Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d52/369362.e9a056.pdf
PDF · 134.72 KB
No categories available
1Sžo/12/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/12/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej
veci žalobkyne: Mgr. Ing. B., bytom P., zastúpená advokátom JUDr. M., Advokátska
kancelária v S., proti žalovanému: Obvodný úrad v Starej Ľubovni, Služobný úrad, Nám.
Gen. Štefánika č. 1, Stará Ľubovňa, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo
dňa 12. decembra 2007, č. 2007/00265 II, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove č. k. 1S 7/2008-45 zo dňa 28. októbra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 1S 7/2008-45 zo dňa 28. októbra 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného uvedené
v úvodnej časti tohto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa
§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu
trov konania na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného mal preukázané, že žalovaný
týmto rozhodnutím potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu služobného úradu
Obvodného úradu v Starej Ľubovni zo dňa 2.11.2007 č. 2007/00265, ktorým došlo
k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním žalobkyne ako štátnej zamestnankyne
v stálej štátnej službe zaradenej na funkciu odborný radca v odbore štátnej služby 2.09
Obrana, organizačne začleneného na Odbore civilnej ochrany a krízového riadenia
Obvodného úradu v Starej Ľubovni podľa § 39 ods. 1, písm. a/ a § 40 ods. 2, písm. a/ zákona
č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe), s tým, že štátnozamestnanecký pomer sa skončil
dňom 2.11.2007. Konštatoval, že žalobkyňa ako občan v štátnozamestnaneckom pomere
v stálej štátnej službe pri kvalifikačných predpokladoch na základe jej funkčného zaradenia
musí prakticky ovládať aj ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Nestotožnil sa s námietkami žalobkyne,
ktorými namietala, že boli porušené jej práva ako účastníčky konania. Poukázal na to, že jej
nič nebránilo, aby do zápisu zo dňa 2.11.2007 uviedla svoje námietky tak, ako ich
špecifikovala v odvolaní a následne v žalobe a rovnako nemohla byť nikým nútená, aby v ten
istý deň prevzala aj rozhodnutie. Podľa názoru krajského súdu vzhľadom na to, že zákon
o štátnej službe nemá osobitné ustanovenia vo vzťahu k námietkam zaujatosti, v konaní
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru je treba primerane použiť ustanovenia správneho
poriadku, z ktorých dôvodov, ak žalovaný napriek námietke žalobkyne o zaujatosti
Ing. D., uvedenej v jej odvolaní, nerozhodol a žalobkyňu o zložení poradnej odvolacej
komisie vopred neinformoval tak, aby mala možnosť sa k členom poradnej komisie vyjadriť,
postupoval v rozpore s §§ 9 až 13 správneho poriadku v spojení s § 125 ods. 2 zákona
o štátnej službe. V tejto súvislosti súčasne poukázal na to, že aj keď žalobkyňa v odvolaní
námietky zaujatosti vo vzťahu k vedúcemu služobného úradu presne nešpecifikovala, bolo
povinnosťou žalovaného žalobkyňu ako odvolateľku vyzvať na doplnenie tohto podania
s poukazom na § 19 správneho poriadku, pretože účastník konania má právo na nestranné
prejednanie a rozhodnutie veci. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušiť
podľa § 250j ods. 2, písm. e/ O.s.p., pretože v konaní správneho orgánu bola zistená vada,
ktorá mohla myť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1
O.s.p.. Žalobkyni priznal náhradu trov konania, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku
a právnym zastúpením, pretože bola v konaní úspešná.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
posudzujúc jeho odvolanie podľa obsahu v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 41
ods. 2. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne, pretože vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa nepostupoval
pri vydaní napadnutého rozsudku podľa citovaných ustanovení správneho poriadku dôsledne
a potrebné relevantné dôkazy v záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci
nevykonal. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri svojom rozhodovaní vychádzal prakticky
iba z dôkazov, ktoré zadovážil žalobca bez toho, že by prihliadol na tvrdenia uplatnené
žalovaným a vyporiadal sa s dôkazmi ním navrhnutými, ktoré bez ďalšieho považoval
za nerelevantné a preto právny záver urobený v rozsudku nemá oporu v zistenom skutkovom
stave, ako aj, že skutočný stav veci nemožno považovať za dostatočne zistený na to, aby bolo
možné žalovaného bez pochybnosti uznať za vinného. Dôvodil, že doteraz zistený skutkový
stav neobstojí aj preto, že sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené, keďže súdu prvého stupňa boli zaslané dôkazy, z ktorých vyplýva prehľad
uskutočnených výberových konaní na obsadenie pracovných pozícií v súlade so schválenou
Systematizáciou štátnozamestnaneckých miest na výkon práce vo verejnom záujme platných
pre Služobný úrad v Starej Ľubovni v období od 1.10.2007 do 2.5.2008 a súčasne z ktorých
vyplýva, že žalobkyňa napriek tomu že mala možnosť výberu sa prihlásiť do výberových
konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest, túto možnosť neakceptovala a neprihlásila
sa ani do jedného výberového konania. Poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že v správnom
konaní podľa § 9 správneho poriadku môže byť vylúčený len konkrétny zamestnanec
správneho orgánu, nie celý správny orgán, ktorý Ing. D. ako vedúci služobného úradu
Obvodného úradu v Starej Ľubovni zastupoval, z týchto dôvodov nie je možné použiť
ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba,
ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu. Ďalej uviedol, že pokiaľ
žalobkyňa namietala, že od septembra 2006 pociťovala zaujatosť voči jej osobe
a diskrimináciu v porovnaní s ostatnými zamestnancami, mala dostatok času do vydania
rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sa domáhať právnej ochrany
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, kde jedným z antidiskriminačných
opatrení je právo zamestnanca podať sťažnosť zamestnávateľovi, alebo jeho právo obrátiť
sa na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej antidiskriminačným zákonom. Konanie
žalobkyne považoval za účelové, založené na dedukciách a úvahách a naopak zaujaté voči
osobe Ing. D..
Žalobkyňa sa na odvolanie žalovaného nevyjadrila a odvolací návrh odvolaciemu súdu
nepredložila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie
mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru,
že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bolo vyhovené žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho
orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie
žalobkyne zamietol, ktorými rozhodnutiami bol skončený štátnozamestnanecký pomer
žalobkyne podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, a preto odvolací súd preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci
odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, najmä
z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov
vznesenými v preskúmavacom konaní a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného a v rámci tohto konania posúdenie zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorými rozhodnutiami bol skončený
štátnozamestnanecký pomer žalobkyne v intenciách zákona o štátnej službe.
Podľa § 125 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe konanie vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku,
zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,
(Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)) ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 126 zákona o štátnej službe orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie
v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku
štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 137 ods. 1 až 7 zákona o štátnej službe proti rozhodnutiu možno podať
odvolanie.
Odvolanie treba podať písomne do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Odvolanie sa podáva príslušnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
Odvolanie je podané včas a na príslušnom orgáne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí
lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu preto, že sa účastník konania
riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tom prípade možno
podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa, keď bolo rozhodnutie doručené účastníkovi
konania.
Orgán, ktorý je príslušný rozhodnúť o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán”), môže
odpustiť zmeškanie lehoty na odvolanie, ak sa tak stalo z vážnych dôvodov a účastník
konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikol dôvod pre zmeškanie, a zároveň podá
odvolanie.
Včas podané odvolanie nemá odkladný účinok okrem vecí náhrady škody
a bezdôvodného obohatenia.
Príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám v celom
rozsahu vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní
od doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom poradnej odvolacej
komisii.
Podľa § 138 ods. 1, 3 až 8 zákona o štátnej službe odvolacím orgánom je vedúci
úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní
odo dňa doručenia odvolania.
Rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej
odvolacej komisii.
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to potrebné,
konanie doplní a prípadné zistené nedostatky odstráni.
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie
zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti príslušnému orgánu, ktorý ho vydal,
na nové konanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie predovšetkým z dôvodu rýchlosti alebo
hospodárnosti. Príslušný orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán v preskúmavanej veci
nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a preto jeho rozhodnutie bolo
vydané v rozpore so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v danej veci
skutkovo a právne správne, keď žalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zákonodarca v právnej norme § 125 ods. 1 zákona o štátnej službe ustanovil,
že konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahuje na veci týkajúce
sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a na takéto konanie pokiaľ
zákon o štátnej službe neustanovuje inak, vzťahujú sa predpisy správneho poriadku
subsidiárne v zmysle § 125 ods. 2.
Z právnej úpravy zákona o štátnej službe platnej v čase rozhodovania správnych
orgánov oboch stupňov v danej veci, nevyplývala osobitná úprava postupu správneho orgánu
v prípade, že voči osobe rozhodujúcej v konaní vo veci vzniku, zmeny alebo skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru dotknutý účastník (zamestnanec) vzniesol námietku
zaujatosti, z ktorých dôvodov sa na postup správneho orgánu vzťahovala právna úprava
ustanovená v §§ 9 až 13 správneho poriadku, upravujúca vylúčenie zamestnancov správneho
orgánu.
Podľa názoru odvolacieho súdu, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, pokiaľ vedúci
úradu, ako orgán príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru (§ 138 ods. 1/) v druhom stupni (v odvolacom konaní)
námietku zaujatosti vznesenú žalobkyňou nechal bez povšimnutia a pokračoval v konaní
a dokonca rozhodol, konal v rozpore s § 125 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe v spojení s §§ 9
až 13 správneho poriadku, ktoré protiprávne konanie mohlo mať vplyv na zákonnosť jeho
rozhodnutia.
Odvolací súd neprihliadol na námietku žalovaného vznesenú v odvolaní, že vzhľadom
k tomu, že v správnom konaní podľa § 9 správneho poriadku môže byť vylúčený len
konkrétny zamestnanec správneho orgánu, nie celý správny orgán, ktorý Ing. D. ako vedúci
služobného úradu Obvodného úradu v Starej Ľubovni zastupoval, z ktorých dôvodov nie je
možné použiť ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná
fyzická osoba, ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o štátnej službe vedúci služobného úradu (ďalej len "vedúci
úradu") na účely tohto zákona je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom
v príslušnom služobnom úrade, a ďalším zamestnancom podľa osobitného predpisu. Vedúci
úradu plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi
zamestnancami v služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné
úlohy, ktoré mu uloží minister alebo predstavený v politickej funkcii.
Podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej službe vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe
stanoviska poradnej odvolacej komisie, je odvolacím orgánom.
Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca vedúcemu úradu zveril právomoc rozhodovať
v konaní vo veciach týkajúcich sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, na ktoré
konanie sa podľa § 125 ods. 1, 2 vzťahovali ustanovenia správneho poriadku, a preto
žalobkyňa ako účastníčka konania mala právo sa vyjadrovať k jeho osobe a vzniesť voči
nemu námietku zaujatosti, pričom takúto námietku nie je možné posudzovať ako námietku
voči správnemu orgánu, ktorý vedúci úradu riadi, ale ako námietku vznesenú voči fyzickej
osobe oprávnenej konať a rozhodovať vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
Vzhľadom na uvedené v konaní o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru pokiaľ bola
vznesená námietka zaujatosti bolo potrebné najskôr o nej rozhodnúť postupom podľa § 9
a nasl. správneho poriadku a až následne pokračovať v konaní vo veci samej, teda vo veci
týkajúcej sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a po zadovážení relevantných
podkladov vo veci rozhodnúť vydaním rozhodnutia.
Odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietky žalovaného, že žalobkyňa
od septembra 2006 nevyužila právne prostriedky ochrany v zmysle antidiskriminačného
zákona, pretože tieto skutkové a právne skutočnosti by mohli byť práve predmetom konania
o námietke zaujatosti a v tomto štádiu konania sú preto právne bezvýznamné.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov nepostupovali
ani v intenciách právnych noriem zákona o štátnej službe platného v čase rozhodovania
ustanovujúcich skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním.
Podľa § 39 ods. 1, písm. a/ zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer,
ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru
z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3.
Podľa § 40 ods. 2, písm. a/ zákona o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo
v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním
aj z týchto dôvodov: a) zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny
zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým
preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké
miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom
prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného
platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky,
poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide
o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c).
Podľa § 29 ods. 5, písm. a/ až e/ Zákona o štátnej službe štátneho zamestnanca
možno na základe jeho písomného súhlasu trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby
a) v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby,
b) do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby,
c) do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby,
d) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis
činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo
e) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení
pravidelné miesto výkonu štátnej služby.
Podľa § 32 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob
zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2
písm. a/ zákona o štátnej službe je zrušenie jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny
zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým
preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto
alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním.
Základnou podmienkou použiteľnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
odvolaním podľa § 40 ods.2 písm. a/ zákona o štátnej službe, spočívajúceho na viacerých
skutočnostiach, je nadbytočnosť štátneho zamestnanca a ďalšou podmienkou je, že štátny
zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5. Splnenie povinností
vyplývajúcich zamestnávateľovi z ustanovenia § 40 ods. 2, písm. a/ zákona o štátnej službe je
hmotnoprávnou podmienkou platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním
zo strany zamestnávateľa, pričom splnenie tejto podmienky musí preukázať zamestnávateľ.
Právna norma ustanovená v § 40 ods. 2, písm. a/ zákona o štátnej službe rozlišuje dve
eventuality: prvú, ktorá vychádza z toho, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať a druhú, ktorá predpokladá, že zamestnanec nie je ochotný prejsť na iné,
pre neho vhodné miesto výkonu štátnej služby. Nemožnosť zamestnávať zamestnanca teda
znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadne také miesto výkonu štátnej služby,
ktoré predpokladá práva úprava taxatívne ustanovená v § 29 ods. 5 zákona o štátnej službe.
A až po preukázaní splnenia tejto podmienky je splnená jedna z podmienok skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním a t. j. nemožnosť zamestnanca vôbec ďalej
zamestnávať. Zamestnávateľ v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 musí totiž ponúknuť
zamestnancovi akékoľvek voľné miesto výkonu štátnej služby, ktoré má k dispozícii v dobe
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu
činnosti štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca, záleží len na zamestnancovi, či ponuku
prijme alebo ju odmietne, predovšetkým však je povinný ponúknuť to voľné miesto, ktoré
sa vzhľadom na jeho zdravotný stav, pracovné schopnosti a kvalifikáciu javí pre neho
ako vhodné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru na rozdiel od názoru súdu prvého
stupňa, že so žalobkyňou pred doručením rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru sa nekonalo a nebolo jej ponúknuté žiadne miesto v zmysle podmienok zákonných
ustanovení (§ 29 ods. 5 zákona o štátnej službe), majúce za následok, že nemohli nastať
jednoznačné podmienky pre platné ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním
podľa § 40 ods. 2, písm. a/, keďže z administratívneho spisu vyplýva, že vedúci služobného
úradu síce žalobkyni pri ústnom pohovore oznámil zrušenie jej štátnozamestnaneckého miesta
a súčasne, že voľné miesto bude obsadené výberovým konaním, ako aj že týmto pohovorom
začína konanie o skončenie štátnozamestnaneckého miesta a následne po ukončení pohovoru
jej doručil rozhodnutie o skončení jej štátnozamestnaneckého miesta.
Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na takéto časové súvislosti, v akých
postupoval správny orgán prvého stupňa pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru
žalobkyne, splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 40 ods. 2, písm. a/, ktoré sú
hmotnoprávne podmienky platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, preukázanie
ktorých zaťažuje služobný úrad, ani nebolo možné.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že cieľom zákonodárcu v právnej úprave skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2, písm. a/ zákona o štátnej službe v spojení
s § 29 ods. 5 bolo zaručiť ochranu štátneho zamestnanca a tým jeho právnu istotu, ktorú sú
správne orgány oprávnené konať vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle
§§ 125 a nasl. zákona o štátnej službe povinné pri aplikácii uvedenej právnej norme taktiež
sledovať.
Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného správneho orgánu, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí aj preto, že sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené, keďže súdu prvého stupňa boli zaslané dôkazy, z ktorých vyplýva prehľad
uskutočnených výberových konaní na obsadenie pracovných pozícií v súlade so schválenou
Systematizáciou štátnozamestnaneckých miest na výkon práce vo verejnom záujme platných
pre Služobný úrad v Starej Ľubovni v období od 1.10.2007 do 2.5.2008 a súčasne z ktorých
vyplýva, že žalobkyňa napriek tomu že mala možnosť výberu sa prihlásiť do výberových
konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest, túto možnosť neakceptovala a neprihlásila
sa ani do jedného výberového konania. Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ
neprihliadol na listinné dôkazy, z ktorých vyplývalo, že na obsadenie voľných pozícii v jeho
služobnom úrade boli vyhlásené výberové konania, na ktoré sa žalobkyňa neprihlásila.
Výberové konania, ktoré boli vyhlásené na obsadenie voľných štátnozamestnaneckých miest
v služobnom úrade, žiadnym spôsobom nemajú vplyv na skutočnosti týkajúce sa skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne a preto ich vyhlásenie ako aj, že sa na ne
žalobkyňa neprihlásila sú právne irelevantné skutočnosti pre toto konanie a preto pokiaľ súd
prvého stupňa na listinné dôkazy predložené žalovaným v preskúmavacom konaní týkajúcich
sa výberových konaní neprihliadol, nepostupoval v rozpore s ustanoveniami podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku. Bolo však povinnosťou súdu prvého stupňa na pojednávaní
vykonať dôkaz listinou predloženou žalovaným a v odôvodnení svojho rozsudku zdôvodniť,
prečo na takýto dôkaz neprihliadol. Podľa názoru odvolacieho súdu však takéto pochybenie
nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel z dôvodu,
že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne nesprávne, a preto rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove
podľa § 250j ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.
Odvolací súd žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c
ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože si ich náhradu
neuplatnila.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. septembra 2009
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová