Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/130/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej veci

žalobcu: R., s.r.o., O., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou M., proti žalovanému:

Národný inšpektorát práce, Masarykova č. 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. S/2007/2706-2.1 zo dňa 20.9.2007, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -85 zo dňa 5.3.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -85 zo dňa 5.3.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. S/2007/2706-2.1 zo dňa 20.9.2007, ktorým žalovaný

zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská

Bystrica č. k. 67/07-1.0/pok/r. zo dňa 4.7.2007 o uložení pokuty žalobcovi v sume 200.000,–

Sk (6.638,78€) za porušenie o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci (ďalej len ) v nadväznosti na a

a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. o minimálnych

bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej

len nariadenie vlády). Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, že žaloba nie je

dôvodná a rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu sú v súlade

so zákonom a obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti.

Krajský súd nezistil žiadne procesné pochybenia správnych orgánov v procese

dokazovania. Poukázal na o inšpekcii práce

a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ), v zmysle ktorého

je inšpektor práce pri výkone inšpekcie oprávnený požadovať od zamestnancov informácie

a vysvetlenia, ktoré sa týkajú predpisov uvedených v § 2 ods. 1. Z vyšetrenia príčin

pracovného úrazu bol vypracovaný protokol, k obsahu ktorého mal žalobca možnosť písomne

sa vyjadriť, čo aj urobil a následne sa žalovaný s námietkami žalobcu vysporiadal. Podľa

krajského súdu, keďže dôvodom začatia postihového správneho konania voči žalobcovi boli

výsledky šetrenia pracovného úrazu, ktoré možno považovať aj za podklady rozhodnutia

vo veci uloženia pokuty, nebolo porušené ustanovenia § 33 ods. 1 a 2 SP. Krajský súd

uviedol, že v správnom konaní možno na dokazovanie použiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a nimi sú aj vyjadrenia vypočúvaných osôb

inšpektormi práce postupom podľa , pričom takéto

poskytnutie informácie nie je výpoveďou svedka podľa § 35 SP, ale ide v ňom o iný dôkazný

prostriedok slúžiaci na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Krajský súd preto

nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že osoby boli vypočúvané bez poučenia podľa

§ 35 ods. 4 SP a v neprítomnosti žalobcu, ktorému tým bola znemožnená realizácia práva

klásť svedkom otázky.

Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku žalobcu ohľadom možnosti

zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa celkom alebo sčasti za vzniknutý úraz.

Konštatoval, že pre zbavenie sa objektívnej zodpovednosti by musel žalobca ako

zamestnávateľ preukázať, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne

a ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré

porušenie bolo jedinou príčinou škody, no z administratívneho spisu nevyplýva, že by takéto

zavinené porušenie bolo jedinou príčinou škody. Dodal, že nebola preukázaná ani ďalšia

podmienka pre zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa a to, že zamestnanec bol s týmito

predpismi a pokynmi riadne a preukázateľne oboznámený a že zamestnávateľ ich znalosť

a dodržiavanie sústavne vyžadoval a kontroloval. Krajský súd vyslovil záver, že neboli

splnené ani predpoklady pre zbavenie sa zodpovednosti za pracovný úraz sčasti, pretože

nebolo preukázané ľahkomyseľné konanie zamestnanca v spojení s jeho vedomosťou,

že si vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti môže privodiť ujmu na zdraví, keďže

z vykonaného dokazovania a záverov šetrení vykonaných správnymi orgánom vyplynulo,

že zamestnanci neboli oboznámení s návodom na prevádzku predmetnej linky,

ani s povinnosťou vypnúť hlavný vypínač a vypustiť vzduch z tlakového systému

pri vykonávaní jej údržby. Dôvodil, že nemožno tvrdiť, že by si zamestnanec počínal

v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, pretože práve bežným bolo u žalobcu v prípade

vykonávania údržby a čistenia linky nedodržiavanie podmienok návodu na jej prevádzku.

Krajský súd k námietke žalobcu, že zabezpečil vybavenie linky pevnou zábranou,

no zavinením niekoho iného sa stalo, že v čase smrteľného pracovného úrazu linka touto

zábranou vybavená nebola, uviedol, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný

prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným

v prílohe č. 1 ako to vyplýva z § 4 ods. 2 nariadenia vlády. Mal za preukázané, že ochranná

zábrana v deň úrazu nebola namontovaná, obsluha linky nebola oboznámená s návodom

na jej prevádzku, návod sa ani nenachádzal v blízkosti linky a obsluha navyše nepoznala

význam jednotlivých zábran, účinnosť blokovacích zariadení na vstupných bránkach

k jednotlivým častiam linky a počas čistenia a údržby linky sa v rozpore s návodom

na prevádzku linky nevypínal jej hlavný vypínač, ani sa nevypúšťal tlak z linky.

Krajský súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov

sú nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie a vyslovil názor, že rozhodnutia oboch

stupňov obsahujúc všetky zákonom požadované náležitosti v súlade s § 47 SP.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal ho zmeniť tak,

že sa rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Namietal

procesný postup pracovníkov inšpektorátu práce pri získavaní dôkazov tvoriacich podklad

rozhodnutia, pretože odporoval zásade aktívnej súčinnosti účastníkov konania podľa § 3

ods. 2 SP. Dôvodil, že postupom žalovaného boli porušené jeho práva navrhovať dôkazy, byť

prítomný pri vykonávaní dôkazov, klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom

zisťovaní a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. Vyjadril názor,

že všeobecné ustanovenie § 32 ods. 2 SP je limitované ustanovením § 34 SP, najmä odsekom

2, ktoré prednostne za dôkaz považuje výsluch svedka a preto bolo potrebné výpovede

fyzických osôb uskutočňovať procedurálnym postupom rigorózne daným v § 35 SP.

S poukazom na § 18 ods. 2 SP nepovažoval predmetné dôkazy za zákonné.

Žalobca zotrval na svojom názore, že poškodený zamestnanec bol preukázateľne

oboznámený so všetkými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

zásadami bezpečnej práce a bezpečného správania sa na pracovisku, vrátane poučenia

ako bezpečne obsluhovať a používať pracovné prostriedky, používať bezpečnostné a ochranné

zariadenia s povinnosťou nevyraďovať ich z prevádzky, alebo ich meniť, ako aj

s povinnosťou dodržiavania zákazu vstupu do priestorov, ktoré by mohli bezprostredne

ohroziť jeho život alebo zdravie. Zdôraznil, že pre naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia

sa vyžaduje kvalifikovaná ľahkomyseľnosť, teda že zamestnanec

vedel alebo musel vedieť, že si svojim jednaním môže privodiť úraz.

Ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie priebehu nehodového deja krajským súdom,

resp. možnosti vylúčenia spôsobenia následku v podobe tragického pracovného úrazu,

vo vzťahu k správnym orgánom namietanému porušeniu povinnosti žalobcu zabezpečiť

vybavenie pracovného prostriedku ochranným zariadením s predpísanými vlastnosťami, ktoré

má vytvárať prekážku prístupu osôb do zóny nebezpečenstva počas chodu pracovného

prostriedku. Krajskému súdu vytýkal, že sa stotožnil s nesprávnou interpretáciou skutkového

stavu správnym orgánom, keď fyzickú existenciu požadovaného technologického zariadenia

podriadil režimu nezlučiteľnému so skutočným stavom, pretože v skutočnosti bolo

preukázané, že ochranné zariadenie s požadovanými parametrami inštalované v predpísanom

priestore nesporne, v čase bezprostredne predchádzajúcemu nehodovému deju, bolo.

Namietal, že dokazovanie k skutkovej otázke týkajúcej sa funkčnosti ochranného zariadenia

sa vôbec nevykonalo a krajský súd sa len stotožnil s nesprávnym záverom žalovaného,

keď stav prechodnej nefunkčnosti zariadenia považoval za porušenie povinnosti žalobcu

a to bez ďalšieho skúmania, akým spôsobom k nej došlo. Podľa jeho názoru tento prechodný

stav bol vyvolaný zjavne úmyselným konaním niektorého zo zamestnancov, ktorí s ohľadom

na poznatky o funkcii a úlohe ochranného zariadenia vo vzťahu k vykonanému školeniu

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len BOZP) vedeli, že porušujú bezpečnostné

predpisy, keď vstupujú do zóny nebezpečenstva bez automatického vypnutia stroja a porušujú

tým naviac aj predpisy dotýkajúce sa ich vlastnej zodpovednosti, keď nikto z nich neoznámil

stav prechodnej nefunkčnosti zariadenia svojim funkčne nadriadeným pracovníkom.

Žalobca namietal neexistenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením

zákonnej povinnosti žalobcu a tragickým pracovným úrazom ako jeho následkom a namietal

aj nevykonanie dokazovania k zisteniu skutočnosti, či mohlo dôjsť k spusteniu strojného

zariadenia samočinne alebo v dôsledku konania osôb nachádzajúcich sa v zóne ohrozenia.

Žalobca zotrval na svojom názore, že správne rozhodnutie je nepreskúmateľné

a nedostatočne odôvodnené, pretože skutkové zistenia a právne posúdenie materiálnych

znakov rozhodnutia v správnom konaní musia byť vo vzájomnom vzťahu, pričom právne

posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny

orgán vychádzal vo výrokovej časti rozhodnutia a z ktorého vyvodzuje právne posúdenie

a dodal, že správny orgán je povinný vyložiť aj obsah právnej normy.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť

ako vecne správny. Zdôraznil, že správne konanie je značne neformalizovaný proces,

v ktorom nie je stanovené, v akom poradí sa dôkazy a iné prešetrenia vykonávajú a nie je tu

ani predpísaný spôsob vykonávania jednotlivých prešetrení. Opätovne poukázal

na skutočnosť, že umožňuje získavať podklady pre rozhodnutie

správneho orgánu ešte pred samotným začatím správneho konania a že prvostupňový správny

orgán postupoval v súlade s až f/ , v zmysle ktorého

je inšpektor práce oprávnený požadovať informácie a vysvetlenie od tam uvedených

subjektov a je na jeho uvážení, či tak urobí v prítomnosti svedka alebo bez neho a preto tieto

dôkazné prostriedky neboli získané v rozpore so zákonom. Dodal, že pre vydanie

napadnutého rozhodnutia si plne v súlade so zákonom zadovážil podklady podľa svojich

faktických možností a tie, ktoré mu bol žalobca ochotný a schopný poskytnúť. Poukázal na to,

že žalobca v správnom konaní nedoručil prvostupňovému správnemu orgánu žiadnu písomnú

žiadosť o účasť na jednotlivých výsluchoch.

K námietke žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz

len sčasti podľa uviedol, že počas šetrenia predmetného pracovného úrazu

bolo zistené, že žalobca síce vykonal školenie BOZP dňa 28.6.2006, ktorého sa zúčastnil

i postihnutý J., avšak z vykonaného šetrenia vyplynulo, že zamestnanci vykonávajúci údržbu

a dokonca ani samotný majster údržby ako priamy nadriadený postihnutého neboli s návodom

na prevádzku predmetnej linky poučení, neboli poučení o povinnosti vypnúť hlavný vypínač

a vypustiť vzduch z tlakového systému výrobnej linky pri vykonávaní jej údržby, čomu

svedčí aj skutočnosť, že obsluha linky nevedela, kde sa predmetné vypínače na linke

nachádzajú. Vzhľadom k tomu, že obsluha linky nebola poučená a nepoznala význam

jednotlivých zábran ani účinnosť blokovacích zariadení na vstupných bránkach, nemožno

voči zamestnancom vyvodzovať prípadné dôsledky za „prechodnú nefunkčnosť“ pevnej

zábrany. Zotrval na svojom názore, že prístup postihnutého na opravu lisu cez nefunkčnú

bránku nemožno vzhľadom na nepoznanie významu jednotlivých častí linky považovať za

ľahkomyseľné alebo nedbanlivé konania. Žalovaný zdôraznil, že linka v čase úrazu nebola

vybavená pevnou zábranou, lebo táto bola odmontovaná a teda neplnila svoju ochrannú

funkciu, čím bola porušená povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa vyplývajúca z § 4 ods. 2

nariadenia vlády zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania

zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.

Nesúhlasil s názorom žalobcu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nefunkčnosťou

ochranného zariadenia a udalosťou nehodového deja, pretože je zrejmé, že ak by zábrana bola

funkčná, zamestnancom by nebol umožnený prístup k lisu z prednej časti linky, ale museli by

sa vrátiť a prejsť k lisu cez druhú zadnú bránku, ktorá bola vybavená blokovacím zariadením,

ktoré by v prípade otvorenia dverí vypínalo uzol lisu a k závažnému úrazu by nebolo došlo.

Na záver zdôraznil, že napadnuté rozhodnutia majú všetky zákonom požadované náležitosti a

výška pokuty bola určená tak, aby plnila aj preventívnu funkciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov

uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Zo spisu súdu prvého stupňa ako aj z pripojeného administratívneho spisu žalovaného

vyplýva, že dňa 11.4.2007 utrpel zamestnanec žalobcu J. závažný pracovný úraz s následkom

smrti. Inšpektori Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici spísali o vyšetrení príčin tohto

pracovného úrazu protokol č. IBB-9-15-2.2/P-J41-07 zo dňa 10.5.2007, podľa ktorého bolo

zistené porušenie predpisov v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany žalobcu –

zamestnávateľa, ktorý v rozpore s nezabezpečil,

aby linka bola vybavená ochranným zariadením zabraňujúcim prístup obsluhy a údržby

do zóny nebezpečenstva, pretože v čase pracovného úrazu bola pevná zábrana demontovaná,

v rozpore s sústavne nekontroloval a nevyžadoval

dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov a zásad na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci ako aj bezpečného správania sa na pracovisku a bezpečných

pracovných postupov pri čistení a údržbe linky, keď údržba a opravy linky boli opakovane

a pravidelne vykonávané zamestnancami žalobcu bez vypnutia hlavného vypínača

a vypustenia vzduchu z tlakového systému linky a v rozpore s § 7 ods. 1 písm. a/ zák.

č. neoboznámil svojich zamestnancov s návodom na obsluhu a údržbu linky.

Šetrením bolo zistené, že žalobca síce vykonal školenie na zaistenie BOZP dňa

28.6.2006, avšak zamestnanci neboli oboznámení s návodom na prevádzku linky,

ani s povinnosťou vypnúť hlavný vypínač a vypustiť vzduch z tlakového systému

pri vykonávaní údržby, návod na obsluhu linky sa nenachádzal na stanovisku obsluhy,

ani v blízkosti linky a podľa vyjadrení fyzických osôb nebolo zaužívané a vyžadované

od zamestnancov vykonávajúcich údržbu, opravy a čistenie predmetnej linky vypnutie

hlavného vypínača a jeho zabezpečenia proti nežiaducemu zapnutiu.

Na základe zistených skutočností začal prvostupňový správny orgán konanie o uložení

pokuty podľa SP v spojení s

Rozhodnutím č. 67/07-1.0/pok/r. zo dňa 4.7.2007 prvostupňový správny orgán uložil

žalobcovi pokutu vo výške 200.000,–Sk (6.638,78€) a to za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zák.

č. v nadväznosti na a bod 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu

vlády tým, že žalobca nezabezpečil, aby linka bola v čase smrteľného úrazu vybavená

ochranným zariadením brániacim vstupu do zóny nebezpečenstva, v sume 100.000,–Sk

(3.319,39€) a za porušenie a bod 2.13 prílohy č. 1

k nariadeniu vlády v nadväznosti na bod 9.3 a 9.6.9 návodu na prevádzky linky spočívajúce

v tom, že žalobca sústavne nekontroloval a nevyžadoval dodržiavanie právnych a ostatných

predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej

práce, bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov pri údržbe

predmetnej linky, v sume 100.000,–Sk (3.319,39€).

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie svojim

rozhodnutím č. S/2007/2706-2.1 zo dňa 20.9.2007 potvrdil. V odôvodnení konštatoval,

že v prvostupňovom konaní bolo spoľahlivo preukázané nesplnenie povinností žalobcu tak,

ako to bolo uvedené v správnom rozhodnutí a žalobca nepredložil žiadne relevantné vecné

dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne vyvracali porušenie príslušných ustanovení

jednotlivých právnych predpisov uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia

a odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie.

Podľa inšpekcia práce je

a) dozor nad dodržiavaním

1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,

zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane

pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným

postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku,

2. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,

3. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho

zamestnávania,

4. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,

b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a)

a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,

c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú

podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných

informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

Podľa inšpektor práce je pri výkone

inšpekcie práce oprávnený požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je

podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov

pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej

rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie

a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a)

a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

Podľa inšpektorát práce je oprávnený uložiť

pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov

uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych

zmlúv až do 1.000.000,–Sk, a ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému

úrazu zamestnanca najmenej 100.000,–Sk; za nesplnenie povinnosti uloženej podľa § 12

ods. 2 písm. b) až i) možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

Podľa zamestnávateľ je v záujme zaistenia

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie,

pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie

pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov

a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

Podľa § 4 nariadenia vlády zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný

prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym

požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis 2)

neustanovuje inak (ods. 1).

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho

používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných

predpisoch (ods. 2).

Podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády ak je možný kontakt s pohybujúcimi

sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené

krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva,

alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne

alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.

Kryt a iné ochranné zariadenie

a) musia mať pevnú konštrukciu,

b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo,

c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti,

d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva,

e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom

sa pracovný prostriedok používa,

f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného

prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v

ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného

zariadenia, ak je to možné.

Podľa zamestnávateľ je povinný sústavne

kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci

a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať

stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení;

na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie

a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, odborné prehliadky a odborné skúšky

vyhradených technických zariadení.

Podľa bodu 2.13 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády údržbárske práce sa môžu vykonávať

len vtedy, ak pracovný prostriedok je vypnutý. Ak to nie je možné, na vykonávanie takých

prác sa musia prijať ochranné opatrenia alebo sa také práce musia vykonávať mimo zóny

nebezpečenstva. Ak je pre pracovný prostriedok predpísaná údržba, termíny údržby sa musia

dodržiavať.

Podľa § 32 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci

a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný

len návrhmi účastníkov konania (ods. 1).

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).

Podľa § 33 SP účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy

a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej

ohliadke (ods. 1).

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť,

aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,

prípadne navrhnúť jeho doplnenie (ods. 2).

Podľa § 34 SP na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť

a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1).

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5).

V predmetnej právnej veci bolo úlohou krajského súdu preskúmať zákonnosť

správneho rozhodnutia o uložení pokuty podľa

za správny delikt žalobcu, ktorého sa dopustil tým, že porušil svoje povinnosti vyplývajúce

mu z právnych predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k totožnému záveru ako krajský súd,

že pokuta bola žalobcovi uložená dôvodne, pretože žalobca nezabezpečil pracovisko tak,

aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie jeho zamestnancov a sústavne nekontroloval

a nevyžadoval dodržiavanie relevantných predpisov a zásad bezpečného správania

sa na pracovisku a bezpečných pracovných postupov. Na základe skutkových okolností bolo

preukázané, že poškodený zamestnanec utrpel závažný pracovný úraz s následkom smrti

pri vykonávaní údržby a opravy linky, pričom žalobca nezabezpečil, aby linka bola vybavená

ochranným zariadením zabraňujúcim vstupu k častiam linky, pretože v čase úrazu bola

zábrana odmontovaná a zložená a tiež nekontroloval a ani nevyžadoval dodržiavanie

predpisov a bezpečných pracovných postupov pri čistení a údržbe linky, keď v správnom

konaní bolo zistené, že obsluha aj údržba linky vykonávala pravidelne jej čistenie

bez vypnutia hlavného vypínača a bez vypustenia vzduchu z tlakového systému linky.

Odvolaciu námietku žalobcu o nesprávnom procesnom postupe žalovaného

pri zisťovaní skutkových okolností udalosti a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov

nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Informácie, ktoré boli podkladom pre prvostupňové

správne rozhodnutie si zabezpečili inšpektori postupom podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zák.

č. od zamestnancov žalobcu (teda nešlo o výsluch svedkov podľa SP).

Žalobcovi bol poskytnutý protokol z vyšetrovania pracovného úrazu, ku ktorému sa mohol

vyjadriť, čo aj urobil. Žalovaný v konaní umožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv

a s jeho námietkami sa vo svojom rozhodnutí aj náležitým spôsobom vysporiadal.

Správne rozhodnutia oboch stupňov obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 SP,

výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa

ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení správne orgány uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom

rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi

a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia a preto

nepovažoval ani odvolací súd námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia

pre nedostatočné odôvodnenie za dôvodnú.

Odvolací súd na námietku žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti

za pracovný úraz s poukazom na neprihliadol z dôvodu, že predmetom

konania v danej veci nie je zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovným úrazom,

ale preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt,

pri ktorom je podstatné zistenie protiprávneho konania alebo stavu. V tejto veci bolo zistené,

že minimálne v čase pracovného úrazu s následkom smrti zamestnanca žalobcu neplnilo

ochranné zariadenie svoj účel, pretože bolo odmontované a žalobca svojich zamestnancov

nepoučil a neoboznámil riadne s návodom na obsluhu a údržbu linky, ani nekontroloval

a nevyžadoval dodržiavanie predpisov a zásad BOZP, keď bolo bežné, že zamestnanci

vykonávali údržbu a opravy linky bez vypnutia hlavného vypínača a vypustenia vzduchu

z tlakového systému linky a práve toto predstavuje porušenie povinností žalobcu ako

zamestnávateľa. V konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia

preto nemožno aplikovať ustanovenia o čiastočnom zbavení sa objektívnej

zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom; toto ustanovenie

sa použije v občianskoprávnom konaní o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú

pri pracovnom úraze. V predmetnej veci však zisťovanie zákonných podmienok

rozhodujúcich pre posúdenie zavinenia pre účely zistenia nároku na náhradu škody zo vzťahu

medzi zamestnancom a zamestnávateľom nebolo právne relevantné, pretože postup

a rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za správny delikt bol odôvodnený porušením,

resp. nesplnením povinností vyplývajúcich pre žalobcu ako zamestnávateľa z vyššie

citovaných predpisov, pričom treba zdôrazniť, že ide o zodpovednosť objektívnu, ktorá

vzniká bez ohľadu na zavinenie žalobcu.

Odvolací súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že správne orgány oboch

stupňov postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje

rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým

spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení

zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver a preto krajský súd nepochybil,

keď žalobu žalobcu zamietol.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal pochybnosti, že súd prvého stupňa

rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto jeho rozsudok podľa

v spojení s a potvrdil.

Pretože žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho

konania v zmysle v spojení s a nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. septembra 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová