Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sža/58/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,

PhD. a JUDr. Idy Hanzelovej, v právnej veci navrhovateľa: T. H. H. N. X. štátna

príslušnosť V., t.č. miesto pobytu N. 5, B. zastúpený: JUDr. R. S. advokát so sídlom

Š. 23, B. proti odporcovi: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava,

Úrad hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu

č. UHCP-90-11/RHCP-BA-CP-R-2007 zo dňa 22.10.2007, na odvolanie odporcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -49 zo dňa 20.05.2009,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 S

317/2007-49 zo dňa 20.05.2009, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil navrhovateľom napadnuté rozhodnutia,

ktorými odporca zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt

na území Slovenskej republiky.

Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, krajský súd dospel k záveru, že

správne orgány nedostatočne zdôvodnili napadnuté rozhodnutia. Odôvodnenie

prvostupňového správneho orgánu nesplnilo zákonom požadované náležitosti žiadnej svojej

časti. Správny orgán neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že je navrhovateľ

nežiaducou osobou, neuviedol ani číslo a dátum rozhodnutia o administratívnom vyhostení

a zákaze pobytu žiadateľa, na ktoré sa odvolal, čo bolo zvlášť dôležité najmä z toho dôvodu,

že rozhodnutia o zákaze pobytu boli vydané dve, pričom jedno z nich bolo rozhodnutím

krajského súdu zrušené, na základe čoho sa navrhovateľ podľa svojho tvrdenia domnieval, že

mu bol zrušený zákaz pobytu a administratívne vyhostenie z územia Slovenskej republiky.

Zároveň uviedol, že druhostupňové rozhodnutie nedostatočne a zmätočne odôvodnilo zmenu,

ktorou rozšírilo dôvody vyhostenia a aplikáciu ,

o pobyte cudzincov, nakoľko jeho použitie zdôvodnil iba tým istým dôvodom, ktorý naplnil

ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona t.j., že navrhovateľ je nežiaducou osobou.

Podľa názoru krajského súdu aplikácia § 39 ods. 2, písm. c/ zákona o pobyte

cudzincov vyžaduje iné zistenia a závery správneho orgánu, ako len neoprávnené zdržiavanie

sa na území Slovenskej republiky, keď motív konania navrhovateľa nenasvedčuje indíciám

o ohrození bezpečnosti štátu a verejného poriadku, nakoľko je zrejmé, že navrhovateľ tu

zostal iba z dôvodu, že si vytvoril vzťah, ktorý vyvrcholil manželstvom a žije tu spolu so

svojou rodinou. Tiež poukázal na skutočnosť, že správny orgán neuviedol žiadne ďalšie

dôvody, ktoré by aplikáciu § 39 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona preukazovali a boli s ním

v logickom súvise a objasnili prečo je navrhovateľ nebezpečný pre štát, verejný poriadok,

zdravie a práva iných.

Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie a žiadal, aby bol rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zrušený v plnom rozsahu. V podanom odvolaní odporca uviedol,

že nesúhlasí s tvrdením Krajského súdu v Bratislave, že rozhodnutie o administratívnom

vyhostení č. PPZ-150-1/OCP-BA-AV/2005 zo dňa 27.05.2005 s platnosťou zákazu vstupu do

27.05.2010 bolo rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -21 zrušené, nakoľko

Krajský súd v Trnave prejednáva ako odvolací orgán iba rozhodnutia o zaistení a umiestnení

v Útvare policajného zaistenia v Medveďove. Takýmto rozhodnutím v danej veci bolo

rozhodnutie o zaistení č. PPZ-150-2/OCP-BA-AV/2005, ktoré bolo vydané Oddelením

cudzineckej polície PZ Bratislava.

Ku skutočnostiam uvedeným v napadnutom rozhodnutí odporca ďalej uviedol, že

navrhovateľ bol druhýkrát zadržaný z dôvodu uznesenia Mobilnej zásahovej jednotky

Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava pod ČVS: PPZ-285/HCP-SV-BA-MJ-

-2007, ktorým bolo vznesené obvinenie podľa (s poukazom na )

a bolo voči nemu začaté trestné stíhanie podľa za prečin Marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa . Dôvodom naplnenia zákonných znakov

skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia bola skutočnosť, že

sa menovaný zdržiaval na území Slovenskej republiky neoprávnene, nakoľko mal udelený

zákaz pobytu na území Slovenskej republiky, pričom táto skutočnosť bola potvrdená

rozhodnutím o administratívnom vyhostení č. PPZ-150-1/OCP-BA-AV/2005 zo dňa

27.05.2005 s platnosťou zákazu vstupu do 27.05.2010, ktoré bolo právoplatné dňa

26.09.2005.

Odporca namietal, že aj keď bolo Okresnou prokuratúrou Bratislava III zrušené

uznesenie o začatí trestného stíhania, navrhovateľ má stále platný zákaz vstupu na územie

Slovenskej republiky do 27.05.2010, pretože Krajský súd v Trnave svojím rozsudkom č. 14S

143/2005-21 zo dňa 03.11.2005 zrušil a vrátil na ďalšie konanie iba rozhodnutie o zaistení

cudzinca č. PPZ-150-2/OCP-BA-AV/2005, keď na základe uvedeného rozsudku bol

navrhovateľ z Útvaru policajného zaistenia PZ v Medveďove bezodkladne prepustený na

slobodu dňa 15.11.2005, avšak administratívne vyhostenie s platnosťou zákazu vstupu na

územie Slovenskej republiky do 27.05.2010 zostalo naďalej platné.

Zároveň odporca poukázal na skutočnosť, že nakoľko navrhovateľ má platné

administratívne vyhostenie do 27.05.2010, preto mu nemôže byť udelený trvalý pobyt na

území Slovenskej republiky podľa ust. o pobyte

cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň bol navrhovateľovi povolený

tolerovaný pobyt podľa ust. § 43 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov, pričom toto

ustanovenie súvisí s rešpektovaním súkromného a rodinného života cudzinca a ten môže na

základe takéhoto povolenia aj vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu.

Odporca zdôraznil, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení č.p.:PPZ-150-

-1/OCP-BA-AV/2005 je stále platné a súd si zle vyložil dôkaznú situáciu, ktorá mu bola

odporcom poskytnutá a preto nebol dôvod na jeho postup podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a §250j

ods. 3 .

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť. Zároveň poukázal na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 a zdôraznil skutočnosť, že Európska

komisia pre ľudské práva považuje vyhostenie osoby z krajiny, v ktorej má bydlisko jeho

blízka rodina za neprimerané.

Vo vyjadrení tiež uviedol, že odporca sa dopustil nesprávneho rozhodnutia už

vydaním rozhodnutia č. PPZ-150-1/OCP-BA-AV/2005 zo dňa 27.05.2005, ktorým bol

navrhovateľ administratívne vyhostený a bol mu určený zákaz vstupu na územie Slovenskej

republiky na dobu 5 rokov, t.j. do 27.05.2010. Dodal, že vzhľadom na text ustanovenia § 57

ods. 1, písm. b/ pri vydaní rozhodnutia o vyhostení ani jeden dôvod na

jeho vyhostenie neexistoval a vyslovil názor, že už v čase vydania predmetného rozhodnutia

o vyhostení navrhovateľa, boli zo strany odporcu hrubo porušené jednotlivé ustanovenia

správneho poriadku, najmä – ústne pojednávanie.

Navrhovateľ zároveň zdôraznil nesúhlas s tvrdením odporcu v odvolaní o opätovnom

zadržaní navrhovateľa z dôvodu uznesenia Mobilnej zásahovej jednotky Riaditeľstva

hraničnej a cudzineckej polície Bratislava pod ČVS: PPZ-285/HCP-SV-BA-MJ-2007, keď

dôvodom naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu

úradného rozhodnutia bola skutočnosť, že sa navrhovateľ zdržiaval na území Slovenskej

republiky. Avšak k tomuto tvrdeniu navrhovateľ uvádza, že Ministerstvo vnútra SR, Úrad

hraničnej a cudzineckej polície Bratislava uznesením zo dňa 13.07.2007 zastavilo trestné

stíhanie navrhovateľa, nakoľko je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné

stíhanie viedlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. septembra 2009

( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1

). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy,

orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby

a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,

ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom

správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku).

Podľa o pobyte cudzincov na účely tohto zákona

sa rozumie nežiaducou osobou cudzinec, ktorý bol administratívne vyhostený alebo ktorému

bol uložený trest vyhostenia.

Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí prvé

povolenie na trvalý pobyt cudzincovi, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky

s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

Podľa § 39 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne

žiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt ak je cudzinec nežiaducou osobou.

Podľa § 39 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar zamietne

žiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt, ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí

bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených

územiach aj prírodu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí povolenie

na tolerovaný pobyt cudzincovi, ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného

života.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si

obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre

rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány

územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré

majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku).

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu

a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie netýka

a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa

vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným

osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc

a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány

sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania,

vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú

k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť

o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne

a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych

orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby

v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené

rozdiely.

Správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem,

pre svoje rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil

skutočný stav, a preto jeho právny názor bol predčasný, z ktorých dôvodov boli splnené

zákonné podmienky pre zrušenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa a vrátenie veci mu

na ďalšie konanie podľa a .

Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že navrhovateľ dňa 20.06.2007 podal na

Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o udelenie prvého povolenia na trvalý

pobyt na území Slovenskej republiky. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície

PZ Bratislava č.p.: UHCP-2582-12/RHCP-BA-OCP-Ž-2007 zo dňa 31.07.2007 bola táto

žiadosť zamietnutá s tým, že správny orgán dospel k záveru, že žiadateľ je nežiaducou

osobou, nakoľko žiadateľovi správny orgán dňa 27.05.2005 určil zákaz vstupu na územie

Slovenskej republiky na dobu 5 rokov t.j. do 27.05.2010. Po podaní odvolania zo strany

navrhovateľa dňa 09.06.2005 proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie prvého

povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky bol rozhodnutím Riaditeľstva

hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR

č. UHCP-90-11/RHCP-BA-CP-R-2007 zo dňa 22.10.2007 ako odvolacím orgánom podľa

zmenený druhý odsek výrokovej časti rozhodnutia

vydaného Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava, č.p.: UHCP-2582-12/RHCP-BA-

-OCP-Ž-2007 dňa 31.07.2007 a žiadosť účastníka konania bola podľa ustanovenia § 39

ods. 2 písm. a/, ako aj podľa o pobyte cudzincov

zamietnutá. V ostatných častiach bolo vydané rozhodnutie potvrdené a odvolanie účastníka

konania zamietnuté.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca poukázal na to, že policajný útvar pri

svojom rozhodovaní o žiadosti o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území

Slovenskej republiky prihliadal na skutočnosť, že navrhovateľ sa v čase od 19.12.2000

vedome zdržiaval na území Slovenskej republiky neoprávnene. Počas neoprávneného pobytu

na tomto území uzavrel dňa 16.02.2001 manželstvo s občiankou Slovenskej republiky a až do

dňa 26.05.2005, kedy bol kontrolovaný policajnou hliadkou sa nesnažil o zlegalizovanie

svojho pobytu na území Slovenskej republiky. Uviedol, že navrhovateľ nerešpektoval

rozhodnutie policajného útvaru č.p.: PPZ-150-1/OCP-BA-AV/2005 zo dňa 27.05.2005,

ktorým bolo navrhovateľovi udelené administratívne vyhostenie a určený zákaz vstupu na

územie Slovenskej republiky na dobu päť rokov, t.j. do 27.05.2010. Navrhovateľ sa naďalej

vedome neoprávnene zdržiaval na území Slovenskej republiky až do 09.05.2007, kedy bol

zadržaný Mobilnou zásahovou jednotkou Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície

Bratislava, resp. do 11.04.2007, kedy na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava požiadal

o tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, ktorý mu policajný útvar dňa 10.05.2007

s ohľadom na jeho súkromný a rodinný život povolil. Konštatoval, že všetky uvedené

skutočnosti viedli správny orgán I. stupňa k tomu, aby postupoval podľa ustanovenia § 39

ods. 2 písm. a/ o pobyte cudzincov, na základe ktorého policajný útvar

zamietne žiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt, ak cudzinec je nežiaducou osobou. Pri

rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt policajný útvar prihliada na

verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko. V rozhodnutí zdôraznil, že správny orgán

I. stupňa udelil navrhovateľovi povolenie na tolerovaný pobyt podľa ust. § 43 ods. 1 písm. f/

citovaného zákona, podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, pričom štátne orgány môžu do tohto zasahovať v súlade so zákonom

v stanovených prípadoch, pričom novelizáciou uvádzaného zákona je navrhovateľovi

umožnené aj vstupovať do pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu.

V rozhodnutí ďalej uviedol, že dôkazy získané v správnom konaní poukazujú na to, že

navrhovateľ nerešpektoval rozhodnutie správneho orgánu, vedome sa zdržiaval na území

Slovenskej republiky od 19.12.2000 neoprávnene, počas neoprávneného pobytu na území

Slovenskej republiky uzavrel manželstvo s občiankou Slovenskej republiky, ktorá skutočnosť

mu mala umožniť zotrvať na tomto území aj naďalej. Z uvedeného konania navrhovateľa

odporca vyvodil záver, že tento nedodržiaval zákony platné v Slovenskej republike a preto je

dôvodné predpokladať, že bude ohrozovať bezpečnosť štátu a verejný poriadok na tomto

území.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán

v danej veci si pre svoje rozhodnutie nezadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci

nezistil skutočný stav a preto jeho právny záver, že navrhovateľ ako cudzinec je nežiaducou

osobou, bol predčasný. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ dňa

16.02.2001 uzavrel manželstvo so štátnou občiankou Slovenskej republiky K. R. N. X. Dňa

26.05.2005 bol navrhovateľ kontrolovaný hliadkou PZ, pričom bolo zistené, že sa na území

Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene bez platného cestovného dokladu a bez povolenia

príslušných orgánov Slovenskej republiky. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície

Policajného zboru Bratislava č. PPZ-150-1/OCP-BA-AV/2005 zo dňa 27.05.2005 bol

navrhovateľ administratívne vyhostený a bol mu určený zákaz vstupu na územie Slovenskej

republiky na dobu 5 rokov, t.j. do 27.05.2010, pričom odvolací orgán toto rozhodnutie dňa

20.09.2005 potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2005. Navrhovateľ bol

opätovne zadržaný dňa 09.05.2007 a následne bolo voči nemu na základe uznesenia Mobilnej

zásahovej jednotky Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava pod ČVS: PPZ-

285/HCP-SV-BA-MJ-2007 vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 (s poukazom na § 207

ods. 1 ) a bolo voči nemu začaté trestné stíhanie podľa za prečin Marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa . Rozsudkom Krajského súdu

v Trnave č.k. -21 zo dňa 03.11.2005 bolo zrušené rozhodnutie Oddelenia

cudzineckej polície Bratislava, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa

27.05.2005 č. PPZ-150-2/OCP-BA-AV/2005, ktorým bolo rozhodnuté o zaistení

navrhovateľa dňom 27.05.2005. Navrhovateľ požiadal dňa 11.04.2007 o udelenie povolenia

na trvalý pobyt z dôvodu uzavretého manželstva. Správny orgán žiadosti vyhovel a udelil

navrhovateľovi trvalý pobyt do 06.11.2007 na základe rozhodnutia č. PPZ-1361-13/HCP-BA-

OCP-Ž-2005 zo dňa 10.05.2007. Uznesením Mobilnej zásahovej jednotky Riaditeľstva

hraničnej a cudzineckej polície Bratislava pod ČVS: PPZ-285/HCP-SV-BA-MJ--2007 zo dňa

13.07.2007 bolo zastavené trestné stíhanie začaté voči navrhovateľovi za prečin Marenia

výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko je nepochybné, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie

vedie, sa nestal. Dňa 20.06.2007 navrhovateľ požiadal na Oddelení cudzineckej polície PZ

v Bratislave o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č.

o pobyte cudzincov. Správny orgán I. stupňa žiadosť navrhovateľa posúdil a dňa

31.07.2007 rozhodnutím č.p.: UHCP-2582-12/RHCP-BA-OCP-Ž- -2007 zamietol žiadosť

o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa

ustanovenia o pobyte cudzincov s odôvodnením,

že účastník konania je nežiaducou osobou. Napadnutým rozhodnutím žalovaný správny orgán

dňa 22.10.2007 rozhodol o odvolaní navrhovateľa tak, že podľa

Zb. zmenil druhý odsek výrokovej časti rozhodnutia vydaného Oddelením cudzineckej polície

PZ Bratislava č. UHCP-2582-12/RHCP-BA-OCP-Ž-2007 tak, že žiadosť navrhovateľa

zamietol podľa § 39 ods. 2 písm. a/ ako aj § 39 ods. 2 písm. c/. V ostatných častiach vydané

rozhodnutie potvrdil a odvolanie navrhovateľa zamietol. Odporca v napadnutom rozhodnutí

vyslovil, že navrhovateľ je nežiaducou osobou v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/,

nakoľko správny orgán rozhodol o jeho vyhostení a bol mu uložený zákaz pobytu na území

Slovenskej republiky a zároveň v spojitosti s ustanovením § 39 ods. 2 písm. c/ uviedol, že

navrhovateľ nerešpektuje rozhodnutia správneho orgánu, keď sa vedome zdržiava na území

Slovenskej republiky a uzavrel manželstvo s občiankou Slovenskej republiky, čo mu malo

umožniť zotrvať na tomto území naďalej. Uvedené konanie navrhovateľa odporca posúdil ako

porušenie zákonov platných v Slovenskej republike, z čoho vyvodil predpoklad, že

navrhovateľ bude ohrozovať bezpečnosť štátu a verejný poriadok na tomto území.

Odvolací súd uvádza, že je správna námietka odporcu o nepresnosti tvrdenia

v odôvodnení napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, že rozhodnutie

o administratívnom vyhostení č. PPZ-150-1/OCP-BA-AV/2005 zo dňa 27.05.2005

s platnosťou zákazu vstupu do 27.05.2010, bolo rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 14S

142/2005-21 zo dňa 03.11.2005 zrušené, keď zo súdneho spisu bolo zistené, že uvedeným

rozsudkom bolo zrušené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava,

Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 27.05.2005 č. PPZ-150-2/OCP-

-BA-AV/2005 o zaistení navrhovateľa.

Avšak namietaná nesprávnosť v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu nemá vplyv

na závažnosť vyššie uvedených dôvodov, preto odvolací súd na základe zistených skutočností

v danej veci rozhodol, že bol správny právny záver súdu prvého stupňa, že žalovaný správny

orgán nevykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu a preto je predčasný jeho

právny názor, že navrhovateľ je nežiaducou osobou, nakoľko uvedené odôvodnil jedine jeho

neoprávneným zdržiavaním sa na území Slovenskej republiky, pričom je zrejmé, že

navrhovateľ sa na našom území zdržiava za účelom realizácie rodinného a súkromného života

a jeho konanie nenasvedčuje možnosti ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

Odporca neuviedol žiadne ďalšie dôvody objasňujúce, prečo by bol navrhovateľ nebezpečný

pre štát, verejný poriadok, zdravie alebo práva iných.

Povinnosťou správneho orgánu bude doplniť dokazovanie v intenciách názoru súdu

prvého stupňa, uvedených v napadnutom rozsudku, v súčinnosti s účastníkmi správneho

konania. Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku je povinný zistiť

skutočný stav vo veci, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov, ale aj sám z úradnej

povinnosti je povinný si zadovážiť také dôkazy, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade so

zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu v zmysle § 46 Správneho poriadku.

Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ Krajský súd

v Bratislave napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací

súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa v spojení

s § 246c a s § 219 potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle

v spojení s a v spojení s , pretože si ich náhradu

neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 24. septembra 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská