Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9de/369250.22d5ab.pdf
PDF · 109.66 KB
No categories available
1Sža/27/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/27/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky
Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľa: X., nar. X. v obci H., štátny príslušník Čínskej
ľudovej republiky, naposledy bytom v zahraničí: H., Č., zast. advokátom JUDr. J., O. proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava,
Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS:
MU-425-20/PO-Ž/2008 zo dňa 1. augusta 2008, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Saz 44/2008-50 zo dňa 29. mája 2009 takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 10Saz 44/2008-50 zo dňa 29. mája 2009 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:
MU-425-20/PO-Ž/2008 zo dňa 1. augusta 2008, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12
ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol
žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené
podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti ako
zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti navrhovateľom
uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského súdu
ekonomickým pohnútkam navrhovateľa a potvrdzujú záver, že v jeho prípade nie sú splnené
podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd
neprihliadol na vážnosť politickej situácie v Číne, keď vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ
obáva prenasledovania z dôvodu, že požiadal o politický azyl v inej krajine a tým nepriamo
nesúhlasil s politikou režimu a stal sa nepohodlnou osobou.
Navrhovateľ zároveň súdu vyčítal, že nevenoval náležitú pozornosť informáciám
o krajine pôvodu, keď sa nezaoberal správou Amnesty International - Čína 2008-2009, ktorá
hodnotí výlučne politickú situáciu, tak ako aj správa Human Rights Watch, ktorá hodnotí
úroveň ľudských práv a občianskych práv v Číne.
V tejto súvislosti pripomenul, že je veriacim a zároveň vyjadril svoje obavy
z prenasledovania pri vyhostení do krajiny pôvodu.
Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, prečo zamietol žiadosť navrhovateľa ako
zjavne neopodstatnenú. Poukázal najmä na výpoveď navrhovateľa pred odporcom, z ktorej
jednoznačne vyplynulo, že o azyl požiadal z ekonomických dôvodov. Odporca poukázal
na to, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by mali vplyv na zrušenie uvedeného rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. septembra 2009 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného do 30.11.2008)
ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ
odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,
ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí
tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
Ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie
azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a
alebo § 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných
podmienok (ods. 3).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/
a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,
najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa
v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu z dôvodov ekonomických
a snahou o legalizáciu pobytu, teda inými dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13
a alebo 13b zákona o azyle, preto jeho žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal z informácií
z databázy Migračného radu MV SR – MÚ- 138/ODZS-2007, z oficiálneho portálu
www.BusinessInfo.cz o Číne z augusta 2008), z ktorých stručne popísal spoločensko-
politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal
o udelenie azylu.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen
že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto
okolnosti počas výsluchu ani netvrdil.
Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 14.7.2008 navrhovateľ uviedol,
že dôvodom jeho žiadosti o azyl je skutočnosť, že sa na polícii dozvedel, že jeho ďalšej
žiadosti o predĺženie dlhodobého pobytu na území SR nebude vyhovené. Ako dôvod
zamietnutia bolo uvedené, že sa na adrese dlhodobého pobytu nezdržiaval, čo však nie je
pravda. Na Slovensko pricestoval výlučne za účelom podnikania a týmto sa aj na Slovensku
dlhodobo živil.
Krajinu pôvodu opustil bez problémov, tieto nastali až počas jeho pobytu na území
SR.
Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal, že do Číny
sa vrátiť nemôže, pretože nechce vrátiť všetky jeho investície, ktoré vložil do spoločnosti
na Slovensku. Na Slovensko pricestoval 12.2.2006, dňa 10.5.2008 požiadal o povolenie
k trvalému pobytu.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca
aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu
dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,
že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
najmä na dôvodoch, ako je podnikateľská činnosť.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť
azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie
azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8,
§ 10, § 13a alebo 13b, najmä na dôvodoch, ako je podnikateľská činnosť, takýto záver
nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil,
keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.
Odvolacie námietky navrhovateľa, ktorý vyčítal krajskému súdu, že neprihliadol
na vážnosť politickej situácie v Číne a nevenoval náležitú pozornosť informáciám o krajine
jeho pôvodu, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
ani rozhodnutia odporcu. Vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľ odvoláva na všeobecné
informácie o krajine pôvodu, bez špecifikácie dopadu na samotného žiadateľa, pričom
z vyjadrení navrhovateľa, ktoré produkoval v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačný
ekonomický dôvod jeho žiadosti a s poukazom na skutočnosť, že otázka administratívneho
vyhostenia navrhovateľa je predmetom samostatného súdneho konania, tieto námietky
navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP,
keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. septembra 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová