Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
548/370040.f1136b.pdf
PDF · 98.58 KB
No categories available
5Cdo/127/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 127/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného S. P. P., a.s. B.,
IČO: X., proti povinnej M., spol. s r.o. K., IČO: X., o vymoženie 2 557,47 eur (77 046,40
Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. Er 2693/99,
o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. K. M., Exekútorský úrad so sídlom v K., proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 19. júla 2005, sp.zn. 3 CoE 44/05, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 19. júla
2005, sp.zn. 3 CoE 44/05 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II uznesením z 10. marca 2005 č.k. Er 2693/99 - 39 exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku zastavil a oprávnenému uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 1 082 Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že oprávnený 15. januára 2001 predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie. O trovách
exekúcie rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku. V poučení o opravnom prostriedku
uviedol, že proti jeho rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Krajský súd v Košiciach, na odvolanie súdneho exekútora JUDr. Ing. K. M.
do výroku o trovách exekúcie, uznesením z 19. júla 2005, sp.zn. 3 CoE 44/05 jeho odvolanie
odmietol a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu
v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.
Keďže z osobitného zákona (Exekučného poriadku) nevyplýva prípustnosť odvolania,
odmietol ním podané odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor
JUDr. Ing. K. M. a navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že uznesenie Okresného súdu Košice II z 10. marca 2005,
č.k. Er 2693/99 – 39, vydala vyššia súdna úradníčka. Poukázal na čl. 142 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého je proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného
sudcom prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. Tým, že uvedené
uznesenie obsahovalo nesprávne poučenie, že odvolanie nie je prípustné, bola mu odňatá
možnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu vydaného vyšším súdnym úradníkom.
Namietal preto, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť pred ním konať v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Oprávnený ani povinný sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto pri posudzovaní jeho
prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Súdnym exekútorom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí
odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení.
Jeho dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo
namietanej (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať
len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Vychádzajúc z obsahu
dovolania sa osobitne zameral na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Pri zisťovaní, či v danom prípade boli porušené procesné práva súdneho exekútora
bolo treba vzhľadom na čas vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa a prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. septembra 2005, vychádzať z Občianskeho súdneho poriadku
v znení účinnom od 1. októbra 2004 do 31. augusta 2005.
Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 341/2005 Z.z. došlo
v dobe od 1. októbra 2004 do 31. augusta 2005 k rozšíreniu možnosti súdu prvého stupňa
rozhodnúť o odvolaní smerujúcom proti jeho rozhodnutiu. Podľa právnej úpravy účinnej
v tomto období súd prvého stupňa uznesením odmietol odvolanie, ktoré bolo podané
oneskorene alebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nebolo prípustné
(§ 209 ods. 1 O.s.p.). Len v prípadoch, v ktorých nebolo možné rozhodnúť o odvolaní podľa
tohto ustanovenia a nebolo možné rozhodnúť ani autoremedúrou podľa § 210a O.s.p.,
o odvolaní rozhodoval odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.).
V danom prípade vydala uznesenie Okresného súdu Košice II z 10. marca 2005 č.k.
Er 2693/99 - 39, ktorým bola exekúcia zastavená a oprávnený bol zaviazaný zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 1 028 Sk, vyššia súdna úradníčka Mgr. A. P..
V dôsledku odvolania súdneho exekútora proti výroku tohto uznesenia o trovách exekúcie
predložil vec sudca Okresného súdu Košice II odvolaciemu súdu (Krajskému súdu v
Košiciach), ktorý o odvolaní rozhodol dovolaním súdneho exekútora napadnutým uznesením.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že postup Okresného súdu Košice II bol v rozpore
s v tom čase platným a účinným ustanovením § 209 ods. 1 písm. b/ O.s.p. O odvolaní, ktoré
smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nebolo prípustné (o taký prípad ide aj
v danej veci), totiž mal rozhodnúť okresný súd a až v prípade, že by proti jeho rozhodnutiu
o odmietnutí odvolania bolo podané odvolanie, o tomto odvolaní by rozhodoval odvolací súd,
avšak za podmienky, že by súd prvého stupňa postupom podľa § 210a O.s.p. uznesenie
priamo nezmenil. Takýto procesný postup musel byť dodržaný aj v prípade, že uznesenie
súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník a sudca odvolaniu podanému proti takémuto
rozhodnutiu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 3 O.s.p.), ako tomu bolo v predmetnej veci.
Keďže súd prvého stupňa takto nepostupoval a odvolací súd pri rozhodovaní na tento
nesprávny procesný postup neprihliadol, bola dovolateľovi odňatá možnosť podania
odvolania proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí odvolania a tým uplatniť procesné
právo priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, čím konanie pred súdmi trpí vadou
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky naviac poukazuje na to, že proti rozhodnutiu
zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje
vždy sudca (článok 142 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Z ústavného príkazu je zrejmé, že proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného
sudcom je vždy prípustný opravný prostriedok, t.j. proti každému takémuto rozhodnutiu.
Základný zákon štátu tu neumožňuje žiadnu výnimku. Kým v prípade rozhodnutí sudcov
nenapadnuteľnosť niektorých rozhodnutí odvolaniami zákonná úprava priamo predpokladá
a ani ústava také rozhodovanie v jednom stupni nevylučuje, u rozhodnutí vydávaných
poverenými zamestnancami súdu je to naopak a napadnuteľnosť všetkých rozhodnutí
poverených zamestnancov odvolaním je bezvýnimočným pravidlom, ktoré má oporu
v základnom zákone štátu.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na existenciu tejto vady sa dovolací súd vecne nezaoberal ďalšími
námietkami uvedenými dovolateľom v dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. septembra 2009
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková