Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2bf/370062.022951.pdf
PDF · 104.67 KB
No categories available
2Cdo/213/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 213/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného V., spol. s r. o.,
so sídlom v L., proti povinnému P., so sídlom B., pre 2 332 752,60 Sk
(77 433,20 €), vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 14 Er 1649/2006,
o dovolaní vydražiteľa M. B., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. S. K., advokátkou
so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. mája 2008 sp. zn.
14 CoE 38/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo 6. marca 2008 č. k. 14 Er 1649/2006-85
uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom z 15. 11. 2007 č. k. 14 Er 1649/2006-75
vo výroku opravil tak, že namiesto textu „parcelné číslo X. trvalé trávnaté porasty o výmere
2 2
X. m, parcelné číslo X. trvalé trávnaté porasty o výmere X. m, parcelné číslo X. trvalé
2“
trávnaté porasty v podiele X. vo výmere X. mje správne : „parcelné číslo X. trvalé trávnaté
2 2
porasty o výmere X. mv podiele X., parcelné číslo X. trvalé trávnaté porasty o výmere X. m
2
v podiele X., parcelné číslo X. trvalé trávnaté porasty o výmere X. mv podiele X.“ s tým, že
vo zvyšku zostáva uznesenie z 15. 11. 2007 nedotknuté, v súlade s § 164 O. s. p., pretože pri
jeho vyhotovovaní došlo k zrejmej nesprávnosti.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. mája 2008 sp. zn. 14 CoE 38/2008
na odvolanie vydražiteľa M. B. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Konštatoval, že súdny
exekútor poverený v exekučnom konaní (sp. zn. EX 711/2006) vykonal dražbu nehnuteľností
zapísaných Správou katastra B. pre obec a katastrálne územie B. na LV č. X. a katastrálne
územie K. obec B. zapísaných na LV č. X. a udelil príklep vydražiteľovi M. B., ktorý súd
uznesením z 15. 11. 2007, právoplatným 21. 11. 2007 (č. k. 14 Er 1649/2006) schválil.
Následne súdny exekútor vykonal rozvrhové pojednávanie a súd schválil rozvrh výťažku
uznesením z 23. 1. 2008, právoplatným 23. 2. 2008. Podaním z 20. 2. 2008 jeden z
podielových spoluvlastníkov dražených nehnuteľností požiadal exekučný súd o vydanie
opravného uznesenia, ktorým bol schválený príklep o dražbe nehnuteľností z dôvodu
nesprávne uvedených výmer parciel č. X., X. a X. s poukazom na rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom z 20. 9. 2007 č. k. 13 C 102/2007 vo výroku ktorého určil, že špecifikované
nehnuteľnosti sú vylúčené z exekúcie v podiele X.. Na základe tohto rozsudku a súhlasu
vydražiteľa súdny exekútor opravil návrh na schválenie príklepu vydražených nehnuteľností
čo do výšky podielu a výmery nehnuteľností s vylúčením podielu X., čo zodpovedá
vydraženému podielu X.. Súčasne oznámil súdu, že cena vydražených nehnuteľností bola
upravená a vydražiteľovi bola vrátená suma 872 985 Sk, ako čiastka zodpovedajúca
vylúčenému podielu. Z uvedeného vyplýva, že oprava návrhu na schválenie príklepu bola
exekučnému súdu doručená pred vydaním uznesenia o schválení príklepu a pokiaľ vo výroku
tohto uznesenia neboli obsiahnuté údaje v súlade s opraveným návrhom na schválenie
príklepu tak, ako vyplývalo z právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorým bol
v prospech spoluvlastníka J. B. vylúčený z exekúcie podiel vydražených nehnuteľností
v rozsahu X., uvedený nedostatok, resp. nepresnosť výroku možno považovať za zrejmú
chybu v písaní. Uviedol, že v čase vydania uznesenia o schválení príklepu súd mal vedomosť
o právnej skutočnosti, ktorá mala za následok vylúčenie určitého podielu dražených
nehnuteľností z exekúcie a bol tak povinný pri viazanosti právoplatným rozsudkom túto
skutočnosť zohľadniť pri následnom rozhodnutí o schválení príklepu.
Len okrajovo poukázal na to, že vydražiteľ nielenže mal vedomosť o tom, že bol iniciovaný
spor, ktorým sa oprávnená osoba domáhala vylúčenia určitého spoluvlastníckeho podielu
vydražených nehnuteľností z exekúcie a o úspešnosti tohto uplatneného nároku, ale výslovne
písomne súhlasil, aby súdny exekútor predložil exekučnému súdu opravený návrh na
schválenie príklepu na dražbe nehnuteľností konanej 16. 4. 2007, pričom si bol nesporne
na základe týchto skutočností vedomý, že mu patria vydražené nehnuteľnosti len v určitom
podiele a nie v celosti, obzvlášť, keď mu bola vrátená alikvótna peňažná čiastka
zodpovedajúca vylúčenému podielu. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že vydražiteľ
si bol vedomý toho, že na základe udeleného príklepu vydražil nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom dražby len v určitom podiele a aj napriek pochybeniu súdu v písomnom
vyhotovení uznesenia o schválení príklepu nemohol byť dobromyseľný a cítiť sa vlastníkom
vydražených nehnuteľností v celosti. Pokiaľ potom súd vydal opravné uznesenie, ktorým
upresnil svoj výrok v určení spoluvlastníckeho podielu, ktorý nebol vylúčený z exekúcie
a správne uviedol výmeru nehnuteľností, postupoval v súlade s ustanovením § 164 O. s. p.,
pretože zosúladil výrok svojho rozhodnutia s výrokom rozhodnutia o vylúčení podielu
nehnuteľností z exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie vydražiteľ M. B.. Žiadal ho zrušiť
a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa zápisnice o udelení príklepu
pri dražbe nehnuteľností EX 711/2006 vzhľadom na najvyššie podanie vydražil parcely E-KN
2 2
č. X. o výmere X. ma č. X. o výmere X. ma ako vyplýva z pôvodného uznesenia na dražbe
2
bol v jeho prospech udelený príklep aj na parcelu č. X. o výmere X. mv celosti, ale
vzhľadom na podanie súdneho exekútora bol príklep upravený (podiel X. bol vylúčený
z dražby). V súlade s tým bola upravená aj cena vydražených nehnuteľností. Teda súdny
exekútor žiadal opravu, ale len ohľadom parcely X., s ktorou opravou súhlasil a túto súd
v prvom uznesení o príklepe aj zohľadnil. Preto podľa jeho názoru ostatné zmeny nemožno
považovať za zrejmé chyby, keďže oprava návrhu na schválenie príklepu udeleného pri
dražbe sa iných nehnuteľností netýkala. Uznesenie krajského (ako aj okresného) súdu je
potom vydané v rozpore so zákonom a dovolanie je prípustné v súlade s § 237 písm. d/
O. s. p., pretože v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo.
Oprávnený a povinný sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dospel k záveru, že dovolanie
smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má procesnú formu uznesenia. Pokiaľ dovolanie
smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje
proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) alebo
uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1
písm. b/ O. s. p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,
že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého
stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia
(§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo jeho vyhlásenia za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O. s. p. (§ 242 ods. 1 O. s. p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,
či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát. Citované ustanovenia § 237 O. s. p. nemá žiadne
obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p.
možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239
O. s. p. vylúčené.
Dovolací súd dospel k záveru, že konanie súdov nižších stupňov a ich rozhodnutia vadu
v zmysle § 237 O. s. p. nemajú. Vychádzajúc z obsahu dovolania osobitne sa zameral na
otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.).
Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova.
Prekážka res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci), ktorá vylučuje, aby súd vec znova
prejednal, je vyslovená v citovanom ustanovení § 159 ods. 3 O. s. p. K jej porušeniu dôjde
vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky : 1/ začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci
právoplatne rozhodnuté, 2/ začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3/ a o tej
istej veci. Za tú istú vec v zmysle ustanovenia § 159 ods. 3 O. s. p. treba v novom konaní
považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý
právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V danej veci uvedené podmienky
splnené neboli a tým nie je daná ani dovolateľom tvrdená vada konania (§ 237 písm. d/
O. s. p.).
Z obsahu spisu je zrejmé, že jeden z podielových spoluvlastníkov dražených nehnuteľností
(J. B.) sa ako jeden z reštituentov a podielový spoluvlastník vydražených nehnuteľností
domáhal v súdnom konaní návrhom z 26. 4. 2007 určenia, že nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom dražby konanej 16. 4. 2007 v predmetnom exekučnom konaní, vedené na LV
2 2
č. X. ako EKN parcela č. X. vo výmere X. m, EKN parcela č. X. vo výmere X. m
2
a EKN parcela č. X. vo výmere X. msú vylúčené z exekúcie (v exekučnom konaní
EX 711/2006). Okresný súd Žiar nad Hronom o predmetnom určovacom návrhu právoplatne
rozhodol rozsudkom z 20. 9. 2007 (právoplatným 15. 11. 2007) č. k.
13 C 102/2007 keď určil, že predmetné nehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozsudku
sú vylúčené z exekúcie a to v podiele X.. Na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku následne súdny exekútor adresoval exekučnému súdu podanie označené ako
„Oprava návrhu na schválenie príklepu udeleného na dražbe nehnuteľností
zo 14. 11. 2007“ (č.l. 66), ktorým na základe tohto rozsudku a súhlasu vydražiteľa (M. B.)
priloženého k podaniu, opravil návrh na schválenie príklepu (č.l. 22) vydražených
nehnuteľností čo do výšky podielu a výmery nehnuteľností vylúčením podielu X.,
zodpovedajúcim vydraženému podielu X.. Napriek tomu, že oprava návrhu bola exekučnému
súdu doručená pred vydaním uznesenia, ktorým schválil príklep a kedy mal vedomosť o
právoplatnom rozhodnutí, ktorým súd (ten istý súd Žiar nad Hronom) určil, ktoré
nehnuteľnosti a v akom podiele sú vylúčené z exekúcie, vo výroku písomného vyhotovenia
uznesenia o schválení príklepu neurčito uviedol (pod písm. b), že schválený príklep sa týka
2 2
nehnuteľností parcela č. X. o výmere X. m, parcela č. X. o výmere X. ma podiel X.
2
výslovne uviedol len ohľadom parcely č. X. v uvedenej výmere X. m.
Je právne nesporné, že výrok právoplatného rozsudku o vylúčení veci (spoluvlastníckeho
podielu) z exekúcie je záväzný pre účastníkov konania a pre všetky orgány, vrátane súdov
(§ 159 ods. 2 O. s. p.). V danej veci išlo o jeden a ten istý súd (Okresný súd Žiar nad
Hronom), ktorý rozhodoval o vylúčení veci z exekúcie a súčasne v konaní o schválení
príklepu, v ktorom nerešpektoval výrok právoplatného rozsudku (toho istého súdu) o vylúčení
veci z exekúcie. Rovnako je nesporné, že rozsudok o vylúčení veci z exekúcie
(spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach) bol právoplatný v deň vydania uznesenia
súdu o schválení príklepu. Preto ak následné pochybenie vo výroku uznesenia o schválení
príklepu aj na podiely nehnuteľností vylúčených z exekúcie (bez ohľadu na rozsah
návrhu opravy na schválenie príklepu súdnym exekútorom) exekučný súd napravil,
keď zosúladil výrok rozhodnutia s právnymi skutočnosťami vyplývajúcimi z právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia o vylúčení veci z exekúcie, nerozhodol znova vo veci, v ktorej
by už bolo právoplatne rozhodnuté (§ 237 písm. d/ O. s. p. ). Naopak rozhodnutie krajského
súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa sledovalo predovšetkým záujem
o spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a to tak účastníkov
exekučného konania, ako aj účastníkov konania o vylúčení veci z exekúcie, ktorá vyplynula
z nerešpektovania právoplatného rozsudku o vylúčení veci z exekúcie exekučným súdom
pri schvaľovaní príklepu.
Nakoľko prípustnosť dovolania vydražiteľa nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p.,
ani z § 237 O. s. p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska ďalších námietok dovolateľa.
Účastníkom konania dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože im
žiadne nevznikli (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1
O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: