Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9f2/377461.7df8fc.pdf
PDF · 104.12 KB
No categories available
7So/42/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 So 42/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky J. D. bytom v B., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o predčasný starobný dôchodok, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. januára 2009, č. k. 7Sd
101/2008– 13, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 23. januára 2009, č. k. 7Sd 101/2008– 13, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 23. januára 2009, č. k. 7Sd 101/2008– 13,
potvrdil rozhodnutie z 1. apríla 2008 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 67 ods. 1 a § 82 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľke predčasný starobný dôchodok v sume 7 951 Sk
mesačne s účinnosťou od 27. decembra 2007. Podľa názoru krajského súdu výška
predčasného starobného dôchodku bola vypočítaná správne a odporkyňa postupovala
a rozhodla v súlade s platnými právnymi predpismi.
Námietku navrhovateľky, že dobrovoľne platila poistné, a preto jej predčasný
starobný dôchodok mal byť určený zvlášť z povinného poistenia a zvlášť z dobrovoľného
poistenia, krajský súd nezohľadnil, lebo zistil, že takýto postup nezodpovedá zákonu.
Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby
odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie
a rozhodnutie. Zopakovala svoje námietky týkajúce sa nesprávneho zápočtu a nezohľadnenia
rokov dobrovoľného dôchodkového poistenia, ktoré uviedla už v konaní pred krajským
súdom a žiadala, aby odvolací súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) a dal podnet na Ústavný súd Slovenskej republiky o nesúlade
zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.
Odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c
OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na predčasný
starobný dôchodok, ak
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a
b) suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho
priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma predčasného starobného
dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku
a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku
nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63
ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod na
určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov
dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia
dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný
osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia
dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky,
ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor.
Podľa § 60 ods. 1 obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného
dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia
okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto
zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť
a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové
poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že pre priznanie predčasného starobného dôchodku je
potrebné súčasné splnenie dvoch podmienok uložených zákonom. Potrebnú dobu zamestnania,
ktorú navrhovateľka splnila a zákonom požadovanú výšku 1, 2 násobku životného minima,
ktorú navrhovateľka taktiež splnila.
Výška jej predčasného starobného dôchodku bola vypočítaná ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku
na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, zníženej
o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje.
Navrhovateľka nenamietala nesprávnosť zistených rokov dôchodkového poistenia, ale
požadovala v konaní pred súdom prvého stupňa taký výpočet výšky predčasného starobného
dôchodku, ktorý súčasné platné právne predpisy neumožňujú.
V odvolaní neuviedla žiadne právne významné skutočnosti a nepredložila dôkazy,
ktoré by mohli mať vplyv na výpočet výšky jej predčasného starobného dôchodku. Námietky
proti spôsobu, akým bolo zohľadnené obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia
v celkovej kalkulácii nemohol zohľadniť ani odvolací súd, lebo postup, ktorého sa
navrhovateľka pri výpočte dávky domáha, nezodpovedá zákonu. Iné konkrétne porušenie,
chybu, akej sa podľa nej odporkyňa pri zohľadnení obdobia dobrovoľného dôchodkového
poistenia dopustila, neuviedla.
Tvrdenia, že dobrovoľné príspevky jej prostredníctvom priemerného osobného
mzdového bodu znížili výšku vypočítaného predčasného starobného dôchodku v porovnaní so
situáciou, keby si neplatila žiadne dobrovoľné príspevky nemohol súd zohľadniť, lebo
navrhovateľka nemala povinnosť platiť dobrovoľné poistenie a bolo jej povinnosťou zvážiť
následky svojho rozhodnutia a prípadne pred prihlásením sa do dobrovoľného poistenia
požiadať o právnu pomoc.
Odvolací súd preto zistil, že krajský súd dostatočne zistil skutkový stav, vysporiadal sa
so všetkými právne významnými námietkami navrhovateľky a svoje rozhodnutie dostatočne
odôvodnil, pričom odôvodnenie rozsudku má podklad v skutkových zisteniach.
Skutočnosti, ktorými navrhovateľka v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu, v odvolacom konaní neboli zistené a sú obsahovo zhodné s námietkami,
ktoré navrhovateľka uplatnila v konaní na súde prvého stupňa, s obsahom ktorých sa krajský
súd riadne vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil. Z dôvodu, že odvolací súd považuje aj jeho odôvodnenie za vecne správne,
podľa § 219 ods. 2 OSP v podrobnostiach odkazuje na rozsudok súdu prvého stupňa.
Pokiaľ navrhovateľka žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prerušil
konanie podľa § 109 ods. 2 OSP a aby požiadal Ústavný súd Slovenskej republiky
o vyslovenie nesúladu zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že takýto postup
prichádza do úvahy vtedy, ak podľa jeho názoru všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa
týka veci je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Najvyšší súd Slovenskej republiky však k takémuto právnemu
záveru nedospel, lebo články 1 a 13 sa uvedeného prípadu netýkajú a čl. 39 hovorí
o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe, pričom v podrobnostiach odkazuje na zákon,
ktorým je v tomto prípade zákon o sociálnom poistení.
Neústavnosť zákona musí objektívne existovať, resp. jej existencii musia nasvedčovať
objektívne skutočnosti a nemožno ju odôvodňovať názorom o nespravodlivosti právnej
úpravy.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom
ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná,
a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. septembra 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová