Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/173/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., so sídlom v B., proti

žalovanému I. Č., bývajúcemu v R., o 67 590 Sk (2 243,56 €), vedenej

na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava rozsudkom z 30. apríla 2008 č. k. – 105 žalobu na

zaplatenie 67 590 Sk uplatňovanej titulom náhrady poistného plnenia (§ 24 ods. 7 zákona

č. ) zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že

žalovaný dňa 4. 6. 2004 zavinil dopravnú nehodu motorovým vozidlom zn. Peugeot 305

EČV R. X. vlastníka O. Č., na ktoré nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a pri ktorej došlo k poškodeniu motorového

vozidla zn. Škoda Fabia EVČ K. vlastníka Š. B., ktorému žalobca poskytol poistné plnenie

z poistného garančného fondu celkove vo výške 134 256 Sk. Z tejto sumy bola žalobcovi

uhradená iba čiastka vo výške 66 666 Sk. Jeho nárok na zaplatenie čiastky 67 590 Sk proti

odporcovi (vodičovi motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu) posúdil ako nárok

na náhradu škody a z dôvodu, že poškodenému plnil (poistné plnenie) dňa 26. 1. 2005 a

žalobu na súd proti žalovanému podal až dňa 26. 11. 2007 dospel k záveru o dôvodnosti

vznesenej námietky premlčania. Nárok, ktorý prešiel na žalobcu (z poškodeného) si totiž

ponecháva charakter nároku na náhradu škody aj čo do dôsledkov a žalobca si ho mohol

uplatniť najneskôr 26. 1. 2007, keď dvojročná premlčacia doba začala plynúť vyplatením

náhrady poškodenému (26. 1. 2005). O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. februára 2009 sp. zn. na

odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením nároku

uplatneného žalobcom ako nároku na náhradu škody, ktorý na neho prešiel z poisteného

(poškodeného), ako aj záverom o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Uviedol, že

ak poistiteľ uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel z poisteného, ide

o občianskoprávny vzťah a pre premlčanie platí ustanovenie § 106 a § 111 Občianskeho

zákonníka. V podrobnostiach poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal ho (ako aj rozsudok

okresného súdu) zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie

veci odvolacím súdom ( ), ktorého podstata podľa jeho názoru

spočíva hlavne v nesprávnej interpretácii ustanovenia

a ktorá vychádza z nesprávneho chápania základných pojmov používaných týmto zákonom.

To vrátane tých, ktoré sú v ňom výslovne definované a z ktorého dôvodu vyložil dôležité

pojmy uvedené v zákone, t. j. osoby zodpovednej za škodu, poisteného, osoby bez

poistenia zodpovednosti a vlastníka vozidla. Následne prikročil k výkladu postihového práva

S., k popisu právnych vzťahov medzi účastníkmi poistenia zodpovednosti a vyjadril sa

k jednotlivým častiam odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Uviedol, že pre

správne rozhodnutie odvolacieho súdu bolo rozhodujúce zodpovedanie otázky, koho je možné

považovať za osobu bez poistenia zodpovednosti, keď je nutné za ňu považovať toho, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, u ktorého nebola uzavretá zmluva

v zmysle Potom žalovaný – vodič (motorového vozidla,

ktorý zavinil dopravnú nehodu) – je v spore pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil

pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním

spôsobil škodu na majetku poškodeného. Za škodu zodpovedá podľa § 420 Občianskeho

zákonníka a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je

súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala

povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho plnil poškodenému z garančného fondu a má

proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 tzv. postih. Považoval

za nesprávny názor týkajúci sa premlčania, pretože podľa

v znení neskorších predpisov má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2

písm. a/ a b/ na náhradu toho, čo za neho plnil. Plnenie (kancelárie) nemá charakter poistného

plnenia a súčasne nejde o vzťah kancelárie a poškodeného v súvislosti s náhradou škody, ale

o jedinečný vzťah na základe osobitného zákona () medzi kanceláriou

a škodcom, teda tým, kto zodpovedá za škodu podľa zákona (). Preto

nemožno hovoriť, že pre kanceláriu beh premlčacej doby sa začína rovnako s plynutím

premlčacej doby poškodeného a trojročná premlčacia doba začína plynúť až dňom vyplatenia

plnenia poistného z poistného garančného fondu poškodenému, t. j. dňa 26. 1. 2005, ktorým

dňom súčasne vznikol právny vzťah kancelárie ku škodcovi. Žaloba potom proti žalovanému

- vodičovi - bola 26. 11. 2007 podaná včas. Bol toho názoru, že v prípade osoby, ktorá je

zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (škodcu), nenastupuje na

miesto škodcu do zodpovednostného vzťahu medzi poškodeným a škodcom. Zákonom

č. je tu založené špecifické právo poškodeného proti kancelárii na výplatu

plnenia z poistného garančného fondu, akého by sa poškodenému dostalo, keby bol škodca

riadne poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla. Toto oprávnenie poškodeného nemá povahu práva na náhradu škody. To má vplyv aj

na plynutie premlčacích dôb, kde platí pre neho trojročná premlčacia doba a to odo dňa

vyplatenia plnenia poškodenému z poistného garančného fondu. Na záver konštatoval, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore s hmotnoprávnou úpravou poistenia zodpovednosti

a úpravou o premlčaní a ním prezentovaný názor svedčí o nepochopení konštrukcie úpravy

povinného ručenia a postavenia S. v tomto systéme.

Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu.

Žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok

v zmysle Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani

nevyslovil svoj právny názor ( ). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu

rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3

). Je potom zrejmé, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ( či to

už účastník namietal alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti konať pred súdom

a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Žalobca

v dovolaní žiadnu z uvedených vád konania nenamietal a jej existenciu nezistil ani dovolací

súd.

Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci ( )

z hľadiska hmotnoprávnej úpravy poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a premlčania v tomto systéme.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Samotným (prípadne aj nesprávnym) právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim

v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav vyjadreným

v rozhodnutí, nemôže byť založená procesná vada v zmysle Právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súd Slovenskej republiky síce

všeobecne považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie ( ), zároveň ale ani prípadné nesprávne

právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia

a procesnú vadu konania v zmysle Ani (prípadným) nesprávnym právnym

posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného

oprávnenia a neodníma mu možnosť konať pred súdom (napr. rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ,

).

I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) použil správny právny

predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie žalobcu procesne neprípustné. Preto jeho mimoriadny

opravný prostriedok odmietol podľa v spojení s

ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Vzhľadom

na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou správnosťou záverov,

na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

Dovolateľ nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo

žalovanému ( v spojení s a ).

Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, pretože mu žiadne

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: