Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/42/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej

veci žalobcu: Ing. I. T., zastúpeného JUDr. M. R., proti žalovanému: Ministerstvo obrany

Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. KaVSÚ – 8 - 70/2006-OdSS z 21. apríla 2006 v spojení

s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65306023029507/10-

VÚSZ/DO1 z 22. októbra 2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č.k. -31 z 8. júla 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-31 z 8. júla 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaVSÚ –

8 - 70/2006-OdSS z 21. apríla 2006 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 149,47 Eura, k rukám

jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví, ktorým žalovaný

zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia

v Bratislave zo dňa 22. októbra 2005 o znížení výsluhového dôchodku žalobcu na sumu

20.463,–Sk mesačne.

Krajský súd vo svojom rozsudku dôvodil tým, že žalobca bol prepustený

zo služobného pomeru 31. decembra 2003 a služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku

patriacu za rok 2003 mu bol vyplatený v roku 2004. Súd nepovažoval za rozhodujúce, že

nevyčerpané dni riadnej dovolenky žalobcovi patrili za rok 2003, pretože nárok

na kompenzáciu v podobe služobného príjmu za tieto dni nevyčerpanej dovolenky mu

nevznikol v rozhodnom roku 2003, ale až v roku 2004. Z toho dôvodu, pre účely výpočtu

výsluhového dôchodku žalobcu, nebolo možné zohľadňovať služobný príjem za nevyčerpané

dni riadnej dovolenky za rok 2003. Krajský súd zároveň konštatoval, že pokiaľ sa žalobca

odvolával na usmernenie žalovaného obsahujúce rôzne vzorce pre výpočet dávok

výsluhového zabezpečenia, interné predpisy orgánu verejnej správy nie sú všeobecne

záväzným predpisom, a preto ich nedodržanie nemá za následok prípadnú nezákonnosť

rozhodnutia a postupu správneho orgánu a pre súd nie sú záväzné.

Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom namietal

nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru žalobcu služobný príjem za nevyčerpanú

dovolenku patriacu za rok 2003 sa musí započítať do základu pre výpočet dávok

výsluhového zabezpečenia, ak je rok 2003 základom pre tento výpočet, pretože neexistuje

žiadne iné obdobie, za ktorý by mohol patriť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol prvostupňový rozsudok

ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) ako súd odvolací, preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo, v medziach

podaného odvolania v súlade s v spojení s a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s poukazom na ustanovenie

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že podstatou sporu

medzi účastníkmi je posúdenie otázky, čo tvorí priemerný služobný príjem profesionálneho

vojaka pre účely výpočtu výsluhového dôchodku podľa

a osobitne, či do priemerného služobného príjmu, z ktorého sa vypočítava výsluhový

dôchodok je potrebné zahrnúť aj služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, ktorá

patrila za rok 2003 a ktorá nebola ku dňu 31.12.2003 vyčerpaná, pričom služobný príjem

za túto nevyčerpanú dovolenku bol vyplatený v januári 2004.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právna úprava jednoznačne rozlišuje medzi

nárokom profesionálneho vojaka na dovolenku a nárokom profesionálneho vojaka

na služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku. Žalobca bol prepustený zo služobného

pomeru profesionálneho vojaka 31. decembra 2003. Rozhodujúcim rokom, za ktorý sa

vypočítal priemerný mesačný služobný príjem pre účely stanovenia výsluhového dôchodku

bol rok 2003. Predmetom sporu je, či do služobného príjmu za rok 2003 mal alebo nemal byť

započítaný aj služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku patriacu za rok, v ktorom bol

žalobca zo služobného pomeru prepustený k 31. decembru 2003.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nasledovné.

Profesionálny vojak je občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva profesionálnu

službu ( o vojenskej službe).

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „“) základ na výpočet

výsluhového dôchodku sa zistí u profesionálneho vojaka z priemerného služobného príjmu

podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných

desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej

nie je ustanovené inak.

Podľa priemerný služobný príjem profesionálneho

vojaka, ktorý je odmeňovaný podľa o peňažných náležitostiach

vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „“)

je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili

profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ

na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98).

Podľa § 98 ods. 3 zákona vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské

zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka odmeňovaného podľa

osobitného predpisu tvorí

a) služobný príjem,

b) osobitné príplatky,

c) doplatok k služobnému príjmu, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom

období a ktorý je predmetom dane z príjmu fyzických osôb s výnimkou príjmov

oslobodených od tejto dane.

Podľa počas trvania služobného pomeru

profesionálnemu vojakovi patrí služobný príjem.

Podľa profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú

riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní

nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol

vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej

dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods.1 písm. a/ až d/.

Podľa názoru odvolacieho súdu z ustanovenia

vyplýva, že pre započítanie služobného príjmu – za účelom zistenia priemerného služobného

príjmu – nie je rozhodujúce, kedy bol služobný príjem vyplatený, ale rozhodujúce je, aký

služobný príjem a v akej výške profesionálnemu vojakovi v rozhodnom období patril.

Z ustanovenia je zrejmé, že služobný príjem patrí

profesionálnemu vojakovi len počas trvania služobného pomeru, teda po ukončení služobného

pomeru mu už nemôže vzniknúť nárok na žiaden služobný príjem.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho

orgánu je zrejmé, že služobný pomer žalobcu skončil k 31. decembru 2003. S poukazom

na túto skutočnosť, podľa názoru odvolacieho súdu, služobný príjem za nevyčerpanú riadnu

dovolenku za rok 2003 patril žalobcovi k tomuto dňu, t.j. za mesiac december 2003 a tento

príjem mal byť zahrnutý do základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie

a výsluhové zabezpečenie v roku 2003.

Vzhľadom na skončenie služobného pomeru žalobcu k 31. decembru 2003, možno

podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne konštatovať, že nárok na služobný príjem

za nevyčerpanú riadnu dovolenku vznikol žalobcovi k 31. decembru 2003, a preto mal byť

zahrnutý do základu pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu

podľa zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle je viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

a , tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov

konania v sume 149,47 Eura (4.503,- Sk). Priznané trovy pozostávajú len z trov právneho

zastúpenia žalobcu advokátom v prvostupňovom konaní, nakoľko v odvolacom konaní si ich

náhradu síce uplatnil, avšak z dôvodu nevyčíslenia mu v súlade s nemohli

byť priznané.

Trovy prvostupňového konania tvorí tarifná odmena vypočítaná podľa § 11 ods. 1

Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) predstavujú sumu za 2 úkony právnej služby v roku 2006 (príprava

a prevzatie veci, spísanie žaloby) vo výške po 41,82 Eura (1.260,- Sk) s paušálnou

náhradou vo výške 5,44 Eura (164,- Sk) (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a za 1 úkon právnej

pomoci v roku 2008 (účasť na pojednávaní 8. júla 2008) v sume 48,63 Eura (1.465,- Sk)

s paušálnou náhradou vo výške 6,31 Eura (190,- Sk).

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že nakoľko v predmetnej veci išlo

o konanie o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, všetky dôvody nezákonnosti

rozhodnutia bolo možné úspešne uplatniť len v rámci 2-mesačnej lehoty na podanie žaloby

( ). Z tohto dôvodu, právnym zástupcom žalobcu uplatnenú odmenu

za poradu s klientom dňa 7. júla 2008, t.j. bezprostredne pred pojednávaním krajského súdu

vo veci, odvolací súd nepovažoval za trovy, potrebné na účelné uplatňovanie práva proti

žalovanému.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. augusta 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová