Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)d70/369373.9cc507.pdf
PDF · 138.91 KB
No categories available
1Sžo/130/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo 130/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej veci
žalobcu: R., s.r.o., O., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou M., proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, Masarykova č. 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. S/2007/2706-2.1 zo dňa 20.9.2007, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/247/2007-85 zo dňa 5.3.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/247/2007-85 zo dňa 5.3.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. S/2007/2706-2.1 zo dňa 20.9.2007, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská
Bystrica č. k. 67/07-1.0/pok/r. zo dňa 4.7.2007 o uložení pokuty žalobcovi v sume 200.000,–
Sk (6.638,78€) za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci (ďalej len zák. č. 124/2006 Z. z.) v nadväznosti na § 4 ods. 1 a 2
a bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej
len nariadenie vlády). Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, že žaloba nie je
dôvodná a rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu sú v súlade
so zákonom a obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti.
Krajský súd nezistil žiadne procesné pochybenia správnych orgánov v procese
dokazovania. Poukázal na § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce
a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 125/2006 Z. z.), v zmysle ktorého
je inšpektor práce pri výkone inšpekcie oprávnený požadovať od zamestnancov informácie
a vysvetlenia, ktoré sa týkajú predpisov uvedených v § 2 ods. 1. Z vyšetrenia príčin
pracovného úrazu bol vypracovaný protokol, k obsahu ktorého mal žalobca možnosť písomne
sa vyjadriť, čo aj urobil a následne sa žalovaný s námietkami žalobcu vysporiadal. Podľa
krajského súdu, keďže dôvodom začatia postihového správneho konania voči žalobcovi boli
výsledky šetrenia pracovného úrazu, ktoré možno považovať aj za podklady rozhodnutia
vo veci uloženia pokuty, nebolo porušené ustanovenia § 33 ods. 1 a 2 SP. Krajský súd
uviedol, že v správnom konaní možno na dokazovanie použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a nimi sú aj vyjadrenia vypočúvaných osôb
inšpektormi práce postupom podľa § 12 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z., pričom takéto
poskytnutie informácie nie je výpoveďou svedka podľa § 35 SP, ale ide v ňom o iný dôkazný
prostriedok slúžiaci na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Krajský súd preto
nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že osoby boli vypočúvané bez poučenia podľa
§ 35 ods. 4 SP a v neprítomnosti žalobcu, ktorému tým bola znemožnená realizácia práva
klásť svedkom otázky.
Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku žalobcu ohľadom možnosti
zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa celkom alebo sčasti za vzniknutý úraz.
Konštatoval, že pre zbavenie sa objektívnej zodpovednosti by musel žalobca ako
zamestnávateľ preukázať, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne
a ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré
porušenie bolo jedinou príčinou škody, no z administratívneho spisu nevyplýva, že by takéto
zavinené porušenie bolo jedinou príčinou škody. Dodal, že nebola preukázaná ani ďalšia
podmienka pre zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa a to, že zamestnanec bol s týmito
predpismi a pokynmi riadne a preukázateľne oboznámený a že zamestnávateľ ich znalosť
a dodržiavanie sústavne vyžadoval a kontroloval. Krajský súd vyslovil záver, že neboli
splnené ani predpoklady pre zbavenie sa zodpovednosti za pracovný úraz sčasti, pretože
nebolo preukázané ľahkomyseľné konanie zamestnanca v spojení s jeho vedomosťou,
že si vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti môže privodiť ujmu na zdraví, keďže
z vykonaného dokazovania a záverov šetrení vykonaných správnymi orgánom vyplynulo,
že zamestnanci neboli oboznámení s návodom na prevádzku predmetnej linky,
ani s povinnosťou vypnúť hlavný vypínač a vypustiť vzduch z tlakového systému
pri vykonávaní jej údržby. Dôvodil, že nemožno tvrdiť, že by si zamestnanec počínal
v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, pretože práve bežným bolo u žalobcu v prípade
vykonávania údržby a čistenia linky nedodržiavanie podmienok návodu na jej prevádzku.
Krajský súd k námietke žalobcu, že zabezpečil vybavenie linky pevnou zábranou,
no zavinením niekoho iného sa stalo, že v čase smrteľného pracovného úrazu linka touto
zábranou vybavená nebola, uviedol, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný
prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným
v prílohe č. 1 ako to vyplýva z § 4 ods. 2 nariadenia vlády. Mal za preukázané, že ochranná
zábrana v deň úrazu nebola namontovaná, obsluha linky nebola oboznámená s návodom
na jej prevádzku, návod sa ani nenachádzal v blízkosti linky a obsluha navyše nepoznala
význam jednotlivých zábran, účinnosť blokovacích zariadení na vstupných bránkach
k jednotlivým častiam linky a počas čistenia a údržby linky sa v rozpore s návodom
na prevádzku linky nevypínal jej hlavný vypínač, ani sa nevypúšťal tlak z linky.
Krajský súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov
sú nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie a vyslovil názor, že rozhodnutia oboch
stupňov obsahujúc všetky zákonom požadované náležitosti v súlade s § 47 SP.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal ho zmeniť tak,
že sa rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Namietal
procesný postup pracovníkov inšpektorátu práce pri získavaní dôkazov tvoriacich podklad
rozhodnutia, pretože odporoval zásade aktívnej súčinnosti účastníkov konania podľa § 3
ods. 2 SP. Dôvodil, že postupom žalovaného boli porušené jeho práva navrhovať dôkazy, byť
prítomný pri vykonávaní dôkazov, klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom
zisťovaní a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. Vyjadril názor,
že všeobecné ustanovenie § 32 ods. 2 SP je limitované ustanovením § 34 SP, najmä odsekom
2, ktoré prednostne za dôkaz považuje výsluch svedka a preto bolo potrebné výpovede
fyzických osôb uskutočňovať procedurálnym postupom rigorózne daným v § 35 SP.
S poukazom na § 18 ods. 2 SP nepovažoval predmetné dôkazy za zákonné.
Žalobca zotrval na svojom názore, že poškodený zamestnanec bol preukázateľne
oboznámený so všetkými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
zásadami bezpečnej práce a bezpečného správania sa na pracovisku, vrátane poučenia
ako bezpečne obsluhovať a používať pracovné prostriedky, používať bezpečnostné a ochranné
zariadenia s povinnosťou nevyraďovať ich z prevádzky, alebo ich meniť, ako aj
s povinnosťou dodržiavania zákazu vstupu do priestorov, ktoré by mohli bezprostredne
ohroziť jeho život alebo zdravie. Zdôraznil, že pre naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia
§ 196 ods. 2 písm. c/ ZP sa vyžaduje kvalifikovaná ľahkomyseľnosť, teda že zamestnanec
vedel alebo musel vedieť, že si svojim jednaním môže privodiť úraz.
Ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie priebehu nehodového deja krajským súdom,
resp. možnosti vylúčenia spôsobenia následku v podobe tragického pracovného úrazu,
vo vzťahu k správnym orgánom namietanému porušeniu povinnosti žalobcu zabezpečiť
vybavenie pracovného prostriedku ochranným zariadením s predpísanými vlastnosťami, ktoré
má vytvárať prekážku prístupu osôb do zóny nebezpečenstva počas chodu pracovného
prostriedku. Krajskému súdu vytýkal, že sa stotožnil s nesprávnou interpretáciou skutkového
stavu správnym orgánom, keď fyzickú existenciu požadovaného technologického zariadenia
podriadil režimu nezlučiteľnému so skutočným stavom, pretože v skutočnosti bolo
preukázané, že ochranné zariadenie s požadovanými parametrami inštalované v predpísanom
priestore nesporne, v čase bezprostredne predchádzajúcemu nehodovému deju, bolo.
Namietal, že dokazovanie k skutkovej otázke týkajúcej sa funkčnosti ochranného zariadenia
sa vôbec nevykonalo a krajský súd sa len stotožnil s nesprávnym záverom žalovaného,
keď stav prechodnej nefunkčnosti zariadenia považoval za porušenie povinnosti žalobcu
a to bez ďalšieho skúmania, akým spôsobom k nej došlo. Podľa jeho názoru tento prechodný
stav bol vyvolaný zjavne úmyselným konaním niektorého zo zamestnancov, ktorí s ohľadom
na poznatky o funkcii a úlohe ochranného zariadenia vo vzťahu k vykonanému školeniu
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len BOZP) vedeli, že porušujú bezpečnostné
predpisy, keď vstupujú do zóny nebezpečenstva bez automatického vypnutia stroja a porušujú
tým naviac aj predpisy dotýkajúce sa ich vlastnej zodpovednosti, keď nikto z nich neoznámil
stav prechodnej nefunkčnosti zariadenia svojim funkčne nadriadeným pracovníkom.
Žalobca namietal neexistenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením
zákonnej povinnosti žalobcu a tragickým pracovným úrazom ako jeho následkom a namietal
aj nevykonanie dokazovania k zisteniu skutočnosti, či mohlo dôjsť k spusteniu strojného
zariadenia samočinne alebo v dôsledku konania osôb nachádzajúcich sa v zóne ohrozenia.
Žalobca zotrval na svojom názore, že správne rozhodnutie je nepreskúmateľné
a nedostatočne odôvodnené, pretože skutkové zistenia a právne posúdenie materiálnych
znakov rozhodnutia v správnom konaní musia byť vo vzájomnom vzťahu, pričom právne
posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny
orgán vychádzal vo výrokovej časti rozhodnutia a z ktorého vyvodzuje právne posúdenie
a dodal, že správny orgán je povinný vyložiť aj obsah právnej normy.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť
ako vecne správny. Zdôraznil, že správne konanie je značne neformalizovaný proces,
v ktorom nie je stanovené, v akom poradí sa dôkazy a iné prešetrenia vykonávajú a nie je tu
ani predpísaný spôsob vykonávania jednotlivých prešetrení. Opätovne poukázal
na skutočnosť, že zák. č. 125/2006 Z. z. umožňuje získavať podklady pre rozhodnutie
správneho orgánu ešte pred samotným začatím správneho konania a že prvostupňový správny
orgán postupoval v súlade s § 12 ods. 1 písm. a/ až f/ zák. č. 125/2006 Z. z., v zmysle ktorého
je inšpektor práce oprávnený požadovať informácie a vysvetlenie od tam uvedených
subjektov a je na jeho uvážení, či tak urobí v prítomnosti svedka alebo bez neho a preto tieto
dôkazné prostriedky neboli získané v rozpore so zákonom. Dodal, že pre vydanie
napadnutého rozhodnutia si plne v súlade so zákonom zadovážil podklady podľa svojich
faktických možností a tie, ktoré mu bol žalobca ochotný a schopný poskytnúť. Poukázal na to,
že žalobca v správnom konaní nedoručil prvostupňovému správnemu orgánu žiadnu písomnú
žiadosť o účasť na jednotlivých výsluchoch.
K námietke žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz
len sčasti podľa § 196 ods. 2 ZP uviedol, že počas šetrenia predmetného pracovného úrazu
bolo zistené, že žalobca síce vykonal školenie BOZP dňa 28.6.2006, ktorého sa zúčastnil
i postihnutý J., avšak z vykonaného šetrenia vyplynulo, že zamestnanci vykonávajúci údržbu
a dokonca ani samotný majster údržby ako priamy nadriadený postihnutého neboli s návodom
na prevádzku predmetnej linky poučení, neboli poučení o povinnosti vypnúť hlavný vypínač
a vypustiť vzduch z tlakového systému výrobnej linky pri vykonávaní jej údržby, čomu
svedčí aj skutočnosť, že obsluha linky nevedela, kde sa predmetné vypínače na linke
nachádzajú. Vzhľadom k tomu, že obsluha linky nebola poučená a nepoznala význam
jednotlivých zábran ani účinnosť blokovacích zariadení na vstupných bránkach, nemožno
voči zamestnancom vyvodzovať prípadné dôsledky za „prechodnú nefunkčnosť“ pevnej
zábrany. Zotrval na svojom názore, že prístup postihnutého na opravu lisu cez nefunkčnú
bránku nemožno vzhľadom na nepoznanie významu jednotlivých častí linky považovať za
ľahkomyseľné alebo nedbanlivé konania. Žalovaný zdôraznil, že linka v čase úrazu nebola
vybavená pevnou zábranou, lebo táto bola odmontovaná a teda neplnila svoju ochrannú
funkciu, čím bola porušená povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa vyplývajúca z § 4 ods. 2
nariadenia vlády zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania
zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.
Nesúhlasil s názorom žalobcu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nefunkčnosťou
ochranného zariadenia a udalosťou nehodového deja, pretože je zrejmé, že ak by zábrana bola
funkčná, zamestnancom by nebol umožnený prístup k lisu z prednej časti linky, ale museli by
sa vrátiť a prejsť k lisu cez druhú zadnú bránku, ktorá bola vybavená blokovacím zariadením,
ktoré by v prípade otvorenia dverí vypínalo uzol lisu a k závažnému úrazu by nebolo došlo.
Na záver zdôraznil, že napadnuté rozhodnutia majú všetky zákonom požadované náležitosti a
výška pokuty bola určená tak, aby plnila aj preventívnu funkciu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov
uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Zo spisu súdu prvého stupňa ako aj z pripojeného administratívneho spisu žalovaného
vyplýva, že dňa 11.4.2007 utrpel zamestnanec žalobcu J. závažný pracovný úraz s následkom
smrti. Inšpektori Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici spísali o vyšetrení príčin tohto
pracovného úrazu protokol č. IBB-9-15-2.2/P-J41-07 zo dňa 10.5.2007, podľa ktorého bolo
zistené porušenie predpisov v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany žalobcu –
zamestnávateľa, ktorý v rozpore s § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 124/2006 Z. z. nezabezpečil,
aby linka bola vybavená ochranným zariadením zabraňujúcim prístup obsluhy a údržby
do zóny nebezpečenstva, pretože v čase pracovného úrazu bola pevná zábrana demontovaná,
v rozpore s § 9 ods. 1 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. sústavne nekontroloval a nevyžadoval
dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov a zásad na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci ako aj bezpečného správania sa na pracovisku a bezpečných
pracovných postupov pri čistení a údržbe linky, keď údržba a opravy linky boli opakovane
a pravidelne vykonávané zamestnancami žalobcu bez vypnutia hlavného vypínača
a vypustenia vzduchu z tlakového systému linky a v rozpore s § 7 ods. 1 písm. a/ zák.
č. 124/2006 Z. z. neoboznámil svojich zamestnancov s návodom na obsluhu a údržbu linky.
Šetrením bolo zistené, že žalobca síce vykonal školenie na zaistenie BOZP dňa
28.6.2006, avšak zamestnanci neboli oboznámení s návodom na prevádzku linky,
ani s povinnosťou vypnúť hlavný vypínač a vypustiť vzduch z tlakového systému
pri vykonávaní údržby, návod na obsluhu linky sa nenachádzal na stanovisku obsluhy,
ani v blízkosti linky a podľa vyjadrení fyzických osôb nebolo zaužívané a vyžadované
od zamestnancov vykonávajúcich údržbu, opravy a čistenie predmetnej linky vypnutie
hlavného vypínača a jeho zabezpečenia proti nežiaducemu zapnutiu.
Na základe zistených skutočností začal prvostupňový správny orgán konanie o uložení
pokuty podľa § 18 SP v spojení s § 19 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z.
Rozhodnutím č. 67/07-1.0/pok/r. zo dňa 4.7.2007 prvostupňový správny orgán uložil
žalobcovi pokutu vo výške 200.000,–Sk (6.638,78€) a to za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zák.
č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 4 ods. 1 § 4 ods. 2 a bod 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu
vlády tým, že žalobca nezabezpečil, aby linka bola v čase smrteľného úrazu vybavená
ochranným zariadením brániacim vstupu do zóny nebezpečenstva, v sume 100.000,–Sk
(3.319,39€) a za porušenie § 9 ods. 1 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. a bod 2.13 prílohy č. 1
k nariadeniu vlády v nadväznosti na bod 9.3 a 9.6.9 návodu na prevádzky linky spočívajúce
v tom, že žalobca sústavne nekontroloval a nevyžadoval dodržiavanie právnych a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej
práce, bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov pri údržbe
predmetnej linky, v sume 100.000,–Sk (3.319,39€).
Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie svojim
rozhodnutím č. S/2007/2706-2.1 zo dňa 20.9.2007 potvrdil. V odôvodnení konštatoval,
že v prvostupňovom konaní bolo spoľahlivo preukázané nesplnenie povinností žalobcu tak,
ako to bolo uvedené v správnom rozhodnutí a žalobca nepredložil žiadne relevantné vecné
dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne vyvracali porušenie príslušných ustanovení
jednotlivých právnych predpisov uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia
a odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. inšpekcia práce je
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,
zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane
pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným
postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku,
2. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
3. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania,
4. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a)
a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú
podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných
informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).
Podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zák. č. 125/2006 Z. z. inšpektor práce je pri výkone
inšpekcie práce oprávnený požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov
pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej
rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie
a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a)
a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.
Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť
pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv až do 1.000.000,–Sk, a ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému
úrazu zamestnanca najmenej 100.000,–Sk; za nesplnenie povinnosti uloženej podľa § 12
ods. 2 písm. b) až i) možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.
Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ je v záujme zaistenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie,
pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie
pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov
a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.
Podľa § 4 nariadenia vlády zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný
prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym
požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis 2)
neustanovuje inak (ods. 1).
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho
používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných
predpisoch (ods. 2).
Podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády ak je možný kontakt s pohybujúcimi
sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené
krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva,
alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne
alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.
Kryt a iné ochranné zariadenie
a) musia mať pevnú konštrukciu,
b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo,
c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti,
d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva,
e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom
sa pracovný prostriedok používa,
f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného
prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v
ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného
zariadenia, ak je to možné.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný sústavne
kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci
a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať
stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení;
na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie
a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, odborné prehliadky a odborné skúšky
vyhradených technických zariadení.
Podľa bodu 2.13 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády údržbárske práce sa môžu vykonávať
len vtedy, ak pracovný prostriedok je vypnutý. Ak to nie je možné, na vykonávanie takých
prác sa musia prijať ochranné opatrenia alebo sa také práce musia vykonávať mimo zóny
nebezpečenstva. Ak je pre pracovný prostriedok predpísaná údržba, termíny údržby sa musia
dodržiavať.
Podľa § 32 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci
a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania (ods. 1).
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).
Podľa § 33 SP účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy
a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke (ods. 1).
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť,
aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie (ods. 2).
Podľa § 34 SP na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1).
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5).
V predmetnej právnej veci bolo úlohou krajského súdu preskúmať zákonnosť
správneho rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z. z.
za správny delikt žalobcu, ktorého sa dopustil tým, že porušil svoje povinnosti vyplývajúce
mu z právnych predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k totožnému záveru ako krajský súd,
že pokuta bola žalobcovi uložená dôvodne, pretože žalobca nezabezpečil pracovisko tak,
aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie jeho zamestnancov a sústavne nekontroloval
a nevyžadoval dodržiavanie relevantných predpisov a zásad bezpečného správania
sa na pracovisku a bezpečných pracovných postupov. Na základe skutkových okolností bolo
preukázané, že poškodený zamestnanec utrpel závažný pracovný úraz s následkom smrti
pri vykonávaní údržby a opravy linky, pričom žalobca nezabezpečil, aby linka bola vybavená
ochranným zariadením zabraňujúcim vstupu k častiam linky, pretože v čase úrazu bola
zábrana odmontovaná a zložená a tiež nekontroloval a ani nevyžadoval dodržiavanie
predpisov a bezpečných pracovných postupov pri čistení a údržbe linky, keď v správnom
konaní bolo zistené, že obsluha aj údržba linky vykonávala pravidelne jej čistenie
bez vypnutia hlavného vypínača a bez vypustenia vzduchu z tlakového systému linky.
Odvolaciu námietku žalobcu o nesprávnom procesnom postupe žalovaného
pri zisťovaní skutkových okolností udalosti a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov
nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Informácie, ktoré boli podkladom pre prvostupňové
správne rozhodnutie si zabezpečili inšpektori postupom podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zák.
č. 125/2006 Z. z. od zamestnancov žalobcu (teda nešlo o výsluch svedkov podľa § 35 SP).
Žalobcovi bol poskytnutý protokol z vyšetrovania pracovného úrazu, ku ktorému sa mohol
vyjadriť, čo aj urobil. Žalovaný v konaní umožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv
a s jeho námietkami sa vo svojom rozhodnutí aj náležitým spôsobom vysporiadal.
Správne rozhodnutia oboch stupňov obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 SP,
výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení správne orgány uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia a preto
nepovažoval ani odvolací súd námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti správneho rozhodnutia
pre nedostatočné odôvodnenie za dôvodnú.
Odvolací súd na námietku žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti
za pracovný úraz s poukazom na § 196 ods. 2 ZP neprihliadol z dôvodu, že predmetom
konania v danej veci nie je zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovným úrazom,
ale preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt,
pri ktorom je podstatné zistenie protiprávneho konania alebo stavu. V tejto veci bolo zistené,
že minimálne v čase pracovného úrazu s následkom smrti zamestnanca žalobcu neplnilo
ochranné zariadenie svoj účel, pretože bolo odmontované a žalobca svojich zamestnancov
nepoučil a neoboznámil riadne s návodom na obsluhu a údržbu linky, ani nekontroloval
a nevyžadoval dodržiavanie predpisov a zásad BOZP, keď bolo bežné, že zamestnanci
vykonávali údržbu a opravy linky bez vypnutia hlavného vypínača a vypustenia vzduchu
z tlakového systému linky a práve toto predstavuje porušenie povinností žalobcu ako
zamestnávateľa. V konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia
preto nemožno aplikovať ustanovenia § 196 ods. 2 ZP o čiastočnom zbavení sa objektívnej
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom; toto ustanovenie
sa použije v občianskoprávnom konaní o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú
pri pracovnom úraze. V predmetnej veci však zisťovanie zákonných podmienok
rozhodujúcich pre posúdenie zavinenia pre účely zistenia nároku na náhradu škody zo vzťahu
medzi zamestnancom a zamestnávateľom nebolo právne relevantné, pretože postup
a rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za správny delikt bol odôvodnený porušením,
resp. nesplnením povinností vyplývajúcich pre žalobcu ako zamestnávateľa z vyššie
citovaných predpisov, pričom treba zdôrazniť, že ide o zodpovednosť objektívnu, ktorá
vzniká bez ohľadu na zavinenie žalobcu.
Odvolací súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že správne orgány oboch
stupňov postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje
rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým
spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení
zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver a preto krajský súd nepochybil,
keď žalobu žalobcu zamietol.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal pochybnosti, že súd prvého stupňa
rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto jeho rozsudok podľa
§ 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Pretože žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho
konania v zmysle § 246c v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. septembra 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová