Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/151/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo urbárskej spoločnosti obce K. – T., K., zastúpeného JUDr. P. H., advokátom, proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 11. januára 2008, č. 2044/2007, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. apríla 2008, č.k. -23, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici č.k. -23 zo dňa 23. apríla 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. januára 2008, č. 2044/2007, ktorým žalovaný Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici odvolanie Ing. M. P., zo dňa 19. októbra 2007 zamietol a rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Revúcej číslo 251/2007/3 zo dňa 12. októbra 2007 potvrdil, a v odôvodnení uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že na valnom zhromaždení Pozemkového spoločenstva urbárskej spoločnosti K. - T., konanom dňa 11. augusta 2007 bolo preukázateľne odopreté podielnikom s podielom 2 na spoločnej nehnuteľnosti menším ako 5000m právo hlasovať a tým aj obmedzené ich základné práva v zmysle o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len ). V tejto súvislosti

poukázal na ustanovenie v spojení s ustanovením .

Rozhodnutím č. 251/2007/3 zo dňa 12. októbra 2007 Obvodný lesný úrad

v Revúcej, ako prvostupňový správny orgán príslušný podľa ustanovenia rozhodol o návrhu žalobcu na zápis zmeny údajov v registri pozemkových spoločenstiev do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou tak, že nevyhovel žiadosti žalobcu o zápis zmien do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou.

Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd preskúmal

žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, a v konaní neboli zistené také vady, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní obsahu spisu, ako i vyjadrení účastníkov konania na pojednávaní sa stotožnil s názorom žalovaného, že na valnom zhromaždení Pozemkového spoločenstva urbárskej spoločnosti K. - T., uskutočnenom dňa 11. augusta 2007 došlo k porušeniu základných práv členov spoločenstva tým, že členom s podielom na spoločnej nehnuteľnosti menším ako 2 5000m nebolo umožnené hlasovať o orgánoch spoločenstva, ani o ďalších otázkach riešených na tomto valnom zhromaždení.

Proti rozsudku žalobca podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho

zástupcu a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Zopakoval svoje tvrdenia zo žaloby.

Nesúhlasil s názorom krajského súdu vysloveným v rozsudku, ktorým sa

stotožnil s odôvodnením správnych rozhodnutí, že žiadosti o zápis zmien v orgánoch žalobcu bráni nezákonnosť spôsobu hlasovania na valnom zhromaždení žalobcu, 2 pri ktorom sa vychádzalo z princípu, že 1 hlas zodpovedá výmere 5000m .

Uviedol, že prvostupňový súd sa síce stotožnil s argumentáciou žalobcu,

že výsledok hlasovania nemohol byť nijako ovplyvnený skutočnosťou, že 13-tim členom pozemkového spoločenstva o celkovej výmere spoluvlastníckeho podielu spoločných nehnuteľností 2,6754ha, čo zodpovedá v percentuálnom vyjadrení podielu 0,7254% nebolo umožnené hlasovať, nakoľko ani ich prípadný nesúhlas s navrhovanými zmenami v orgánoch žalobcu by na výsledku hlasovania nič nezmenil, za rozhodujúce však považoval, že títo členovia pozemkového spoločenstva mali mať možnosť hlasovať na dotknutom valnom zhromaždení, a táto im bola odňatá.

Poukázal vo svojom odvolaní na ustanovenie § 15, § 18 a § 19 zákona

č. 181/1995 Z..z..

Poukázal na to, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo s právnou

subjektivitou vzniklo na základe zmluvy o založení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti o celkovej výmere 635,4129ha.

Celková výmera podielov spoločnej nehnuteľnosti po odpočítaní podielov

spoločnej nehnuteľnosti spravovaných Slovenským pozemkovým fondom za neznámych vlastníkov zodpovedá výmere 342,5ha. Túto výmeru vlastnia členovia pozemkového spoločenstva a predstavuje 100% pri počítaní hlasov.

Slovenský pozemkový fond listom zo dňa 30. júla 2007 a listom zo dňa

31. júla 2007 potvrdil žalobcovi na základe stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva SR č.j. zo dňa 13. júla 2007 na základe ustanovenia v spojení s , že nie je členom žalobcu a ani žiadneho iného pozemkového spoločenstva a nie je na valnom zhromaždení oprávnený hlasovať.

Z prezenčnej listiny valného zhromaždenia konaného dňa 11. augusta 2007

a zápisnice z valného zhromaždenia vyplýva, že hlasovania sa zúčastnili vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti o výmere spoločne 262,5ha, t.j. 76,64% všetkých hlasov.

O zmenách vo výbore žalobcu rozhodli na valnom zhromaždení členovia

žalobcu – vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti reprezentujúcich výmeru 238ha, t.j. 69,489% všetkých hlasov.

O zmenách v orgánoch spoločenstva rozhodli na valnom zhromaždení všetci

zúčastnení členovia žalobcu – vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti reprezentujúci výmeru 262,5ha, t.j. 76,64% všetkých hlasov.

Ďalej uviedol, že podľa právneho názoru žalobcu je pre posúdenie zákonnosti

či nezákonnosti napadnutých rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu rozhodujúce posúdenie, či valné zhromaždenie žalobcu konané dňa 11. augusta 2007 bolo uznášaniaschopné, a či boli noví členovia výboru a dozornej rady žalobcu zvolení v súlade s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov žalobcu.

Žalobca poukázal na fakt, že na valné zhromaždenie boli pozvaní všetci

členovia pozemkového spoločenstva bez ohľadu na výmeru ich spoluvlastníckeho podielu a každý z prítomných členov spoločenstva sa k prejednávaným bodom mal právo vyjadriť.

Vychádzajúc z praxe predchádzajúcich valných zhromaždení žalobcu bolo

i na tomto na začiatku dohodnuté, že pri počítaní hlasov bude 1 hlas pripadať

2

na výmeru 5000m , čo zodpovedá článku 12 ods. 7 zmluvy o založení spoločenstva.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože dospel k záveru, že dôvody uvedené v odvolaní sú neopodstatnené.

Opakovane uviedol, že je preukázateľné, že počas valného zhromaždenia

žalobcu konaného dňa 11. augusta 2007 bolo podielnikom s podielom na spoločnej

2

nehnuteľnosti menším ako 5000m odopreté právo hlasovať, a tým obmedzené ich základné práva vymedzené v ustanoveniach , a

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal vec podľa na pojednávaní podľa , a rozhodol podľa , tak, že napadnutý rozsudok potvrdil.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom

súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

V prejednávanej právnej veci nebola medzi účastníkmi konania sporná

skutočnosť, že na valnom zhromaždení žalobcu konanom dňa 11. augusta 2007 bolo

2

podielnikom s podielom na spoločnej nehnuteľnosti menším ako 5000m odopreté právo hlasovať. Uvedenú skutočnosť nenamietal ani žalobca v zastúpení predsedom spoločenstva, ktorý mal byť na predmetnom valnom zhromaždení zvolený, pričom uviedol, že toto bolo v súlade so zmluvou o založení spoločenstva zo dňa 25. septembra 1999, článkom 12 bod. 7.

Podľa členom spoločenstva podľa odseku 1

sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

Pomer účasti spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na výkone práv

a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho práva spoločnej nehnuteľnosti je vyjadrený súčtom alebo veľkosťou ich podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ak tento zákon neustanovuje inak ( ).

Podľa každý člen spoločenstva má

pri rozhodovaní o právach a povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa súčtu alebo podľa veľkosti vlastnených podielov spoločnej nehnuteľnosti, ak zmluva o založení neupravuje túto otázku inak.

Ako uviedol krajský súd z textu zmluvy o založení spoločenstva zo dňa

25. septembra 1999 je zrejmé, že otázku rozhodovania o právach a povinnostiach a počte hlasov si členovia v zmluve inak neupravili, a teda neupravili si ani spôsob 2 hlasovania jeden hlas sa rovná 5000m , resp. 0,5ha.

Čl. 12 bod 7 zmluvy o založení spoločenstva zo dňa 25. septembra 1999

(ako naň poukazuje žalobca) nerieši prípad hlasovania členov spoločenstva, ani spôsob rozhodovania o právach a povinnostiach, ale rieši iba spôsob nadobúdania podielu v prípade smrti člena spoločenstva. (V prípade smrti člena spoločenstva, jeho podiel nadobúdajú dedičia pri splnení podmienok, že nedôjde k drobeniu zdedeného 2 podielu pod 5000m na jedného dediča – čl. 12 bod 7 Zmluvy o založení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 25. septembra 1999.)

Podľa čl. 6 zmluvy o založení spoločenstva zo dňa 25. septembra 1999

(založenej v správnom spise), každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní o právach a povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa súčtu alebo veľkosti vlastnených podielov spoločnej nehnuteľnosti.

Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Pokiaľ

teda hlasovanie na valnom zhromaždení konanom dňa 11. augusta 2007 prebiehalo

2

tak, že jeden hlas mohol mať ten člen, ktorý vlastnil 5000m , a tí členovia, ktorí mali menej ako uvedenú výmeru už z hlasovania boli vylúčení, tak takéto hlasovanie nebolo v súlade so zmluvou o založení pozemkového spoločenstva, ani s ustanovením .

Podľa názoru odvolacieho súdu z doterajšieho priebehu konania ako

i z predložených listinných dôkazov spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť

2

vyplýva, že podielnikom s podielom na spoločnej nehnuteľnosti menším ako 5000m bolo odopreté právo hlasovať na valnom zhromaždení žalobcu konanom dňa 11. augusta 2007, a tým obmedzené ich základné práva vymedzené v ustanoveniach zákona č. 181/995 Z.z.

Najvyšší súd SR preto nebude opakovať odôvodnenie preskúmavaného

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ani nebude opakovať odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje ( v znení , účinnom od 15. októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať.

Najvyšší súd SR konštatuje, že tvrdenie žalobcu o tom, že valné zhromaždenie

bolo uznášaniaschopne aj napriek tomu, že podielnici s podielom menším ako

2

5000m na spoločnej nehnuteľnosti neboli oprávnení hlasovať a tak boli orgány spoločenstva právoplatne zvolené nadpolovičnou väčšinou podielnikov, za právne irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci, nakoľko v danom prípade táto otázka riešená nebola. Otázka, ktorá bola riešená, bola skutočnosť, že podielnikom 2 s podielom menším ako 5000m na spoločnej nehnuteľnosti bolo odopreté právo hlasovať na valnom zhromaždení, a tak boli porušené ich základné práva a povinnosti vyplývajúce zo

Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny podľa potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením veci a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( ).

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovaný správny orgán nemá zo zákona právo na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. septembra 2009

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová