane bez možnosti odpočítania dane, ide pri predaji podniku alebo časti podniku o dodanie tovaru a služby, ktoré je predmetom dane, a v tomto prípade je aktuálna aplikácia o DPH v znení neskorších predpisov. Podľa ods. l citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Keďže podľa ods. l citovaného zákona v tomto konkrétnom prípade nevznikla daňová povinnosť, žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň. Žalovaný navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -21 zo dňa 20.11.2008 ako vecne správny potvrdil.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

zmien a doplnkov za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku 4) a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 6, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 41; táto výnimka sa nevzťahuje na predaj alebo vloženie podniku alebo jeho časti platiteľom, ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 41.

Podľa o dani z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov

a dodaní služieb v rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku 4) sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný hmotný majetok a nehmotný majetok a jednotlivé iné majetkovo využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúceho.

Najvyšší súd dospel k záveru, že ust. § 22 ods. 7 zákona o DPH, upravujúce základ

dane pri dodaní tovaru a služby sa vzťahuje iba na prípady, kedy došlo v zmysle zákona o DPH k dodaniu tovaru a služby v súlade s týmto zákonom. Vo všeobecnosti platí, že predaj podniku sa v zmysle , prvá veta nepovažuje za dodanie tovaru a služby. Preto sa ust. zákona o DPH vzťahuje iba na výnimky z tohto pravidla, kedy sa predaj podniku považuje za dodanie tovaru a služby. Ide o prípady, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa až . Je nespornou skutkovou okolnosťou, že žalobca ako nadobúdateľ podniku nedodáva výlučne alebo prevažne tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa až 41 zákona o DPH.

Najvyšší súd preto konštatuje, že ust. upravuje

zistenie základu dane pri dodaní tovaru a služby, ale nevymedzuje čo sa rozumie dodaním tovaru a služby. Toto ustanovenie nie je samostatne aplikovateľné bez spojenia s ustanoveniami zákona o DPH, ktoré pojmovo vymedzujú dodanie tovaru a služby. Predpokladom jeho aplikácie je zistenie, že došlo k dodaniu tovaru alebo služby, čo pri zmluve o predaji podniku je upravené iba vo forme výnimky tak, že ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41.

Žalovaný správy orgán správne vyložil a aplikoval ust.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a O.s.p . Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 17. septembra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková