Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
943/370239.5d0c95.pdf
PDF · 101.76 KB
No categories available
2Cdo/173/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 173/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., so sídlom v B., proti
žalovanému I. Č., bývajúcemu v R., o 67 590 Sk (2 243,56 €), vedenej
na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 8 C 52/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2009 sp. zn. 3 Co 215/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rožňava rozsudkom z 30. apríla 2008 č. k. 8 C 52/2008 – 105 žalobu na
zaplatenie 67 590 Sk uplatňovanej titulom náhrady poistného plnenia (§ 24 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z.) zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že
žalovaný dňa 4. 6. 2004 zavinil dopravnú nehodu motorovým vozidlom zn. Peugeot 305
EČV R. X. vlastníka O. Č., na ktoré nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a pri ktorej došlo k poškodeniu motorového
vozidla zn. Škoda Fabia EVČ K. vlastníka Š. B., ktorému žalobca poskytol poistné plnenie
z poistného garančného fondu celkove vo výške 134 256 Sk. Z tejto sumy bola žalobcovi
uhradená iba čiastka vo výške 66 666 Sk. Jeho nárok na zaplatenie čiastky 67 590 Sk proti
odporcovi (vodičovi motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu) posúdil ako nárok
na náhradu škody a z dôvodu, že poškodenému plnil (poistné plnenie) dňa 26. 1. 2005 a
žalobu na súd proti žalovanému podal až dňa 26. 11. 2007 dospel k záveru o dôvodnosti
vznesenej námietky premlčania. Nárok, ktorý prešiel na žalobcu (z poškodeného) si totiž
ponecháva charakter nároku na náhradu škody aj čo do dôsledkov a žalobca si ho mohol
uplatniť najneskôr 26. 1. 2007, keď dvojročná premlčacia doba začala plynúť vyplatením
náhrady poškodenému (26. 1. 2005). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. februára 2009 sp. zn. 3 Co 215/2008 na
odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym posúdením nároku
uplatneného žalobcom ako nároku na náhradu škody, ktorý na neho prešiel z poisteného
(poškodeného), ako aj záverom o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Uviedol, že
ak poistiteľ uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel z poisteného, ide
o občianskoprávny vzťah a pre premlčanie platí ustanovenie § 106 a § 111 Občianskeho
zákonníka. V podrobnostiach poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal ho (ako aj rozsudok
okresného súdu) zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), ktorého podstata podľa jeho názoru
spočíva hlavne v nesprávnej interpretácii ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
a ktorá vychádza z nesprávneho chápania základných pojmov používaných týmto zákonom.
To vrátane tých, ktoré sú v ňom výslovne definované a z ktorého dôvodu vyložil dôležité
pojmy uvedené v zákone, t. j. osoby zodpovednej za škodu, poisteného, osoby bez
poistenia zodpovednosti a vlastníka vozidla. Následne prikročil k výkladu postihového práva
S., k popisu právnych vzťahov medzi účastníkmi poistenia zodpovednosti a vyjadril sa
k jednotlivým častiam odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Uviedol, že pre
správne rozhodnutie odvolacieho súdu bolo rozhodujúce zodpovedanie otázky, koho je možné
považovať za osobu bez poistenia zodpovednosti, keď je nutné za ňu považovať toho, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, u ktorého nebola uzavretá zmluva
v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Potom žalovaný – vodič (motorového vozidla,
ktorý zavinil dopravnú nehodu) – je v spore pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil
pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním
spôsobil škodu na majetku poškodeného. Za škodu zodpovedá podľa § 420 Občianskeho
zákonníka a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je
súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho plnil poškodenému z garančného fondu a má
proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 tzv. postih. Považoval
za nesprávny názor týkajúci sa premlčania, pretože podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
v znení neskorších predpisov má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2
písm. a/ a b/ na náhradu toho, čo za neho plnil. Plnenie (kancelárie) nemá charakter poistného
plnenia a súčasne nejde o vzťah kancelárie a poškodeného v súvislosti s náhradou škody, ale
o jedinečný vzťah na základe osobitného zákona (zákon č. 381/2001 Z. z.) medzi kanceláriou
a škodcom, teda tým, kto zodpovedá za škodu podľa zákona (Občiansky zákonník). Preto
nemožno hovoriť, že pre kanceláriu beh premlčacej doby sa začína rovnako s plynutím
premlčacej doby poškodeného a trojročná premlčacia doba začína plynúť až dňom vyplatenia
plnenia poistného z poistného garančného fondu poškodenému, t. j. dňa 26. 1. 2005, ktorým
dňom súčasne vznikol právny vzťah kancelárie ku škodcovi. Žaloba potom proti žalovanému
- vodičovi - bola 26. 11. 2007 podaná včas. Bol toho názoru, že v prípade osoby, ktorá je
zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (škodcu), nenastupuje na
miesto škodcu do zodpovednostného vzťahu medzi poškodeným a škodcom. Zákonom
č. 381/2001 Z. z. je tu založené špecifické právo poškodeného proti kancelárii na výplatu
plnenia z poistného garančného fondu, akého by sa poškodenému dostalo, keby bol škodca
riadne poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Toto oprávnenie poškodeného nemá povahu práva na náhradu škody. To má vplyv aj
na plynutie premlčacích dôb, kde platí pre neho trojročná premlčacia doba a to odo dňa
vyplatenia plnenia poškodenému z poistného garančného fondu. Na záver konštatoval, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore s hmotnoprávnou úpravou poistenia zodpovednosti
a úpravou o premlčaní a ním prezentovaný názor svedčí o nepochopení konštrukcie úpravy
povinného ručenia a postavenia S. v tomto systéme.
Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O. s. p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné
tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.
Žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok
v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani
nevyslovil svoj právny názor (§ 238 ods. 2 O. s. p.). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu
rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3
O. s. p.). Je potom zrejmé, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či to
už účastník namietal alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou,
či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných
v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti konať pred súdom
a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Žalobca
v dovolaní žiadnu z uvedených vád konania nenamietal a jej existenciu nezistil ani dovolací
súd.
Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.)
z hľadiska hmotnoprávnej úpravy poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a premlčania v tomto systéme.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Samotným (prípadne aj nesprávnym) právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim
v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav vyjadreným
v rozhodnutí, nemôže byť založená procesná vada v zmysle § 237 O. s. p. Právne posúdenie
veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súd Slovenskej republiky síce
všeobecne považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie (§ 242 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), zároveň ale ani prípadné nesprávne
právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia
a procesnú vadu konania v zmysle § 237 O. s. p. Ani (prípadným) nesprávnym právnym
posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného
oprávnenia a neodníma mu možnosť konať pred súdom (napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, 2 Cdo 282/2006, 3 Cdo 174/2005,
I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu
neposudzoval), dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia
§ 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) použil správny právny
predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie žalobcu procesne neprípustné. Preto jeho mimoriadny
opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Vzhľadom
na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou správnosťou záverov,
na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
Dovolateľ nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo
žalovanému (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.).
Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, pretože mu žiadne
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: