Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b5d/369449.5a015f.pdf
PDF · 141.29 KB
No categories available
1Sžo/14/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/14/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej
veci navrhovateľky: A., bytom Ž., zastúpená Ing. J., bytom Ž., proti odporcovi: Obvodný
pozemkový úrad Žiar nad Hronom ul. SNP č. 124, Žiar nad Hronom, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 6. marca 2008 č. 2008/00223/97,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp 45/2008-22
zo dňa 31. októbra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 25Sp 45/2008-22 zo dňa 31. októbra 2008 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd v preskúmavanej veci
mal preukázané, že odporca rozhodnutím zo dňa 6. marca 2008 č. 2008/00223/97 rozhodol
tak, že navrhovateľka nespĺňa podmienky reštitučného zákona podľa § 3 ods. 1, písm. l/, m/,
o/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon) na navrátenie vlastníctva alebo priznania
práva na náhradu za pozemky v kat. úz. Ž., zapísané v PK vl. č. X. ako parc. č. X. o výmere
6061 m2,. parc. č. X. o výmere 4405 m2 a parc. č. X. o výmere 727 m2. Krajský súd
konštatoval, že z obsahu spisu ako aj zo svojej rozhodovacej činnosti mal preukázané, že vo
veci reštitučného nároku navrhovateľky už správny orgán rozhodol rozhodnutiami č.
2004/01212/566/05 zo dňa 27.4.2005,. č. 2006/0401/207 zo dňa 3.4.2006, č. 2007/00168/31
zo dňa 23.1.2007, č. 2007/00168/218 zo dňa 6.7.2007 a všetky tieto rozhodnutia boli zrušené
krajským súdom rozhodnutiami č. 25Sp 21/2005, č. 25Sp 15/2006, č. 25Sp 4/2007 a č. 25Sp
25/2007 a súčasne, že v poslednom zrušujúcom rozsudku krajského súdu č. k. 25Sp 25/2007
zo dňa 7.12.2007 súd vyslovil právny názor, v zmysle ktorého v danom prípade u pozemku
PK parc. č. X. vl. č. X. kat. úz. Ž. o výmere 6061 m2 tento pozemok právneho predchodcu
navrhovateľky prešiel na štát už po uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.1958 a to aj
v prípade, keď zmluva bola neplatná, a teda došlo k prechodu na štát bez právneho dôvodu už
po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.1958, čo je reštitučný titul podľa § 3 ods. 1, písm. o/
reštitučného zákona. Ďalej poukázal na to, že v časti rozhodnutia týkajúceho sa pozemku
parc. č. X./1 o výmere 4405 m2 nariadil pre vykonanie dokazovania správnym orgánom
zadovážiť si predmetný vyvlastňovací spis č. 2081/72/3 MsNV Ž. a zistiť tak potrebné
skutočnosti o zastupovaní J. dcérou A. - navrhovateľkou a skutočnosti o vyplatení náhrad za
vyvlastnenie. Podľa názoru krajského súdu sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí č.
2008/00223/97 zo dňa 6.3.2008 neriadil názorom súdu vysloveným v poslednom rozhodnutí
č. 25Sp 25/2007 zo dňa 7.12.2007, pričom podľa § 250r O.s.p. bol pri novom rozhodovaní
viazaný právnym názorom súdu, a preto z dôvodu nerešpektovania právneho názoru
vyslovenom v konaní o prieskume rozhodnutia na základe odvolania navrhovateľa zrušil
napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2,
písm. a/ a c/ O.s.p., pretože predchádzajúce rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia a zároveň bol aj nedostatočne zistený skutkový stav.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal,. pretože si ich náhradu neuplatnila.
Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa sa v zákonnej lehote odvolal odporca.
Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil
a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Nesúhlasil s právnym názorom súdu
prvého stupňa. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodol na základe nesprávneho posúdenia danej veci.
Dôvodil, že podmienené vyjadrenie súdu o prechode vlastníctva na štát a o vyplatení náhrady
nemožno považovať za jednoznačný právny názor, tento názor si nemohol správny orgán
osvojiť, nakoľko podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnenie rozsudku nebolo presvedčivé,
pretože nebolo podložené právnymi normami.
Navrhovateľka navrhovala napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť.
Nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel
k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bolo zrušené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný nevyhovel nároku navrhovateľky ako oprávnenej
osobe uplatnený podľa reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k žiadaným
nehnuteľnostiam, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo,. pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými
v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný
v rámci konania podľa reštitučného zákona žiadateľke ako oprávnenej osobe nepriznal
vlastníctvo ani právo na náhradu za žiadané pozemky.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom
pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva
k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný
pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať
opravný prostriedok na súde.
Podľa § 3 ods. 1 reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo
k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
a) výroku o prepadnutí majetku,. prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,.
prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov,. ak bol výrok zrušený
podľa osobitných predpisov,
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej
pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950
Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,
d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb.
SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov,
e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné
vyhlásenie),
f) toho,. že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej
republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb.
o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami,. ktoré optovali
pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,
g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
i) súdneho rozhodnutia,. ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku,.
ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom
neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi
za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej
zmluvy,. a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,
j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
l) vyvlastnenia za náhradu,. ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel,.
na ktorý bola vyvlastnená,
m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia
náhrady,
o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva
a slobody,
q) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,
r) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci
roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho
nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie
poľnohospodárskej výroby,
s) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev,. ak členmi
družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné
predpisy.
V zmysle ust. § 1 písm. a, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie
vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zák. č.
229/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom,. ktoré tvoria a/
poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady
za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo,.
aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5
ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok
oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona,. ako aj že žiadané
nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú
právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3
reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená
osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 označeného zákona (do 31.12.2004)
a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona
ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).
Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné
pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,.
pozemkových úradoch,. pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom
znení.
Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné
predpisy o správnom konaní,. teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení
o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány
územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre konanie a rozhodnutie. (§ 32 Správneho poriadku).
Správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem,
pre svoje rozhodnutie si síce zadovážil dostatok skutkových podkladov a vo veci zistil
skutočný stav, avšak jeho právny názor bol skutkovo a právne nesprávny, z ktorých dôvodov
v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie jeho rozhodnutia a vrátenie
veci mu na ďalšie konanie súdom prvého stupňa podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
V tomto štádiu konania medzi účastníkmi ostalo sporné len navrátenie vlastníctva,
alebo priznanie práva na náhradu v zmysle reštitučného zákona ohľadne pozemkov
parc. č. X. vo výmere 6061 m2 a parc. č. X. vo výmere 4405 m2.
Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril
administratívny spisový materiál žalovaného správneho orgánu v danej veci zistil,.
že navrhovateľka ako oprávnená osoba si dňa 29.12.2004 uplatnila na Obvodnom
pozemkovom úrade v Žiari nad Hronom v zmysle reštitučného zákona nárok na navrátenie
vlastníctva k pozemku vedeného v kat. úz. Ž. v PK vložke č. X., parc. č. X., orná pôda,.. vo
výmere 13484m2, z dôvodu,. že nehnuteľnosť prešla na štát podľa § 3 reštitučného zákona,.
nárok si uplatnila po pôvodnom vlastníkovi, otcovi – J., ktorý zomrel dňa 20.7.1963.
Odporca preskúmavaným rozhodnutím rozhodol tak, že navrhovateľka ako oprávnená
osoba nespĺňa zákonné podmienky podľa § 1 a § 3 ods. 1, písm. l/, m/, o/ reštitučného zákona
na navrátenie vlastníctva alebo priznania práva na náhradu za pozemok parc. č. X.
vo výmere 6061 m2,.. zapísaný v PK vl. č. X. kat. úz. Ž.,.. ktorý prešiel do vlastníctva štátu za
účelom výstavby nemocnice rozhodnutím č. Výst.-1451/62/3 zo dňa 29.5.1962 vyvlastnením
za náhradu,. z dôvodu, že predmetný pozemok prešiel v rozhodnom období do vlastníctva
štátu ako zastavaná plocha, čím nie sú splnené podmienky ustanovenia § 1 reštitučného
zákona, ako aj z dôvodu, že oprávnená osoba nepreukázala právne relevantnými dôkazmi, že
predmetný pozemok prešiel do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. 1, písm. l, m, o/ reštitučného
zákona; ďalej správny orgán vyslovil, že navrhovateľka ako oprávnená osoba nespĺňa
zákonné podmienky § 3 ods. 1, písm. l, m, o/ reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva
alebo priznania práva na náhradu za pozemok parc .č. X. vo výmere 4405 m2, zapísaný v PK
vl. č. X. kat. úz. Ž., ktorý prešiel do vlastníctva štátu za účelom výstavby sídliska Etapa 70
rozhodnutím č. Výst.2081/72/3 zo dňa 10.11.1973 vyvlastnením za náhradu, z dôvodu, že
predmetný pozemok prešiel v rozhodnom období do vlastníctva štátu vyvlastnením za
náhradu, ktorý titul prechodu do vlastníctva štátu nie je obsiahnutý v ustanovení § 3 zákona
a v priebehu konania v zmysle § 5 ods. 1 oprávnená osoba nepreukázala právne relevantnými
dôkazmi, že predmetný pozemok prešiel do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. 1, písm. l, m, o/
reštitučného zákona a súčasne vyslovil, že navrhovateľka nespĺňa zákonné podmienky § 3
ods. 1, písm. l, m, o/ reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva alebo priznania práva na
náhradu za pozemok parc. č. X. vo výmere 727 m2, zapísaný v PK vl. č. X. kat. úz. Ž., ktorý
prešiel do vlastníctva štátu za účelom výstavby sídliska Etapa 1956 rozhodnutím
č. Výst. 115/56/4 zo dňa 14.2.1956 vyvlastnením za náhradu z tých istých dôvodov ako
v prípade parc. č. X.
.
Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán
na základe vykonaných dôkazov dospel k skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil nesprávny
právny záver.
Pokiaľ ide o reštitučný nárok týkajúci sa parc. č. X. vo výmere 6061 m2
z predložených listinných dôkazov a to z výpisu pozemkovej knihy vl. č.X. kat. úz. Ž.
a z uznesenia Ľudového súdu v Kremnici č. 213/58 zo dňa 7.7.1958 vyplýva, že ľudový súd
povolil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.1958 ako aj z vyvlastňovacieho spisu
a geometrického a polohopisného plánu zo dňa 27.4.1958 čj. 190/24/406-920-58 v pozkn.
záp. kaz. úz. Ž. okrem ďalších aj zápis v PK vl. č. X. tak, že nehnuteľnosť parc. č. X.,..
oráčina vo výmere 1 ha 25 á 78 m2 sa rozdeľuje na parc. č. X1, oráčina vo výmere 56 á 66 m2
a parc. č. X./.vo výmere 10 á 30 m2 a zapisuje sa v prospech doterajších vlastníkov
a zostávajúca výmera tvorí súčasť parc. č. X. Ďalej zo žiadosti Okresného ústavu národného
zdravia Kremnica adresovaného Ľudovému súdu v Kremnici zo dňa 8.3.1960 vyplýva,. že
OÚNZ Kremnica žiadala o výmaz vlastníckeho práva v pozkn. zápisnici č. X. kat. úz. Ž.
z dôvodov, že uznesením ľudového súdu Čd 213/58 bolo vložené vlastnícke právo podľa
zmluvy z 5.5.1958 v prospech Československého štátu – Štátna zdravotná správa v správe
OUNZ v Kremnici, nakoľko právny úkon nadobudnutia vlastníctva nadriadeným KNV nebol
schválený a navrhoval, aby prevedený vklad vlastníckeho práva bol vymazaný. Súčasne
v tejto žiadosti žiadateľ potvrdil,. že nehnuteľnosť mal síce v držbe a užívaní, avšak na tieto
považne na nehnuteľnosť celú uvedenú v záp. č. X. podľa pôvodných operatívnych plánov
vedie vyvlastňovacie pokračovanie. Z rozhodnutia Odboru výstavby a vodného hospodárstva
MsNV v Žiari nad Hronom zn. Výst.-1451/62/3 zo dňa 29.5.1962 vyplýva, že MsNV
vyvlastnilo v prospech Okresného investorského útvaru v Žiari nad Hronom nehnuteľnosti
okrem ďalších aj parc. č. X. vo výmere 6061 J. pre výstavbu „Nemocnice v Žiari nad
Hronom“, s uvedením v zátvorke,. že nemocnica je na vyvlastňovacích pozemkoch už
postavená.
Z uvedených skutkových zistení vyplýva jednoznačný právny záver, že žiadaný
pozemok oprávnenou osobou parc. č. X. vo výmere 6061 prešiel do faktickej držby a užívania
československého štátu v správe OUNZ v Kremnici na základe kúpnej zmluvy zo dňa
5.5.1958 a v čase prechodu mal charakter oráčiny, teda pôdohospodárskej pôdy,. formálny
prechod vlastníctva z pôvodného vlastníka J., resp. spoluvlastníka na Československý štát bol
vykonaný až následne vyvlastňovacím rozhodnutím MsNV Žiari nad Hronom zn. Výst.-
1451/62/3 zo dňa 29.5.1962 za náhradu. Posudzovanie charakteru vyvlastňovaného pozemku
ako zastavaná plocha, len z dôvodu, že pozemok sa vyvlastňoval v čase, keď nemocnica bola
už na ňom postavená, by bolo v rozpore s účelom reštitučného zákona, pretože zo skutkových
okolností jednoznačne vyplýva, že pozemok bol pôvodnému vlastníkovi odňatý v skutočnosti
už na základe kúpnej zmluvy z 5.5.1958,. kedy mal charakter oráčiny teda išlo
o pôdohospodársku pôdu.
Zákonodarca v právnej norme § 3 ods. 1 reštitučného zákona ustanovuje, že
oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú
právnickú osobu, pričom výslovne neustanovuje spôsob prechodu, či na štát prešlo formálne
vlastníctvo k pozemku, alebo pozemok prešiel len do faktickej držby, alebo užívania štátu.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné v danej veci posúdiť prechod pozemku parc. č. X.,
oráčina, vo výmere 6061 na štát už na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.1958 a vzhľadom
k tomu, že táto bola vyhlásená za neplatnú, pričom pozemok ostal v držbe a užívaní štátu
v správe OUNZ v Kremnici, bolo potrebné posúdiť prechod tohto pozemku na štát bez
právneho dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného nároku.
Pokiaľ správny orgán nepriznal navrhovateľke ako oprávnenej osobe vlastníctvo a ani
právo na náhradu k pozemku parc. č.X.. vo výmere 4405 kat. úz. Ž. taktiež z výsledkov
vykonaného dokazovania dospel k zisteniam,. z ktorých vyvodil nesprávny právny záver.
Predmetný pozemok bol vyvlastnený pôvodnému vlastníkovi resp. spoluvlastníkovi J.
rozhodnutím MsNV – odbor výstavby, vodného a lesného hospodárstva Ž. č. Výst. 2081/72/3
zo dňa 10.11.1973 pre účel výstavby sídliska „Etapa 70“. Pôvodný vlastník J. zomrel dňa 20.
júla 1963. Z uvedeného teda vyplýva, že vyvlastňovacie rozhodnutie ako správny akt štátu
smerovalo proti mŕtvej osobe, a preto nemohli ani nastať právne účinky ním sledované,.
pretože okamihom smrti fyzickej osoby, táto stratila spôsobilosť nadobúdať akékoľvek práva
a povinnosti, z ktorých dôvodov mu nemohlo byť vyvlastnením odňaté vlastnícke právo
k predmetnému pozemku a priznaná náhrada zaň. Vzhľadom k tomu, však že týmto úkonom
štátu bol pozemok odňatý a pre účely výstavby aj zastavaný, bolo potrebné posúdiť aj v tomto
prípade prechod predmetného pozemku parc. č. X. na štát bez právneho dôvodu podľa § 3
ods. 1, písm. o/ reštitučného zákona.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval námietky vznesené odporcom
v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa za nedôvodné.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja
ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c ods. 1
O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože si ich náhradu neuplatnila.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2009
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová