Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/225/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. M., bývajúcej G.,

zastúpenej advokátom JUDr. M. S., S., proti žalovaným 1/ JUDr. J. J., správcovi konkurznej

podstaty úpadcu I. M., R., zastúpeného advokátom Mgr. A. F., U., 2/ R. Ľ., bývajúcemu J. G.,

3/ M. Š., bývajúcemu D., 4/ Ľ. Š., bývajúcemu K., všetci zastúpení advokátom JUDr. M. H.,

U., o neplatnosť kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.

, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. mája 2008,

sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Svidník rozsudkom zo 14. marca 2007 č.k. -116 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode

nehnuteľnosti uzavretej 26. marca 2003 medzi žalovaným 1/ so žalovanými 2/ až 4/ v rámci

speňažovania konkurznej podstaty, v zmysle opatrenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 17. marca 2003. Dospel k záveru, že nebol daný naliehavý právny záujem na

takomto určení, pretože stav právnej neistoty alebo ohrozenia práva môže byť vyriešený len

určením vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Skonštatoval, že k porušeniu práva už

došlo, z čoho v zmysle interpretácie ustanovenia vyplýva, že určovacia

žaloba, ktorá zabezpečuje preventívnu ochranu, v tomto prípade nie je namieste.

Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom z 21. mája 2008,

sp. zn. potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Svidník

vo výroku o zamietnutí žaloby a zmenil ho vo výroku o povinnosti náhrady trov konania.

Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, ktorý ďalej doplnil o ďalšie dôvody spočívajúce

v zistení zániku vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom predaja,

a teda aj nedostatku jej aktívnej legitimácie na podanie takejto žaloby. Tým, že žalobkyňa

ničím nespochybnila zápis prevedenej nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty (§ 19

o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov), presadila sa

nevyvrátiteľná domnienka správnosti zápisu predmetnej nehnuteľnosti do konkurznej

podstaty a žalobkyňa jej oprávneným speňažením, o svoje vlastnícke právo účinne prišla.

Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podala včas dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 243b ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania a jeho dôvodnosť zakladala na skutočnosti, že postupom

odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

, pretože jej neumožnil, aby sa hmotnoprávna rovina

predmetného sporu v konaní riadne pojednávala. Odvolací súd svojím rozhodnutím o tom, že

žalobkyňa nemá vlastnícke právo k nehnuteľnosti, porušil zásadu dvojinštančnosti konania,

pretože prvostupňový súd sa meritom veci vôbec nezaoberal a žalobu o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy zamietol z procesného dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.

Krajský súd v Prešove ďalej zaťažil svoje rozhodnutie vadou v zmysle § 241 ods. 3

, keď v dôsledku nedostatočného odôvodnenia je toto

nepreskúmateľné, a vadou podľa , keď

vec nesprávne právne posúdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný rozhodovať o dovolaniach proti

rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania zastúpený advokátom, skúmal, či dovolanie obsahuje

všetky zákonom požadované náležitosti a či je dovolanie vo veci prípustné (§ 236 ods. 1,

§ 237 a § 238 O.s.p). Dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky, za ktorých

môže o dovolaní konať.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, alebo rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolanie je ďalej prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu.

V predmetnej veci bol rozsudkom odvolacieho súdu potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa a odvolací súd prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku nevyslovil, a napadnutému rozsudku odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie

dovolacieho súdu (od názoru ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť). Nie je teda daná

prípustnosť podľa . Najvyšší súd Slovenskej republiky

teda skúmal, či nie je daná prípustnosť (a dôvodnosť) dovolania v zmysle § 237 Občianskeho

súdneho poriadku, majúc na zreteli najmä žalobkyňou uplatnené procesné pochybenie podľa

.

Odňatím možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi

konania znemožnené realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

Podľa (účinného do 14.10.2008) odvolací súd

rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa

v rozsahu neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti napadnutej kúpnej

zmluvy ( ), pričom na zdôraznenie správnosti tohto právneho záveru

dodal ďalší dôvod, ktorým je zánik vlastníckeho práva, a teda absencia aktívnej legitimácie

žalobkyne ako ďalšej podmienky danosti naliehavého právneho záujmu.

Samo skúmanie, či v prípade žaloby o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je (§ 80

písm. c/ ), nemožno pokladať za skúmanie procesných podmienok v zmysle

a nasl. . Existencia naliehavého právneho záujmu je

predmetom konania vo veci samej a je na žalobcovi, aby jeho danosť v konaní preukázal.

Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci

z procesného dôvodu, a teda ani s jej názorom, že odvolací súd rozhodujúc na základe

posudzovania veci aj v hmotnoprávnej rovine zaťažil konanie vadou podľa § 237 písm. f/

.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodovanie nie je

žalobkyňou tvrdenou vadou ( ), ani inou vadou konania uvedenou v

postihnuté. Dovolanie žalobkyne teda nie je prípustné ani

v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

Vzhľadom na uvedené sa dovolacie konanie obmedzilo iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmavania

vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorej nesprávnosť žalobkyňa v dovolaní

namietala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dovolanie navrhovateľky v súlade

s v spojení s , ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný,

odmietol.

V dovolacom konaní žalobkyňa nebola úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovaným ( , a ).

Keďže žalobcom v konaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd im náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: