Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/251/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. VP, s.r.o., proti

žalovaným: 1) Krajský stavebný úrad v Košiciach, 2) Miestny úrad mestskej časti Košice – Šaca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v prvom rade č. 2004/00099 zo dňa 17. marca 2004, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. -78 zo dňa 5. júna 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Košiciach č.k. -78 zo dňa 5. júna 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č.k. -78 zo dňa

5. júna 2008 nevyhovel žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd poukázal na to, že samotné daňové priznanie (podľa ktorého žalobca nemal príjem v rokoch 2002, 2003, 2004) nepreukazuje nedostatok majetku žalobcu, pretože z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca má majetok v inej forme (žalobca ako spoločnosť s ručením obmedzením má základný majetok vo výške 200 000 Sk / 6638,78 €). Žalobca v žiadosti nepreukázal, že sa do ťaživej situácie dostal v dôsledku nepredvídateľných okolností, ktoré nemajú pôvod v podnikaní, a preto nemôže splniť svoju poplatkovú povinnosť. Krajský súd pri rozhodovaní prihliadol aj na výšku súdneho poplatku za žalobu 2000 Sk (66 €).

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu, že nepreukázal, že sa do ťaživej situácie dostal v dôsledku nepredvídateľných okolností, ktoré nemajú pôvod v podnikaní, a preto nemôže splniť svoju poplatkovú povinnosť. Žalobca namietal, že súd sa v tejto časti uchýlil k použitiu logického klamu, ktorý porušuje zásady logického dôkazu. Ide o použitie falošnej dilemy, ktorou sa súd pokúsil vyvolať dojem, že existuje iba

jedna možnosť pre vyhovenie návrhu, pričom takýchto možností je v skutočnosti viac. Tieto ďalšie možnosti súd neskúmal, čím porušil právo žalobkyne na spravodlivé prejednanie veci. Okrem nepredvídateľných okolnosti, ktoré nemajú pôvod v podnikaní, sú dôvodom na vyhovenie návrhu, napríklad aj nepredvídateľné okolnosti majúce pôvod v podnikaní, ak ich vznik žalobca neinicioval ani nezapríčinil a ich podstata spočíva v porušení práv žalobcu orgánom štátu. Okrem „falošnej dilemy“ sa súd uchýlil aj ku „klamu daného vylúčením“, keď súd dospel k úsudku vylúčením nevyhovujúcich skutočností, ich zamlčaním.

Podľa názoru žalobcu krajský súd pochybil, keď mu zaslal tlačivo

na zisťovanie majetkových pomerov, ktoré bolo určené pre fyzické osoby, a z objektívnych dôvodov žalobca nebol schopný toto tlačivo vyplniť a doručiť súdu. Žalobca túto skutočnosť oznámil súdu podaním zo dňa 3.apríla 2008.

Žalobca tvrdí, že podľa krajského súdu ak je žaloba zapísaný v obchodnom

registri a nebol naňho vyhlásený konkurz, potom má majetok. Aj napriek zdanlivej správnosti dedukcie použitej krajským súdom, podľa žalobcu ide o argumentáciu kruhom (begging the question, circulus vitiosus). Výrok, ktorý súd dokazuje (má majetok), je už zahrnutý do predpokladu, ktorý je sám osebe problematický a musí byť dokázaný, alebo sa predpokladá, že je pravdivý. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

Podľa názoru žalobcu súd mal pre priznanie oslobodenia zvažovať dve

okolnosti: 1) či žalobca naozaj nie je schopný poplatok zaplatiť, 2) či vplyvom nezákonného zásahu orgánu štátu stratil časť svojho majetku vo výške zodpovedajúcej aspoň výške požadovaného poplatku. To, že žalobca stratil časť svojho majetku aj podnikateľskými chybami, je irelevantné, pokiaľ výška straty spôsobenej nezákonným zásahom štátu mohla pokryť požadovaný poplatok. Žalobca stratil dva „majetkové balíky“ – stroje – aj keď vymeranie colného dlhu bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach, Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky jeho sťažnosť zamietol, žalobca sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (č. sťažnosti 36335/07), – HIM (DHIM) – správkyňa konkurznej podstaty úpadcu v konaní pred Krajským súdom v Košiciach sp. zn. žalobcovi násilím odňala HIM, DHIM.

V odvolaní si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 4084 Sk.

K odvolaniu priložil fotokópiu rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -361 zo dňa 6.novembra 2006, sťažnosť žalobcu zo dňa 6.januára 2007 adresovanú predsedovi Krajského súdu v Košiciach, príkaznú zmluvu zo dňa 9.októbra 2000 uzatvorenú medzi príkazcom F. VP, s.r.o., a príkazníkom Ing. V. K..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia , .

Oslobodenie od súdnych poplatkov je upravené v ustanovení § 138

, podľa ktorého súd môže na návrh priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú (ods. 1).

Návrh, resp. žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov podáva účastník

konania, o ktorého oslobodenie ide (dispozičné právo účastníka konania), preto v tejto časti konania nesie dôkazné bremeno, má povinnosť tvrdenia. Je v záujme účastníka konania, aby predložil všetky doklady vzťahujúce sa k jeho návrhu (žiadosti) o oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto doklady je povinný predložiť spolu so žiadosťou, tak aby súd mohol posúdiť odôvodnenosť žiadosti účastníka konania v zmysle ustanovenia . V prípade, že tak účastník neurobí, súd ho vyzve na preukázanie jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov; ako pomôcka slúži tlačivo č. 6.

V predmetnej právnej veci žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych

poplatkov podaním zo dňa 19.septembra 2005, ktoré tvorilo súčasť jeho žaloby zo dňa 17.septembra 2005. K žalobe boli priložené neoverené fotokópie daňových priznaní žalobcu z príjmu právnych osôb za roky 2002, 2003 a 2004, ktoré však neboli úplné – daňové priznanie z roku 2002 obsahovalo len prvú a tretiu stranu, daňové priznanie z roku 2003 obsahovalo len prvú a tretiu stranu a daňové priznanie z roku 2004 obsahovalo len prvú, druhú a siedmu stranu.

Krajský súd výzvou zo dňa 20.marca 2008 žalobcu vyzval na preukázanie jeho

majetkových pomerov a zaslal mu tlačivo č. 6. Žalobca tlačivo súdu vrátil s tvrdením, že sa týka fyzickej osoby a nie je schopný ho vyplniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na to, že tlačivo č. 6 síce obsahuje údaje týkajúce sa aj fyzickej osoby ako sú meno, priezvisko, bydlisko, stav, zamestnanie, vyživovacia povinnosť, na druhej strane sa však týka informácií o príjmoch účastníka konania, jeho majetku, dlhoch, ktoré sa týkajú rovnako fyzickej osoby ako aj právnickej osoby. Žalobca preto mohol uviesť minimálne svoje zárobkové pomery, pohyby na účtoch, ktoré sú vedené v peňažných ústavoch na jeho osobu, uviesť svoje majetkové pomery a dlhy, overenú fotokópiu kompletných

aktuálnych daňových priznaní, potvrdenie príslušného daňového úradu o majetkových pomeroch žalobcu. Žalobca tak neurobil. Predložil súdu len neúplné, neoverené fotokópie svojich daňových priznaní za roky 2002, 2003 a 2004 a na výzvu krajského súdu požadované údaje nedoplnil.

Krajský súd doplnil dokazovanie aj prostredníctvom Daňového úradu Košice

II., ktorý požiadal o predloženie výkazu ziskov, strát a súvahy. Daňový úrad Košice II. však požadované doklady nepredložil, nakoľko žalobca podal daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb za roky 2005, 2006 a 2007 bez príloh, t.j. výkazu ziskov a strát a súvahy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v otázke vzťahu medzi právom

na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok stotožnil s právnym názorom Európskeho súdu pre ľudské práva vysloveným v rozsudku zo dňa 19.júna 2001, č. sťažnosti 28249/95 vo veci Kreuz proti Poľsku (odseky 59, 60), podľa ktorého Európsky súd pre ľudské práva nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu. V tej súvislosti Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru.

Napokon, odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním krajského súdu, že výška

súdneho poplatku 2000 Sk (66 €) za žalobu podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, nepredstavuje neprimerane vysokú čiastku, ktorú by žalobca nemohol uniesť, vzhľadom na jeho základné imanie 6638,79 €. Správny je aj záver o tom, že „nulové“ daňové priznania žalobcu k dani z príjmov právnických osôb za roky 2002, 2003 a 2004 nepreukazujú, že žalobca nemá žiaden iný majetok. Žalobca napríklad nepreukázal, či vlastní nejaké nehnuteľnosti, pohyb na účtoch vedených v peňažných ústavoch na jeho meno, výšku jeho dlhov, nepredložil súdu potvrdenie príslušného daňového úradu o majetku žalobcu. V odvolaní žalobca uviedol, že stratil stroje a HIM a DHIM.

Vychádzajúc z uvedeného žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia

odôvodňujúceho priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov, preto krajský súd dôvodne rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia .

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností

uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. -78 zo dňa 5.júna 2008 ako vecne správne potvrdil ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224

ods. 1 a , keď neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovaným v prvom a druhom rade náhrada trov odvolacieho konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. septembra 2009

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová