Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9ef/368022.aa73d6.pdf
PDF · 112.62 KB
No categories available
6Obdo/13/2009
Najvyšší súd 6 Obdo 13/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej
v právnej veci žalobcu: M., spol. s.r.o., Š.B., IČO: X., zast. Mgr. A.M., advokátom so sídlom
D.B. proti žalovaným: 1/ N.J., n.o., B., IČO: X., zast. JUDr. P.P., so sídlom H.P., 2/
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 12, 837 52 Bratislava,
zastúpené JUDr. E.P., riaditeľkou odboru právneho Ministerstva zdravotníctva SR,
o zaplatenie 32 411,09 Eur (976 416,50 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bardejov pod sp. zn. 1 Cb 232/2007, na dovolanie žalovaného v 2/ rade proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 27. januára 2009, č. k. 1 Cob 57/2008-62, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného 2/ sa z a m i e t a.
Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Bardejov rozsudkom z 24. apríla 2008, č. k. 1 Cb 232/2007-39 uložil
žalovanému v 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 32 411,09 Eur (976 416,50 Sk) a žalobu
voči žalovanému v 1/ rade zamietol.
Zároveň uložil žalovanému v 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania
vo výške 5 407,36 Eur (162 902,25 Sk).
Žalobu žalobcu voči žalovanému v 1/ rade zamietol a žalovanému v 1/ rade nepriznal
náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou
sa domáhal zaplatenia 1 307 677,90 Sk od žalovaných titulom úrokov z omeškania
za oneskorenú úhradu dodaného tovaru žalovanému v 1/ rade.
Žalobca dodával N. opakovane tovar na základe objednávky N.. K uzatvoreniu kúpnej
zmluvy došlo podľa § 409 a nasl. Obch. zák. N. kúpnu cenu za dodaný tovar neuhradila včas
a dostala sa tak do omeškania. Žalobca istinu pohľadávky bez príslušenstva postúpil na
postupníka - spoločnosť S., a.s. Po postúpení bola istina pohľadávok v celom rozsahu
zaplatená postupníkovi.
Žalovaný v 1/ rade vrátil penalizačné faktúry žalobcovi z dôvodu, že N. zanikla
a žalovaný v 1/ rade neprevzal záväzky zrušenej N..
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že žalobca dodal tovar N., ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti,
čím sa dostala do omeškania.
Žalobcovi preto vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
1 307 677,90 Sk - 43 406,95 Eur. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu v sume 331 261,40
Sk, t. j. 10 995,86 Eur späť a v tejto časti bolo konanie zastavené.
Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR z 26. júna 2002, č. M/2945/2002,
č. SOČ: 3990/2002/Lo bola dňom 30. júna 2002 zrušená N. bez likvidácie.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých
rozpočtových a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne
prospešné služby (čl. II tohto rozhodnutia) majetok zrušenej N. so všetkými právami
a záväzkami i neznámymi prechádza dňom 1. júla 2002 na N.J., n.o., B., ktorá - ako to
vyplýva z rozhodnutia Krajského úradu v Prešove z 1. júla 2002, č. 2002/06 878/P1 - bola
dňom 1. júla 2002 zaregistrovaná.
V zmysle cit. ust. § 6 ods. 3 zák. č. 13/2002 Z. z. (transformačný zákon)
na žalovaného v 1/ rade prešli v rámci transformácie iba tie práva a záväzky, ktoré boli
spojené s majetkom prechádzajúcim zo zrušenej štátnej príspevkovej organizácie
na novovytvorenú neziskovú organizáciu a inak tiež tie, ktoré by boli výslovne uvedené
v delimitačnom protokole, ktorého spísanie a uzavretie predpokladalo ust. § 6 ods. 6
cit. zákona.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby predmet kúpnej zmluvy, ku ktorej
došlo medzi žalobcom a N., existoval ku dňu zrušenia N. a teda prešiel v rámci transformácie
na novú neziskovú organizáciu, t. j. žalovaného v 1/ rade a delimitačný protokol, ktorého
spísanie predpokladá § 6 ods. 6 transformačný zákon, bol síce druhoradým žalovaným
vyhotovený, ale žalovaným v 1/ rade pre jeho nesúhlas s obsahom nebol podpísaný, nemožno
vyvodiť zodpovednosť žalovaného v 1/ rade za záväzok zrušenej N. zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania, ktorý záväzok jej vznikol pred jej zrušením. Ani z delimitačného protokolu by
nebolo možné vyvodiť prechod tohto záväzku na žalovaného v 1/ rade. Bolo však v rozpore
s princípmi právneho štátu (čl. 1 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj v rozpore so
zásadou ochrany vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR), ak by nesporné právo žalobcu
na zaplatenie kúpnej ceny a jej príslušenstva zostalo neuspokojené.
Pri riešení otázky, kto bol povinný žalobcovi zaplatiť kúpnu cenu a aj úroky
z omeškania v prípade, keď táto povinnosť neprešla na novovytvorenú neziskovú organizáciu,
t. j. žalovaného v 1/ rade, je významná skutočnosť, že zriaďovateľom zrušenej N. bol
žalovaný v 2/ rade (zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR zriaďovacou listinou č.
1970/1991-A/XIV-1 zo 14. júna 1991), ktorý bol jedným zo zakladateľov aj žalovaného v 1/
rade, o čom svedčí zakladacia listina z 26. júna 2002.
Podľa § 23 ods. 3 zák. č. 303/1995 Z. z. platného v čase „transformácie“, ak k zániku
rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo
splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku,
vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na novú, prípadne nástupnícku
organizáciu. Ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti
prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutím žalovaného v 2/ rade z 26. júna 2002, č. M/294/2002, č. SOČ:
3990/2002/Lo bola N. ako príspevková organizácia zrušená bez likvidácie dňom 30. júna
2002 s tým, že v súlade s § 6 zák. č. 13/2002 Z. z. majetok so všetkými právami a záväzkami
i neznámymi dňom nasledujúcim prechádza na N.J., n.o., B., t. j. na žalovaného v 1/ rade.
Súd prvého stupňa preto žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietol a vyhovel žalobe
vo vzťahu k žalovanému 2/.
Krajský súd v Prešove rozhodol o odvolaní žalovaného v 2/ rade rozsudkom
z 27. januára 2009, č. k. 1 Cob 57/2008-62 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti vo veci samej, že žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi
32 411,09 Eur.
Odvolanie proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1/ rade
odmietol a zmenil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 2/ rade tak, že zaviazal žalovaného v 2/ rade zaplatiť žalobcovi
náhradu trov prvostupňového konania v sume 3 557,33 Eur a potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o náhrade trov vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade.
Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Zároveň pripustil proti tomuto rozsudku dovolanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že pre rozhodnutie vo veci je
podstatný záver, či záväzok zrušenej N., ktorý sporné strany zhodne označili za neznámy
záväzok v zmysle čl. II rozhodnutia žalovaného v 2/ rade z 26. júna 2002, č. M/2945/2002,
číslo: SOČ: 3990/2002/Lo, prešiel na žalovaného v 1/ rade priamo zo zákona alebo mohol
prejsť len na základe podpísania delimitačného protokolu. K prechodu priamo zo zákona č.
13/2002 Z. z. § 6 ods. 3 nedošlo, pretože žalovaný v 1/ rade nenadobudol aj majetok,
z ktorého tieto záväzky vznikli. Tieto záväzky nenadobudol žalovaný v 1/ rade ani na základe
delimitačného protokolu.
Keďže žalovaného záväzok sa netýkal majetku prevzatého žalovaným v 1/ rade a tento
záväzok neprevzal žalovaný v 1/ rade ani na základe protokolu o odovzdaní majetku štátu,
nie je tento žalovaný vecne pasívne legitimovaný k jeho zaplateniu.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že za takéto záväzky zrušenej
príspevkovej organizácie zodpovedá zakladateľ - žalovaný v 2/ rade, a preto rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade ako vecne správny potvrdil.
Žalobca žalobou žiadal zaviazať vymáhanú čiastku oboch žalovaných spoločne
a nerozdielne, t. j. solidárne. Hmotné právo umožňuje, aby tento predmet konania bol
prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému zo spoločníkov (§ 91 ods. 1 O.s.p.).
Samostatný spoločník je oprávnený podať odvolanie len za seba. Odvolanie, ktorým
sa domáha zmeny vo vzťahu k druhému spoločníkovi, musí byť preto odmietnuté ako podané
neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 O.s.p.).
Keďže ust. § 6 ods. 3 zák. č. 13/2002 Z. z. pripúšťa odlišný výklad na rozsah
zodpovednosti zriaďovateľa za záväzky zrušenej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie,
ktoré neprevzala nástupnícka nezisková organizácia v porovnaní s výkladom vyplývajúcim
z ust. § 13 ods. 1-3 zák. č. 213/1997 Z. z., odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu
dovolanie.
Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalovaný v 2/ rade a navrhol, aby dovolací súd
rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie
z týchto dôvodov:
Posúdenie právnej otázky zásadného významu dovolateľ vidí, či k prechodu záväzkov
došlo priamo zo zákona alebo na základe delimitačného protokolu.
Opätovne poukázal na rozhodnutie ministerstva zdravotníctva o zrušení pôvodnej
príspevkovej organizácie bez likvidácie a o prechode všetkých práv a záväzkov i neznámych
na novovzniknutú neziskovú organizáciu N., n. o. k 1. júlu 2002. Toto rozhodnutie bolo
schválené uznesením vlády SR č. 719 dňa 26. júna 2002, ak žalovaný v 1/ rade
a aj prvostupňový súd považuje rozhodnutie ministerstva o zrušení podanej príspevkovej
organizácie za platné, pokiaľ ide o vloženie majetku do neziskovej organizácie a takýto
výklad si osvojil aj odvolací súd, je toto rozhodnutie platné v celosti, t. j. je platné aj pokiaľ
ide o prechod práv a všetkých záväzkov i neznámych na neziskovú organizáciu, t. j.
žalovaného v 1/ rade.
S vlastníckym právom k majetku štátu, ktorý prechádza do vlastníctva neziskovej
organizácie, prechádzajú aj práva a záväzky súvisiace s týmto majetkom. Neuzavretie
protokolu delimitačného nezakladá právnu relevantnosť prechodu práv a záväzkov, keďže
tieto prešli na neziskovú organizáciu platným právnym úkonom, t. j. rozhodnutím
ministerstva, ktoré bolo schválené uznesením vlády.
Žalobca a žalovaný v 1/ rade sa písomne k dovolaniu žalovaného v 2/ rade nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, pričom prípustnosť dovolania je daná
podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p., pristúpil k riešeniu konkrétnej právnej otázky, pre ktorú
odvolací súd pripustil dovolanie.
Odvolací súd pripustil dovolanie na právnu otázku týkajúcu sa rozsahu zodpovednosti
zriaďovateľa za záväzky zrušenej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, ktoré
neprevzala nástupnícka nezisková organizácia (§ 6 ods. 3, 6 zák. č. 13/2002 Z. z.) v porovnaní
s výkladom vyplývajúcim z ust. § 13 ods. 1-3 zák. č. 213/1997 Z. z. (zodpovednosť
zakladateľa za všetky záväzky, ktoré prevzal zakladateľ za neziskovú organizáciu do dňa jej
vzniku, teda aj záväzky neznáme, či záväzky za majetok, ktorý nezisková organizácia fakticky
ani formálne neprevzala. Aj tieto záväzky však podľa § 13 ods. 3 zákona č. 213/1997 Zb.
prechádzajú na neziskovú organizáciu dňom jej vzniku, ak ich do 3 mesiacov neodmietol).
Zákon č. 13/2002 Z. z. upravuje podmienky premeny (transformácie) niektorých
rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce
všeobecne prospešné služby (neziskové organizácie) - § 1 zákona č. 13/2002 Z. z.
V nasledujúcich ustanoveniach zákon upravuje postup transformácie.
V ust. § 6 ods. 3 zákon stanovuje postup pri vkladaní majetku štátu do neziskovej
organizácie.
S vlastníckym právom k majetku štátu, ktorý prechádza do vlastníctva neziskovej
organizácie, prechádzajú aj práva a záväzky súvisiace s týmto majetkom.
Podľa ust. § 6 ods. 6 zák. č. 13/2002 Z. z. ústredný orgán spíše s neziskovou
organizáciou písomný protokol o odovzdaní majetku štátu po registrácii podľa § 7. Protokol
obsahuje presné vymedzenie a hodnoty odovzdávaného majetku, vedené v účtovníctve podľa
osobitného predpisu. Protokol podpisuje štatutárny zástupca ústredného orgánu a štatutárny
zástupca neziskovej organizácie.
Z vyššie cit. § 6 ods. 3 zák. č. 13/2002 Z. z. teda jednoznačne vyplýva, že práva
a záväzky prechádzajú na neziskovú organizáciu spolu s prechodom vlastníckeho práva
zo štátu na neziskovú organizáciu. Ide však o práva a záväzky súvisiace s týmto majetkom.
Teda rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prechodu práv a záväzkov je, či sa tieto práva
a záväzky viažu na prechádzajúci majetok štátu na neziskovú organizáciu.
Ak ide o práva a záväzky, ktoré sa neviažu k takémuto majetku, čo sa stalo
v prejednávanej veci, podľa názoru dovolacieho súdu prechod práv a záväzkov v zmysle
ust. § 6 ods. 3 zák. č. 13/2002 Z. z. nemožno pokladať, že prešli do vlastníctva neziskovej
organizácie.
Názor súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu je preto právne správny.
Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne
prospešné služby v ust. § 13 ods. 2 a 3 vyplýva, že zo záväzkov, ktoré prevzali zakladatelia
alebo niektorý z nich za neziskovú organizáciu do dňa jej vzniku, sú zakladatelia zaviazaní
spoločne a nerozdielne.
Záväzky vzniknuté podľa odseku 2 prechádzajú na neziskovú organizáciu dňom jej
vzniku, ak ich do 3 mesiacov neodmietne.
Ustanovenie § 13 ods. 2, 3 zák. č. 213/1997 Z. z. treba použiť vo vzťahu k ust. § 6
ods. 6 zák. č. 13/2002 Z. z., keďže zák. č. 213/1997 Z. z. (§ 13 ods. 2, 3) nerieši, akou formou
môže nezisková organizácia odmietnuť prevzatie záväzkov, ktoré prevzali zakladatelia podľa
§ 13 ods. 2.
Práve ust. § 6 ods. 6 zák. č. 13/2002 Z. z. upresňuje formu odmietnutia prevzatia
záväzkov, a to nepodpísaním delimitačného protokolu, čo sa v prejednávanej veci aj stalo.
Dovolací súd preto dovolanie žalovaného v 2/ rade zamietol podľa ust. § 243b ods. 1
O.s.p., keď dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ich žalobcovi a žalovanému v 1/ rade nepriznal,
napriek ich úspechu v dovolacom konaní, keďže im žiadne trovy dovolacieho konania
nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. septembra 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.