Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
faf/370229.922346.pdf
PDF · 96.55 KB
No categories available
2Cdo/225/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 225/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. M., bývajúcej G.,
zastúpenej advokátom JUDr. M. S., S., proti žalovaným 1/ JUDr. J. J., správcovi konkurznej
podstaty úpadcu I. M., R., zastúpeného advokátom Mgr. A. F., U., 2/ R. Ľ., bývajúcemu J. G.,
3/ M. Š., bývajúcemu D., 4/ Ľ. Š., bývajúcemu K., všetci zastúpení advokátom JUDr. M. H.,
U., o neplatnosť kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.
3 C 23/2003, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. mája 2008,
sp.zn. 11Co 91/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Svidník rozsudkom zo 14. marca 2007 č.k. 3 C 23/2003-116 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode
nehnuteľnosti uzavretej 26. marca 2003 medzi žalovaným 1/ so žalovanými 2/ až 4/ v rámci
speňažovania konkurznej podstaty, v zmysle opatrenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
1K 159/97 zo 17. marca 2003. Dospel k záveru, že nebol daný naliehavý právny záujem na
takomto určení, pretože stav právnej neistoty alebo ohrozenia práva môže byť vyriešený len
určením vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Skonštatoval, že k porušeniu práva už
došlo, z čoho v zmysle interpretácie ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. vyplýva, že určovacia
žaloba, ktorá zabezpečuje preventívnu ochranu, v tomto prípade nie je namieste.
Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom z 21. mája 2008,
sp. zn. 11 Co 91/2007 potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Svidník
vo výroku o zamietnutí žaloby a zmenil ho vo výroku o povinnosti náhrady trov konania.
Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, ktorý ďalej doplnil o ďalšie dôvody spočívajúce
v zistení zániku vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom predaja,
a teda aj nedostatku jej aktívnej legitimácie na podanie takejto žaloby. Tým, že žalobkyňa
ničím nespochybnila zápis prevedenej nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty (§ 19
zákona č. 328/1990 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov), presadila sa
nevyvrátiteľná domnienka správnosti zápisu predmetnej nehnuteľnosti do konkurznej
podstaty a žalobkyňa jej oprávneným speňažením, o svoje vlastnícke právo účinne prišla.
Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podala včas dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 243b ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania a jeho dôvodnosť zakladala na skutočnosti, že postupom
odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
Občianskeho súdneho poriadku, pretože jej neumožnil, aby sa hmotnoprávna rovina
predmetného sporu v konaní riadne pojednávala. Odvolací súd svojím rozhodnutím o tom, že
žalobkyňa nemá vlastnícke právo k nehnuteľnosti, porušil zásadu dvojinštančnosti konania,
pretože prvostupňový súd sa meritom veci vôbec nezaoberal a žalobu o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy zamietol z procesného dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.
Krajský súd v Prešove ďalej zaťažil svoje rozhodnutie vadou v zmysle § 241 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, keď v dôsledku nedostatočného odôvodnenia je toto
nepreskúmateľné, a vadou podľa § 241 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, keď
vec nesprávne právne posúdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný rozhodovať o dovolaniach proti
rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania zastúpený advokátom, skúmal, či dovolanie obsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti a či je dovolanie vo veci prípustné (§ 236 ods. 1,
§ 237 a § 238 O.s.p). Dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky, za ktorých
môže o dovolaní konať.
Podľa § 237 Občianskeho súdneho poriadku je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, alebo rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolanie je ďalej prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu.
V predmetnej veci bol rozsudkom odvolacieho súdu potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa a odvolací súd prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku nevyslovil, a napadnutému rozsudku odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie
dovolacieho súdu (od názoru ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť). Nie je teda daná
prípustnosť podľa § 238 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky
teda skúmal, či nie je daná prípustnosť (a dôvodnosť) dovolania v zmysle § 237 Občianskeho
súdneho poriadku, majúc na zreteli najmä žalobkyňou uplatnené procesné pochybenie podľa
§ 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.
Odňatím možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorým bolo účastníkovi
konania znemožnené realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 14.10.2008) odvolací súd
rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa
v rozsahu neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti napadnutej kúpnej
zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.), pričom na zdôraznenie správnosti tohto právneho záveru
dodal ďalší dôvod, ktorým je zánik vlastníckeho práva, a teda absencia aktívnej legitimácie
žalobkyne ako ďalšej podmienky danosti naliehavého právneho záujmu.
Samo skúmanie, či v prípade žaloby o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je (§ 80
písm. c/ O.s.p.), nemožno pokladať za skúmanie procesných podmienok v zmysle § 103
a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Existencia naliehavého právneho záujmu je
predmetom konania vo veci samej a je na žalobcovi, aby jeho danosť v konaní preukázal.
Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci
z procesného dôvodu, a teda ani s jej názorom, že odvolací súd rozhodujúc na základe
posudzovania veci aj v hmotnoprávnej rovine zaťažil konanie vadou podľa § 237 písm. f/
Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodovanie nie je
žalobkyňou tvrdenou vadou (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ani inou vadou konania uvedenou v § 237
Občianskeho súdneho poriadku postihnuté. Dovolanie žalobkyne teda nie je prípustné ani
v zmysle tohto zákonného ustanovenia.
Vzhľadom na uvedené sa dovolacie konanie obmedzilo iba na fázu zisťovania
podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmavania
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorej nesprávnosť žalobkyňa v dovolaní
namietala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dovolanie navrhovateľky v súlade
s § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný,
odmietol.
V dovolacom konaní žalobkyňa nebola úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovaným (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Keďže žalobcom v konaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd im náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: