Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
afb/369360.adae1d.pdf
PDF · 127.62 KB
No categories available
1Sžo/54/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v
právnej veci navrhovateľa: Ing. C., bytom L., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad
v Prešove, za účasti: 1/ Ing. S., bytom K., 2/ Ing. P., bytom P., 3/ JUDr. R., bytom P.
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 28. februára 2008 č. OPÚ 2008/523-
4/Ba, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sp 36/2008-10
zo dňa 3. októbra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 2Sp 36/2008-10 zo dňa 3. októbra 2008 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu, uvedené
v záhlaví tohto rozhodnutia, potvrdil. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho mal preukázané, že v danej
veci žalovaný správny orgán rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o pôde) tak, že oprávnené osoby podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona
o pôde Ing. S., Ing. P., Ing. C. a JUDr. R. spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. k/ zákona
o pôde, kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, vyslovil že
oprávneným osobám sa podľa § 11 ods. 1, písm. d/ zákona o pôde nevydáva nehnuteľnosť
zapísaná v pozemkovej knihe vl. č. X., kat. úz. S., mpč. parc. č. X. vo výmere 1701 m2,
záhrada v intraviláne a to S. v podiele 3/16, P. v podiele 3/16, Ing. C. v podiele 3/16 a JUDr.
R. v podiele 3/16, s tým, že v zmysle § 11 ods. 2 sa oprávneným osobám prevedú bezodplatne
do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a v kvalite ako boli
pôvodné pozemky, s poučením že oprávnená osoba podľa § 16 ods. 3 zákona o pôde vyzve
Slovenský pozemkový fond na vydanie náhrady a súčasne určil oprávneným osobám podľa §
6 ods. 4 zákona o pôde povinnosť zaplatiť štátu finančnú náhradu zodpovedajúcu ich podielu.
Podľa názoru krajského súdu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo správne a
zákonné. Poukázal na to, že nehnuteľnosť, ku ktorej si oprávnené osoby uplatnili reštitučný
nárok podľa zákona o pôde, nebolo možné vydať, pretože tomu bránila zákonná prekážka,
ktorá v danom prípade existuje a to predovšetkým to, že nehnuteľnosť je v súčasnej dobe vo
vlastníctve právnickej osoby a pozemok je zastavaný. Krajský súd konštatoval, že správny
orgán dospel k právnemu záveru, ktorý je v súlade s platnou právnou úpravou a zistené
skutočnosti podrobne uviedol v napadnutom rozhodnutí, pričom sa so zisteným skutkovým
a právnym stavom dôsledne zaoberal. Súčasne konštatoval, že správny orgán sa dostatočne
vyporiadal s právnym názorom súdu vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
4Sp 14/04-11 zo dňa 27.4.2005. Ďalej uviedol, že správny orgán dostatočne a zrozumiteľne
odôvodnil, prečo nie je možné predmetnú nehnuteľnosť vydať a aké zákonné prekážky bránia
jej vydaniu. Taktiež považoval za správne tú časť rozhodnutia, ktorou správny orgán určil
právo oprávnených osôb, ktoré si môžu uplatniť prostredníctvom Slovenského pozemkového
fondu a takto dovŕšiť samotný priebeh reštitučného konania do konca. Preskúmavané
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval za správne a zákonné, a preto ho podľa
§ 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 250l. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ bol
v konaní neúspešný a odporca zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ.
Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a súčasne
navrhoval, aby odvolací súd rozhodol tak, že oprávnenej osobe sa v zmysle § 11 ods. 2
zákona o pôde prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu
v primeranej výmere a kvalite ako boli pôvodné pozemky, a to pokiaľ možno v tej istej obci,
v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, pokiaľ s tým oprávnená osoba
súhlasí. Rozsudok krajského súdu považoval za vecne nesprávny. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že na pojednávanie vo veci samej nepredvolal ostatné oprávnené osoby a to
Ing. S., Ing. P. a JUDr. R., ktorým postupom im odňal právo konať pred súdom. Namietal, že
krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nebral do
úvahy, že správny orgán pri samotnom rozhodovaní nepostupoval v zmysle zákona č. 71/1967
Zb., pretože nedodržal základné pravidlá uvedené v § 3 ods. 3, 4 správneho poriadku, ako aj
že nerozhodol v lehote podľa § 49 správneho poriadku. Dôvodil, že správny orgán svojou viac
ako dvojročnou nečinnosťou od zrušenia jeho predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa
6.10.2001 č. j. OPPaLH 2001/609-5/SI rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Sp
14/04-11 zo dňa 27.4.2005 preskúmavaným rozhodnutím poškodil oprávnené osoby.
Odporca na odvolanie navrhovateľa sa nevyjadril. Odvolací návrh odvolaciemu súdu
nepredložil.
Zúčastnené osoby sa taktiež na odvolanie navrhovateľa nevyjadrili a odvolaciemu
súdu nepredložili odvolací návrh.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach odvolania
a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel
k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný vyhovel
reštitučnému nároku oprávnených osôb uplatnený podľa zákona o pôde na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľnosti, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä
z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými
v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný
v rámci konania podľa zákona o pôde oprávneným osobám priznal právo na náhradu
za žiadanú nehnuteľnosť, ktorú nebolo možné vydať pre zákonné podmienky a to z dôvodu,
že pozemok, ku ktorému si oprávnené osoby uplatnili reštitučný nárok, bol po prechode
na štát alebo inú právnickú osobu zastavaný stavbou, ktorej účel bráni poľnohospodárskemu
alebo lesnému využitiu pozemku.
Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd,
ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov
1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením
pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade
so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny
a životného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny
fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí
lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej
poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske
budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu
vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok
uvedený v § 20 (§ 1 ods. 1 zákona o pôde).
Podľa § 6 ods. 1 písm. k/ zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú
nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy
uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Podľa § 9 ods. 1 až 7 zákona o pôde nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom
úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie
s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.
Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného
v správnom konaní.
Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka
súd.
Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby
k nehnuteľnosti pozemkový úrad.
Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže pozemkový úrad zriadiť alebo zrušiť
na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu
životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov.
K nehnuteľnostiam vydaným podľa § 6 ods. 1 písm. v) vzniká v prospech povinnej
osoby vecné bremeno tak, aby určenie nehnuteľnosti na obranu štátu ostalo zachované.
Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je
rozhodnutie okresného úradu podľa odseku 2.
Proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa odsekov 4 až 6 možno podať opravný
prostriedok na súd.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde pozemky alebo ich časti nemožno vydať
v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni
poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.
Podľa § 11 ods. 2 zákona o pôde za pozemky alebo ich časti, ktoré nemožno
vydať podľa § 11 ods. 1, písm. a/ až h/, sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne
do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli
jej pôvodné pozemky, a to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná
časť pôvodných pozemkov, pokiaľ s tým oprávnená osoba súhlasí.
Podľa § 16 ods. 1 až 6 zákona o pôde náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto
zákona nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok,
poskytne štát. Výšku náhrady v hotovosti upraví vláda Českej republiky a vláda Slovenskej
republiky svojím nariadením.
Ostatné náhrady podľa § 14 a 15 poskytne právnická osoba (právny nástupca), ktorá
vec drží alebo ju držala v čase zániku nehnuteľnosti alebo ju previedla na osobu, ktorá
nehnuteľnosť podľa tohto zákona nevydáva. Ak túto osobu nemožno zistiť alebo ak touto
osobou je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, náhradu poskytne štát
prostredníctvom pozemkového fondu (§ 17 ods. 1) podľa všeobecne záväzného právneho
predpisu. Taktiež náhradu podľa § 14 a 15 poskytne štát, ak bývalé národné výbory alebo
Zbor povereníkov previedli hospodárske budovy a rodinné domčeky do vlastníctva fyzických
osôb.
Oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách uvedených
v § 13. Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia obvodného pozemkového úradu
alebo súdu, končí sa táto lehota uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, inak právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká.
Náhrada sa poskytne oprávnenej osobe do šiestich mesiacov odo dňa doručenia výzvy.
Náhrada spočíva vo veciach, ktoré osoba povinná na poskytnutie náhrady vlastní, prípadne
v podiele na imaní tejto osoby, a to až do výšky hodnoty pôvodných nehnuteľností a trvalých
porastov, ak sa účastníci nedohodnú inak. Ak sa náhrada poskytne prevodom nehnuteľností,
postupuje sa podľa osobitných predpisov; dane a poplatky súvisiace s takýmto prevodom
sa nevyrubujú.
Spôsob náhrady sa musí dohodnúť do 60 dní od podania písomnej výzvy oprávnenou
osobou, ak nárok nebol uspokojený skôr. So súhlasom oprávnenej osoby možno záväzky voči
nej vyporiadať aj po tomto termíne.
Postup pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov podrobnejšie
upraví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné
pozemkové úrady podľa § 9 zákona o pôde v spojení s § 5 ods. 5 písm. g/ zákona
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy
o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom
konaní - Správny poriadok.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah
a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Správny orgán aj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci postupoval v intenciách
citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov, vo veci zistil skutočný stav, a preto jeho právny názor bol správny a v súlade
so zákonom, z ktorých dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho
rozhodnutia súdom prvého stupňa podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého
tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, zistil, že správny orgán
preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.2.2008 č. OPÚ 2008/523-4/Ba vyslovil,
že navrhovateľ a zúčastnené osoby spĺňajú zákonné podmienky ustanovené v § 6 ods. 1, písm.
k/ zákona o pôde a súčasne im priznal právo na náhradu v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 16
ods. 1, 2 zákona o pôde, pretože pozemok, ku ktorému si uplatnili reštitučný nárok bol
po prechode na štát zastavaný stavbou brániacou poľnohospodárskemu alebo lesnému
využitiu pozemku podľa § 11 ods. 1, písm. d/ zákona o pôde s poučením, že oprávnené soby
vyzvú Slovenský pozemkový fond na vydanie náhrady. Proti uvedenému rozhodnutiu
v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, ktorý žiadal, aby súd vo veci
rozhodol tak, že oprávneným osobám sa priznáva adekvátny stavebný pozemok.
Z opravného prostriedku navrhovateľa proti uvedenému rozhodnutiu správneho
orgánu ako aj z jeho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd potvrdil
uvedené rozhodnutie, teda predovšetkým vyplýva, že navrhovateľ namietal nezákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu a súdu prvého stupňa najmä z dôvodu, že oprávneným osobám
nebola priznaná adekvátna náhrada za pozemok, ktorý bol odňatý ich právnym predchodcom,
vo forme stavebného pozemku.
Odvolací súd viazaný pri preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
rozsahom odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa zameral preto pozornosť
predovšetkým na skutočnosť, či súd prvého stupňa v intenciách zákona preskúmal zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu týkajúcu sa časti, ktorou rozhodoval o priznaní náhrady
za pôvodný pozemok.
Z administratívneho spisu mal odvolací súd preukázané, že pozemok, ku ktorému
si oprávnené osoby uplatnili reštitučný nárok bol po prechode do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osobe zastavaný a stavba neslúži účelu poľnohospodárskeho alebo lesného
využitia pozemku.
Z uvedených dôvodov bol správny právny názor správneho orgánu ako aj súdu prvého
stupňa, že vydaniu predmetného pozemku bráni zákonná prekážka v zmysle § 11 ods. 1
písm. d/ zákona o pôde, teda pozemok nie je možné vydať z dôvodu zastavanosti stavbou
neslúžiacou poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, a preto správny orgán
správne rozhodol, keď oprávneným osobám priznal právo na náhradu podľa § 11 ods. 2
zákona o pôde v spojení s § 16 ods. 1, 2.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný správny orgán nebol oprávnený na rozhodnutie
o priznaní konkrétneho náhradného pozemku, pretože náhradu za pozemky, ktoré
sa nevydávajú, poskytne štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu v zmysle
§ 16 ods. 1, 2 zákona o pôde, správne poučil oprávnené osoby na ďalší postup týkajúci
sa prevodu iných pozemkov ako náhrada za pôvodné pozemky.
Podľa § 17 ods. 1, 3 nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1
spravuje právnická osoba zriadená zákonom (ďalej len "pozemkový fond") s výnimkou:
a) pozemkov,
1. na ktorých sa nachádza cintorín,
2. ktoré sú určené na obranu štátu,
3. ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov,
4. ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu,
5. podľa osobitného predpisu,
6. na ktorých hospodária Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, Závodisko, štátny
podnik Bratislava, Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, a Plemenárske služby
Slovenskej republiky, štátny podnik,
b) nehnuteľností uvedených v § 1 ods. 1 písm. b) a c), s ktorými hospodári Národný žrebčín
Topoľčianky, štátny podnik, a Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex -
Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, a Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik.
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, postupuje pozemkový fond pri prevode
nehnuteľného majetku štátu podľa osobitných predpisov. (Zákon č. 92/1991 Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby). Do schválenia privatizačného
projektu alebo v súlade s ním môže pozemkový fond nehnuteľný majetok dať
do užívania iným osobám.
Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len "pozemkový fond").
Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra.
Pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vykonáva podľa tohto
zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva
a záväzky.
Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu
ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu.
Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov,
ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých
vlastník nie je známy.
Na účely spravovania nehnuteľností podľa odseku 3 pozemkový fond
za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a týmto zákonom a) prevádza
bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky, ak im nemožno podľa týchto
predpisov vydať pôvodné pozemky, uzatvára zmluvy o výmene pozemkov s vlastníkmi,
na pozemkoch ktorých je zriadená záhradková alebo chatová osada, a poskytuje ďalšiu
súčinnosť pri uplatňovaní práv oprávnených osôb; povinnosti právnických osôb, ktoré
pozemok držia, nie sú tým dotknuté.
Z citovaných právnych noriem vyplýva, že na konanie o prevode náhradných
pozemkov za podmienok ustanovených v § 16 v spojení s § 17 zákone o pôde je oprávnený
konať Slovenský pozemkový fond na základe uplatnenej výzvy oprávnenými osobami a teda
žalovaný správny orgán nemohol rozhodnúť o priznaní konkrétneho pozemku ako náhrady
za pôvodné pozemky.
Súd prvého stupňa v danej veci pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia sa preto
správne stotožnil s právnym názorom správneho orgánu týkajúceho sa náhrady.
Nebolo možné prihliadnuť na námietky navrhovateľa, že bolo povinnosťou súdu
prvého stupňa prihliadnuť pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia, že správny orgán
nedodržal základné pravidlá uvedené v § 3 ods. 3, 4 správneho poriadku a nerozhodol v lehote
podľa § 49. Odvolací súd z administratívneho spisu nemal preukázané, že by správny orgán
postupoval v rozpore s právnou normou ustanovenou v § 3 ods. 3, 4, práve naopak z postupu
správneho orgánu vyplýva, že danou vecou sa zaoberal dôsledne, vykonal rozsiahle
dokazovanie v súčinnosti s účastníkmi konania, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových
okolností vyvodil správny právny názor, vo veci rozhodol v súlade so zákonom o pôde
a v odôvodnení rozhodnutia sa náležite vyporiadal so skutkovými a právnymi skutočnosťami.
Treba však súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že v danej veci správny orgán nerozhodol
v lehote ustanovenej v § 49 správneho poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu táto
skutočnosť však nemá za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
Odvolací súd neprihliadol ani na tvrdenie navrhovateľa, že ostatné oprávnené osoby
neboli predvolané na pojednávanie súdu prvého stupňa, čim im súd odňal právo konať
pred súdom, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol im doručený a oni sa proti
tomuto rozsudku neodvolali, ako aj z dôvodu, že síce súd prvého stupňa pochybil,
keď prejednal vec na pojednávaní bez toho, aby mal vykázané doručenie o upovedomení
ostatných oprávnených osôb o termíne pojednávania, avšak odvolací súd prihliada len na tie
vady konania, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a uvedené
pochybenie v danej veci nespôsobuje nezákonnosť rozsudku súdu prvého stupňa, pretože
nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd v Prešove
napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo
správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250j
ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.
Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa
§ 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože mu pre neúspech
v tomto konaní nevzniklo právo na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2009
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová