Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/46/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.,

v právnej veci navrhovateľa: Slovenský pozemkový fond, Búdkova č. 36, Bratislava,

regionálny odbor Martin, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Martin, P. Mudroňa

č. 45, Martin, za účasti: 1/ Mgr. E., rod. Ď., bytom B., zastúpená M., 2/ M., bytom K., 3/ E.,

rod H., bytom B., 4/ A. rod. H. , bytom K., 5/ S., so sídlom S., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 22. februára 2008 č. ObPÚ-2008/00262-DUS,

o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -50 zo dňa 22.

septembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k . -50 zo dňa 22. septembra 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu, uvedené v záhlaví

tohto rozsudku, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov

konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho mal preukázané, že správny

orgán priznal oprávneným osobám náhradu za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu

podľa , o navrátenie vlastníctva k pozemkom

a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon), ktoré boli

vyvlastnené pôvodnému vlastníkovi D. (ako dedičovi po I.) rozhodnutím ONV, odbor

výstavby v Martine č. Výst. 166/1967/Po zo dňa 26.4.1967 pre Závody organických hnojív, n.

p. Bratislava, z obsahu ktorého vyplývalo, že k vyvlastneniu dielu 36 a 69 pk. parc. č. X. kat.

úz. D. došlo v rozsahu 976 m2 a 182 m2. Krajský súd súčasne mal preukázané, že v čase

vydania preskúmavaného rozhodnutia v správe katastra nehnuteľností pre katastrálne územie

D. na liste vlastníctva č. X. bola evidovaná E KN parc. č. X. o výmere 1334 m2, trvalé

porasty, na ktorom sú vedení ako vlastníci aj E., M., E. a Mgr. A., každý v podiele 1/12,

ako aj, že v majetkovej podstate pozemkovej vložky č. X. je parc. č. X., lúka na

folkušovských lúkach kat. úz. D. vedená v pozemkovej knihe vo výmere 1334, teda, že

správa katastra vedie oprávnené osoby ako spoluvlastníkov pôvodnej pk. parc. č. X. aj na tú

časť, ktorá bola predmetom vyvlastňovacieho konania, a to v rozsahu ktorý bol vyvlastnený

(960+182 m2). Podľa názoru krajského súdu preskúmavané rozhodnutie odporcu bol vydané

predčasne a to vzhľadom na skutočnosť, že oprávneným osobám bola priznaná náhrada za

vyvlastnené pozemky, na ktorých v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia bolo vedené

vlastníctvo oprávnených osôb v podiele 1/12 aj v katastri nehnuteľností na liste vlastníctve X.

kat. úz. D.. Konštatoval, že v danom prípade bolo povinnosťou správneho orgánu konanie

prerušiť až do vysporiadania uvedených skutočností, teda zosúladenia skutočného stavu

s právnym stavom. Poukázal na to, že k zápisu oprávnených osôb do katastra nehnuteľností

ako spoluvlastníkov pôvodnej pk. parc. č. X. kat. úz. D. ako EKN parc. č. X. aj v rozsahu

vyvlastnenia došlo chybou Správy katastra Martin, ktorá vydala nesprávny podklad pre

dedičské konanie a v dôsledku tejto skutočnosti došlo k prejednaniu v dedičskom konaní aj

tej časti pôvodnej pk. parc. č. X., ktorá bola predmetom vyvlastňovacieho konania, a ktorá ani

poručiteľom v čase dedičského konania č. D 2107/92 nepatrila, pretože prešla v rozhodnom

období na štát. Krajský súd dospel k záveru, že nakoľko tieto skutočnosti nebol kompetentný

predbežnou otázkou odporca vyriešiť a bez tejto otázky nebolo možné vo veci vecne

rozhodnúť, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie odporcu podľa v spojení

s § 250q ods. 2 a s § 250j ods. 2, písm. a/ zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250l ods. 2

v spojení s a . Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania

nepriznal, pretože navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, odporca v konaní nemal

úspech a ostatným účastníkom trovy konania nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal odporca. Žiadal, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané

rozhodnutie správneho orgánu potvrdí. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa uvedeným

v odôvodnení napadnutého rozsudku, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo vydané predčasne. Konštatoval, že správny

orgán vykonal dokazovanie vo veci dostatočne, v konaní zistil riadne a úplne skutkový stav

veci a vec správne právne posúdil. Poukázal na to, že reštitučné zákony boli prijaté s cieľom

aspoň čiastočne zmierniť krivdy spôsobené občanom bývalým režimom, ako aj, že v rámci

svojich možností poskytol účastníkom konania potrebnú pomoc, dal im dostatočný časový

priestor na odstránenie duplicitného vlastníctva, ale napriek vynaloženému úsiliu v priebehu

konania sa nepodarilo odstrániť poznámku duplicitného vlastníctva. Uviedol, že od

oprávnených osôb, ktoré v reštitučnom konaní sa domáhali odškodnenia, SPF požadoval,

aby na vlastné náklady zabezpečili odstránenie chyby v evidencii katastra, ktorú v konečnom

dôsledku spôsobil štát, ako aj že v konečnom dôsledku nikto nespochybnil skutočnosť,

že v danom prípade došlo k prechodu vlastníctva na štát vyvlastnením a súčasne nikto

nespochybnil ani platnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia.

Navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil. Uviedol, že Slovenský pozemkový fond svoju činnosť môže vykonávať len v súlade

s obsahom zákonov, ktoré definujú jeho postavenie a pôsobenie a to

v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a zákon

č. a len pre účely reštitúcií je možné vyhotovovať na náklady štátu geometrické

plány a nie odstraňovanie duplicitného vlastníctva.

Zúčastnené osoby sa na odvolanie odporcu vyjadrili tak, že potvrdili uplatnený nárok

na vydanie náhradných pozemkov za vyvlastnené pozemky v zmysle uvedeného vo všetkých

doterajších dokumentoch založených v spise.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel

k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bolo zrušené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný vyhovel nároku

oprávnených osôb uplatnený podľa reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k žiadaným

nehnuteľnostiam a vec bola vrátená žalovanému správnemu orgánu, a preto odvolací súd

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu

a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal

so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu,

či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný

v rámci konania podľa reštitučného zákona oprávneným osobám priznal právo na náhradu

za žiadané nehnuteľnosti.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom

pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti

podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva

k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný

pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať

opravný prostriedok na súde.

Podľa § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Podľa § 2 ods. 1, 2, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto

zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky

s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú

osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce

obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období

do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3,

zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím

tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej

republiky, fyzické osoby poradí taxatívne ustanovenom v písmene a/ až e/.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady

za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si

oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1

uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej

osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej

dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku

skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo

priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1

(do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1

ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde ().

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa reštitučného zákona v spojení s

Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné

predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení

o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým

účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány,

orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť

skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. (§ 32 Správneho poriadku).

Správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem,

pre svoje rozhodnutie si síce zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil

skutočný stav, avšak zo skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver, z ktorých

dôvodov v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie jeho rozhodnutia súdom

prvého stupňa a vrátenie veci mu na ďalšie konanie podľa .

Odvolací súd zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis odporcu v danej veci zistil, že zúčastnené osoby ako oprávnené osoby

si dňa 13.12.2004, v zákonnej lehote, uplatnili na Pozemkovom úrade v Martine v zmysle

reštitučného zákona nárok podľa § 5 ods. 1 na navrátenie vlastníctva k časti pozemku

pk. parc. č. X. nachádzajúceho sa v kat. úz. D., po pôvodnej vlastníčke A. rod. T., zomrelej

dňa X.; žiadaná nehnuteľnosť bola vyvlastnená rozhodnutím ONV v Martine č.

Výst.166/1967-Po zo dňa 26.4.1967 D. ako dedičovi pôvodného vlastníka I. v podiele 1/1; I.,

pôvodný vlastník, starý otec oprávnených osôb zomrel dňa X., dedičstvo po ňom bolo

prejedané až v dodatočnom dedičskom konaní na Okresnom súde v Martine č. D 2107/92

z 19.11.1996, podľa ktorého zákonnými dedičmi boli manželka poručiteľa T.,

rod. T., ktorá zomrela dňa X. a deti M. rod T., Anna H. rod. T., ktorá zomrela dňa X. a D.,

ktorý zomrel X.; podľa zápisu v katastri nehnuteľností pozemok E KN par. č. X. je zapísaný

na liste vlastníctva č. X. kat. úz. D. vo výmere 1334 m2 v prospech oprávnených osôb

v podiele každý v 1/12 a pôvodný pozemok bol evidovaný v pozemkovej knihe vl. č. X.

taktiež vo výmere 1334 m2.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa bolo

povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať zo skutočného právneho stavu

zápisu žiadanej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Názor správneho orgánu,

že v konečnom dôsledku nikto nespochybnil skutočnosť, že v danom prípade došlo

vyvlastnením pozemkov k prechodu ich vlastníctva na štát a súčasne nikto nespochybnil

ani platnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, a preto posudzujúc nárok oprávnených osôb

v zmysle § 3 ods. 1, písm. o/ reštitučného zákona, posúdil duplicitné vlastníctvo k žiadanej

nehnuteľnosti v prospech oprávnených osôb, odvolací súd taktiež nepovažoval za správny.

Z vyvlastňovacieho rozhodnutia v danej veci vyplýva, že časť pozemku pk. parc. č. X. bola

vyvlastnená D. ako dedičovi pôvodného vlastníka I. v podiele 1/1. Pôvodný vlastník I. zomrel

dňa X., teda v čase vyvlastnenia pôvodný vlastník zomrel a preto vyvlastňovacie konanie

malo byť vedené proti všetkým právnym nástupcom po poručiteľovi, resp. proti tomu

dedičovi, ktorý v dôsledku smrti pôvodného vlastníka vstúpil do všetkých jeho majetkových

práv k predmetnej nehnuteľnosti na základe prebehnutého dedičského konania, čo v danom

prípade nebolo možné, pretože po smrti pôvodného vlastníka dedičské konanie neprebehlo,

resp. táto skutočnosť zo spisového materiálu doposiaľ nevyplýva. Zo skutkových zistení

vyplýva, že dedičstvo po ňom bolo prejednané ako novo objavené dedičstvo až v

dodatočnom dedičskom konaní na Okresnom súde v Martine č. D 2107/92 z 19.11.1996,

podľa rozhodnutia o vyporiadaní dedičstva zákonnými dedičmi boli manželka poručiteľa T.,

rod. T., ktorá zomrela dňa X. a deti M. rod. T., A. H. rod. T., ktorá zomrela dňa X. a D., ktorý

zomrel X. Zo skutkových zistení teda vyplýva, že vyvlastňovacím rozhodnutím bolo D.

vyvlastnené viac ako mu podľa zákona titulom dedenia po poručiteľovi I., pôvodnom

vlastníkovi patrilo. Vzhľadom na uvedené vyplýva právny záver, že A. H., od ktorej si

oprávnené osoby odvíjali právo na navrátenie vlastníctva alebo právo na náhradu v zmysle

reštitučného zákona, nebola účastníčkou vyvlastňovacieho konania, avšak ako zákonný dedič

po pôvodnom vlastníkovi I. mala byť účastníčkou tohto konania, a preto zákonný podiel

k žiadanému pozemku po poručiteľovi prešiel do vlastníctva štátu v rozpore so zákonom,

keďže prechod vlastníctva aj na základe vyvlastnenia je možný len v rozsahu vlastníctva toho

komu je vlastníctvo odnímané vyvlastnením. Pokiaľ správa katastra k predmetnej

nehnuteľnosti eviduje duplicitné vlastníctvo, je možné takýto právny stav vyriešiť

len na základe určovacej žaloby v občianskom konaní na súde alebo opravou v katastrálnom

operáte podľa Správny orgán nebol oprávnený

si duplicitné vlastníctvo vyriešiť ako predbežnú otázku.

Podľa názoru odvolacieho súdu si správny orgán síce zadovážil dostatok skutkových

podkladov, avšak na základe skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver,

že oprávnené osoby spĺňajú zákonné podmienky podľa § 3 ods. 1, písm. o/ reštitučného

zákona, pretože zo skutkových zistení vyplýva, že oprávnené soby sú v katastri nehnuteľností

vedené ako spoluvlastníci žiadanej nehnuteľnosti, a preto pokiaľ nedôjde zosúladeniu

právneho stavu vlastníctva naznačeným spôsobom je zápis v katastri nehnuteľností

pre správny orgán podľa záväzný.

Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd v Žiline

napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd

rozsudok krajského súdu podľa v spojení s a s ,

2 potvrdil.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 246c O.s.p

v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože navrhovateľovi vzniklo právo

na náhradu trov tohto konania v dôsledku úspechu v konaní, avšak si ich náhradu neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2009

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová