Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/9/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obžalovanému P. G. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák. prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 24. septembra 2009 v Bratislave

odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici

z 9. júna 2009, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici

z 9. júna 2009, sp. zn. , bol obžalovaný P. G. podľa

oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný obžalobou ako prečin podplácania podľa

§ 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že,

dňa 24. júna 2008 okolo 09.45 hod. v K. viedol osobné motorové vozidlo zn. Daewoo

Espero, ev. č. K., kde bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru

v Kežmarku v zložení ppor. V. J. a stržm. B. H., kde pri kontrole bolo zistené, že vozidlo

viedol bez osvedčenia o evidencii vozidla, následne mu bolo členom hliadky ppor. V. J.

oznámené, že sa dopustil priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, za ktorý

mu bola uložená bloková pokuta vo výške 500 Sk (16,60 €), na čo P. G. uviedol, že túto sumu

pri sebe v hotovosti nemá a ponúkol a odovzdal ppor. V. J. 300 Sk (9,96 €) bez toho, aby mu

bol vydaný doklad o zaplatení pokuty a aby mu policajti umožnili odísť, po oznámení jeho

správania operačnému stredisku ponúkol členom hliadky ďalšiu sumu vo výške 200 Sk

(6,64 €), aby všetko nechali tak a pustili ho.

Treba poznamenať, že tento rozsudok nasledoval po konaní, keď pôvodný rozsudok

toho istého súdu z 5. februára 2009, ktorým bol obžalovaný P. G. taktiež oslobodený

spod obžaloby pre ten istý skutok, no nie podľa , ale podľa

písm. b/ , bol v odvolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením

z 30. marca 2009, sp. zn. , zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Pôvodným rozsudkom prvostupňový súd mylne pri pochybnostiach o priebehu

skutkového deja a o tom, či išlo o ponúkanie a poskytnutie úplatku oslobodil obžalovaného

z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Prvostupňovému súdu bolo nariadené

doplniť dokazovanie v tom smere, aby mohli byť odstránené pochybnosti o skutkovo

významných okolnostiach dotýkajúcich sa v konečnom dôsledku subjektívnej stránky

žalovaného prečinu s usmernením, že ak budú pretrvávať pochybnosti o skutkovo

významných okolnostiach, potom bude prichádzať do úvahy oslobodenie obžalovaného

spod obžaloby podľa , teda, že nebolo dokázané, že sa stal skutok,

pre ktorý bola na obvineného P. G. podaná obžaloba.

V novom konaní, po doplnení dokazovania, prvostupňový súd opätovne mal

pochybnosti o skutkových záveroch obžaloby. Nemal istotu, že by obžalovaný konal

s úmyslom ponúknuť a poskytnúť príslušníkom policajného zboru úplatok preto, aby sa jeho

priestupok neriešil v priestupkovom konaní. Keďže nemal dokázané, či sa stalo to,

čo sa ako trestné kládlo obžalovanému za vinu, rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v ktorom uviedol,

že konanie obžalovaného P. G., podľa jeho názoru vykazuje znaky korupčného správania

a o tom, že zo strany obžalovaného sa v ponúknutých 300 Sk jednalo o úplatok v súvislosti

s objasňovaním jeho priestupku majú svedčiť, okrem výpovedí svedkov V. J. a B. H., ktoré

považuje za nespochybniteľné, aj tie okolnosti, že

- hoci mu bola stanovená pokuta v blokovom konaní vo výške 500 Sk, policajtom

ponúkol sumu 300 Sk,

- keď zistil, že policajti nahlásili jeho korupčné správanie operačnému dôstojníkovi,

chcel ešte doložiť 200 Sk, ktorú si požičal od svedkyne S. B.,

- peniaze núkal policajtom s tým, „aby to nechali tak“, „bez bločkov“ a pustili ho.

Na základe toho prokurátor v odvolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa , zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu

prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora

nie je dôvodné.

Špeciálny súd vykonal vo veci všetky dostupné dôkazy a vyhodnotil ich spôsobom

uvedeným v Na rozdiel od obžaloby nepovažoval rozhodujúce dôkazy

výpoveďami svedkov V. J. a B. H. za absolútne presvedčivé, keď vnútri týchto jednotlivých

dôkazov i medzi nimi navzájom existovali značné rozpory o podstatných okolnostiach

prípadu.

Ani nariadeným doplneným dokazovaním výsluchom svedkov a konfrontáciami medzi

nimi sa nepodarilo jednoznačne objasniť otázku, či obžalovaný odchádzal z policajného

vozidla po peniaze s tým, že už predtým policajtom povedal, že má len 300 Sk a išiel

po ne s vedomím, že to bude postačovať na pokutu a policajti ho s týmto vedomím ponechali

ísť po peniaze, alebo to bolo tak, že naisto vedel, že musí zaplatiť pokutu 500 Sk, išiel po tieto

peniaze, a keď zistil, že jeho manželka, od ktorej peniaze na pokutu pýtal, má len 300 Sk,

vrátil sa len s tými tristo korunami, a to už s úmyslom, že ich začal ponúkať a aj poskytol

ako úplatok za to, že nebude musieť za priestupok platiť pokutu 500 Sk, a keď zistil,

že policajti to oznámili operačnému dôstojníkovi, ponúkal im ďalších 200 Sk, ktoré si priamo

z policajného auta požičal od svojej švagrinej, ktorá tam za ním prišla a oznámil jej, že musí

zaplatiť pokutu 500 Sk, ale má len 300 Sk.

Výpovede svedkov J. a H. nie sú ani podľa názoru odvolacieho súdu presvedčivé.

Špeciálny súd poukázal na rozpory, ktoré sa v ich výpovediach vyskytli a vzhľadom

na ne nemožno jednoznačne ustáliť, že by konanie obžalovaného smerovalo od počiatku

až po odovzdanie peňazí ku korupcii.

Priestupok, ktorý mal tvoriť podstatu toho prečo mal obžalovaný zaplatiť pokutu, mal

spočívať v tom, že obžalovaný nemal osvedčenie o technickom preukaze vozidla.

Z dokazovania je zrejmé, prečo ho nemal a ani nemohol mať, napriek tomu, že technická

chyba, pre ktorú bolo odňaté, bola odstránená, avšak vozidlo patrilo matke obžalovaného

a len jej mali policajné orgány osvedčenie vydať a po matku obžalovaný v tom čase išiel,

a to bol dôvod prečo s ním jazdil. To sa aj snažil obžalovaný policajtom pri kontrole vysvetliť

a uvádzal, že na základe informácie príslušníka policajného zboru, ktorý mu tesne predtým

robil kontrolu technického stavu pneumatík, bol v tom vedomí, že môže s vozidlom jazdiť,

lebo dôvod, pre ktorý bolo odňaté osvedčenie o technickom preukaze vozidla odpadol.

Aj keby dôvody, ktoré uvádzal obžalovaný ho nijako neospravedlňovali z uloženia pokuty

za priestupok, lebo uvedený doklad od vozidla skutočne nemal, z dokazovania s istotou

nevyplýva, že pokutu za priestupok nechcel zaplatiť. Spôsob riešenia priestupku sa zdá byť

dosť neobvyklý, keď si policajti nepreverovali tú skutočnosť, ktorá je nepochybná, prečo v tej

chvíli obžalovaný osvedčenie o technickom preukaze nemal a pokutu nemal dostať za nič iné,

len za to. No napriek tomu, ako vyplýva z prvotnej výpovede svedka ppor. V. J., keď sa ho

tento opýtal, či je ochotný zaplatiť pokutu, obžalovaný odpovedal, že áno, otvoril dvere a išiel

po peniaze.

Z toho vyplýva, že v tom momente obžalovaný vôbec nepojal úmysel niekoho podplácať.

Veď aj prokurátor v odvolaní uvádza, že obžalovaný vedel, že jeho manželka má pri sebe len

300 Sk, čo vyplýva z hlavného pojednávania. Opak sa totiž nepodarilo preukázať. Ak teda

predtým obžalovaný vyjadril ochotu zaplatiť pokutu a zároveň si bol vedomý, že má len

300 Sk, potom nad rámec existujúcich dôkazov sa mu imputuje úmysel policajtov podplatiť,

keď išiel po peniaze s tým, že má a aj chce pokutu zaplatiť. Veď napokon aj samotné uloženie

blokovej pokuty v zmysle priestupkového zákona ( v znení neskorších

zmien a doplnkov) je podmienené súhlasom dotknutej osoby so zaplatením pokuty

v blokovom konaní a ak nemal obžalovaný prostriedky na zaplatenie pokuty na mieste, mali

policajné orgány postupovať podľa § 85 ods. 3 citovaného zákona.

To sú však okolností prípadu, ktoré sa dožadoval objasniť Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ale napriek snahe Špeciálneho súdu ostali neobjasnené. V dôsledku toho musí

Najvyšší súd konštatovať, že odvolanie prokurátora spočíva len na tom, že on hodnotí dôkazy

ináč a za úplne nespochybniteľné považuje výpovede svedkov J. a H..

Zdôrazniť však treba, že iba pre odlišné hodnotenie dôkazov nemožno nariaďovať

prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a aby dôkazy v podstate vyhodnotil opačne

a uznal vinu obžalovaného. Ani dôvody, pre ktoré navrhoval prokurátor zrušiť napadnutý

rozsudok podľa písm. b/ a písm. d/ nie sú také, ktoré by navrhovaný

postup opodstatňovali. Tým, že prvostupňový súd v pochybnostiach uzavrel, že nebolo

dokázané, že sa stal žalovaný skutok, nedopustil sa porušenia žiadneho hmotnoprávneho

ustanovenia, aké sa má na mysli v ustanovení

Nie je dôvod ani na zrušenie rozsudku podľa , lebo práve

všetkými významnými okolnosťami sa prvostupňový súd zaoberal a snažil sa objasniť všetky

významné skutkové okolnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodzovať následnú

trestnosť skutku, ale to sa bez pochybnosti nepodarilo preukázať. Argumenty prvostupňového

súdu neodporujú zásadám logického myslenia, pre ktorý dôvod by sa napadnuté rozhodnutie

javilo ako zjavne nepodložené výsledkami vykonaného dokazovania. Dokazovanie bolo

pritom vykonané zákonným spôsobom a bolo úplné. Niet už žiadneho relevantného dôkazu,

ktorý by ešte bolo treba vykonať a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR to ani

nenavrhuje.

V predchádzajúcom štádiu konania Najvyšší súd Slovenskej republiky predpokladal ešte

možnosť objasnenia veci tými dôkazmi, ktoré nariadil vykonať. Tie aj boli vykonané.

V súčasnosti už nevidí možnosť ďalšieho dokazovania a stotožňuje sa so záverom

prvostupňového súdu, keď v pochybnostiach vyhodnotil dôkazy v prospech obžalovaného

a uzavrel, že nebolo dokázané, že by sa stal skutok, ktorý sa kládol obžalovanému za vinu.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. septembra 2009

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová