Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fcb/377466.6d704f.pdf
PDF · 102.37 KB
No categories available
7So/65/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 So 65/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Eleny
Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľa Ing. J. T., bytom v B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v
Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. novembra 2006, č. k. 6Sd/312/2005– 23, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 13. novembra 2006, č. k. 6Sd/312/2005– 23, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. novembra 2006, č.k. 6Sd/312/2005 – 23,
potvrdil rozhodnutie odporkyne zo 4. novembra 2004 číslo X., ktorým podľa § 293a zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
1/
o sociálnom poistení “) zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa na sumu 8 026 Sk mesačne
s účinnosťou od 1. decembra 2004 a rozhodnutie odporkyne z 2. júna 2005 číslo X., ktorým
podľa § 293e zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších
2/
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa
o 8, 85% na sumu 8 737 Sk mesačne s účinnosťou od 2. júna 2006 a potvrdil tiež rozhodnutie
odporkyne z 2. júna 2006 číslo X., ktorým zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa na 9 257
Sk mesačne s účinnosťou od 1. júla 2006.
Podľa názoru krajského súdu odporkyňa nepochybila, keď postupovala pri výpočte
zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa v súlade s právnymi predpismi o zvyšovaní
dôchodkov.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že krajský
súd neposúdil jeho dôchodkové nároky správne, lebo právne predpisy o zvyšovaní už
priznaných dôchodkov znevýhodňujú tých dôchodcov, ktorých dôchodky sú valorizované,
v porovnaní s dôchodcami, ktorým nárok vznikol v roku valorizácie dôchodkov. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a konanie prerušil do rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov o valorizácii dôchodkov
s Ústavou Slovenskej republiky.
Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 246c a 372o
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podmienky zvyšovania dôchodkových dávok upravujú zákony o zvyšovaní dôchodkov
v príslušných rokoch (ďalej len „zákony o zvyšovaní dôchodkov“).
1/
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2003 Z.z.
2/
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z.z.
Zo spisov vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím z 21. januára 2003 č. X.
priznala navrhovateľovi starobný dôchodok vo výške 7 040 Sk mesačne
s účinnosťou od 1. októbra 2002. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. januára
2004 č.k. 5 Sd 71/03-24 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. júna 2008, sp. zn. 1 So68/04, uvedené rozhodnutie potvrdil ako
vecne správne. Rozhodnutie odporkyne nadobudlo právoplatnosť, preto bolo
základom zvyšovania dôchodku navrhovateľa v súlade s právnymi predpismi, ktoré
valorizáciu a zvyšovanie dôchodkov následne upravovali. Spôsob výpočtu
jednotlivých zvýšení dôchodku v dôsledku valorizácie navrhovateľ nespochybnil,
preto sa odvolací súd uvedeným výpočtom nezaoberal.
Nepovažoval za dôvodný návrh navrhovateľa na prerušenie konania
a predloženie veci na vyslovenie nesúladu právnych predpisov o valorizácii
dôchodku s Ústavou Slovenskej republiky, lebo nezistil, že by právne predpisy
o valorizácii mali diskriminačný charakter.
Právne predpisy o valorizácii dôchodkov zabezpečujú, aby nedochádzalo
k znehodnocovaniu dôchodkov vzhľadom na príjmy ostatného obyvateľstva.
Z uvedeného dôvodu § 82 zákona o sociálnom poistení ustanovuje, že dôchodkové
dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky
priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú
v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien
a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok,
v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka
o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu
spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej
mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa vyššie uvedeného
postupu. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá
ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie
uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané
od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa
ich priznania.
Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej
dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
Z uvedeného znenia vyplýva, že cieľom valorizácie nie je nové prepočítanie
výšky už priznaného dôchodku tak, ako keby dávka plynutím času vznikla znova,
ale má zabezpečiť primerané zvýšenie každého už priznaného dôchodku
s prihliadnutím na všeobecne zistenú mieru inflácie. Tieto ciele nie sú rovnaké,
nevychádzajú z rovnakých skutkových okolností a preto z nich nemožno vyvodiť
diskrimináciu dôchodcov, ktorých dôchodky štát valorizuje. Valorizáciu a nový
výpočet dôchodku v neskoršom období stotožňovať nemožno, aj keď dôchodcom ,
ktorých nárok na dôchodok vznikol skôr, nemusí výška dôchodku zodpovedať
výpočtu, ktorý by sa bol vykonal v neskoršom období, čo aj za splnenia rovnakých
podmienok.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd preto zistil, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový
stav, vysporiadal sa so všetkými právne významnými námietkami navrhovateľa, preskúmal
správnosť výpočtu zvýšenia starobného dôchodku, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil
a obsah odôvodnenia rozsudku má podklad v skutkových zisteniach.
Skutočnosti, ktorými navrhovateľ v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli v odvolacom konaní zistené. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré
navrhovateľ namietal v prvostupňovom konaní a s ich obsahom sa krajský súd riadne
vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne
správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom
ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a odporkyni žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 24. septembra 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová