Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/127/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa T., s.r.o.,

so sídlom vo V., zastúpeného JUDr. B. K., advokátkou so sídlom vo V., proti odporcovi

Slovenskej republike – M., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo 14. júna 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. júna 2007

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 13. mája 2005 č. k. - 90 návrh

navrhovateľa na zaplatenie 272 104 480 Sk titulom náhrady škody podľa

Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom (ďalej len zákon) zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody

podľa zákona z dôvodu nezákonného rozhodnutia odporcu a ani náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že navrhovateľ za nezákonné rozhodnutie, ktorým

mu mala byť spôsobená škoda (nevyplatenie divident), považoval rozhodnutie odporcu

č. X. z 9. 12.1998, vydané v rámci výkonu štátneho dozoru podľa zákona

č. o cenných papieroch v správnom konaní (), ktorým

uložil Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky do 3 dní od jeho doručenia uviesť do

pôvodného stavu, t. j. do stavu pred 9. 10. 1998 evidenciu účtu majiteľa - M. – ako jediného

majiteľa akcií vydaných spoločnosťou T., a.s., B., ako aj evidenciu registra eminenta

(T., a.s., B.) s tým, že opravu v zápisoch týkajúcich sa evidencie majiteľa účtu a registra

eminenta vykoná ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal a súčasne zaslať všetkým osobám, na

ktorých účte alebo v ktorých registri vykonalo opravy, výpis z ich účtu alebo registra

s odôvodnením, bez zbytočného odkladu po vykonaní opravy. Stredisko cenných papierov

rozhodnutie realizovalo a akcie z účtu navrhovateľa odpísalo, čím mal byť protizákonne

zbavený svojho majetku. Toto rozhodnutie odporcu bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. 5. 2002 sp. zn. a vec mu vrátená na ďalšie

konanie nie však z dôvodu jeho nezákonnosti, ale z dôvodu nepredloženia administratívnych

spisov, na základe ktorých sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Najvyšší

súd Slovenskej republiky teda v tomto konaní neskúmal vecnú stránku rozhodnutia a ani

podmienky na konanie. Stotožnil sa s námietkou odporcu, podľa ktorej toto rozhodnutie nie je

právoplatné a je rozhodnutím nulitným, pretože nebolo doručené právnym zástupcom

účastníkov konania, z ktorého dôvodu im nezačala plynúť odvolacia lehota. Pritom základnou

podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona je zrušenie nezákonného

rozhodnutia právoplatným rozhodnutím súdu a otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno

riešiť ako otázku predbežnú. Navrhovateľ ani nebol účastníkom tohto konania a nešlo

o prípad, že by nebol do konania pribratý, hoci mal byť jeho účastníkom, preto nie je aktívne

legitimovaný v konaní o náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia. Nepreukázal ani

príčinnú súvislosť medzi škodou, ktorá mu mala vzniknúť nevyplatením divident (za rok

2001) a rozhodnutím odporcu, pretože k odpísaniu akcií z jeho účtu nedošlo na základe tohto

rozhodnutia, ale úkonom Strediska cenných papierov, ktoré s ním bolo v právnom vzťahu.

Námietku premlčania vznesenú odporcom nepovažoval za dôvodnú. Následne sa zaoberal

tým, či nie je daný nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom, spočívajúcim v tom, že odporca s ním nekonal ako s účastníkom správneho

konania, ktorého rozhodnutie sa ho ako akcionára dotýkalo. Dospel k záveru, že nesprávny

úradný postup preukázaný nebol, pretože navrhovateľ nespĺňal kritériá účastníka v zmysle

zákona o správnom konaní (). Preto dokazovanie na otázku výšky

vyplatených riadnych a mimoriadnych divident za rok 2001 považoval za nadbytočné.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. mája 2007 sp. zn. na odvolanie

navrhovateľa aj odporcu rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. V časti trov

konania zmenil tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia

vo výške 330 071,85 Sk na účet právneho zástupcu do 3 dní. Navrhovateľovi uložil povinnosť

zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 165 230,50 Sk na účet právneho

zástupcu do 3 dní. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa bolo

preukázané, že odporca rozhodnutím č. X. z 9. 12. 1998 uložil Stredisku cenných papierov do

3 dní od jeho doručenia uviesť evidenciu účtu majiteľa, M., ako jediného majiteľa akcií

vydaných spoločnosťou T., a. s., B., do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred 9. 10. 1998

a že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28. 5. 2002 sp. zn. toto

rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepredloženia

administratívnych spisov a vecnú stránku rozhodnutia odporcu neskúmal. Je teda nesporné,

že uvedené rozhodnutie odporcu bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené a vec

vrátená na ďalšie konanie. Nové rozhodnutie vo veci vydané nebolo. Preto chýba v danej veci

rozhodnutie, ktoré by bolo zrušené pre jeho nezákonnosť a teda aj podmienka pre konanie.

Na základe uvedeného dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je predčasne podaný.

Rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ale z dôvodov neexistencie základu pre uplatnenie si

náhrady škody podľa zákona. Námietky odporcu o vecnej nepríslušnosti Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na preskúmanie predmetného rozhodnutia odporcu, jeho nezrušenia

a nezákonného rozhodnutia nepovažoval za dôvodné. Hodnotenie súdu prvého stupňa, podľa

ktorého je rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nulitným rozsudkom, pretože

nenadobudol právoplatnosť, považoval za v rozpore s právnymi predpismi. Súd prvého

stupňa je povinný z takéhoto rozhodnutia vychádzať ( ) a vyznačenie

právoplatnosti nebolo v jeho právomoci hodnotiť a meniť. Rozhodnutie o trovách

prvostupňového konania nepovažoval za správne z dôvodu, že bolo právom odporcu zvoliť si

v konaní právneho zástupcu a nakoľko bol v konaní úspešný bolo potrebné o nich rozhodnúť

v súlade s O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal ho zrušiť

a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že rozsudok krajského súdu

je nezákonný a arbitrárny. Namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/

O. s .p.), keď odvolací súd konštatoval, že v danej veci chýba rozhodnutie, ktoré by bolo

zrušené pre nezákonnosť a teda podmienka pre konanie, prečo bol návrh podaný predčasne.

Táto skutočnosť nebola doteraz nikým tvrdená a až z odôvodnenia odvolacieho rozsudku

sa dozvedel, že odvolací súd svoj iný právny záver (ako dôvod, pre ktorý nebola splnená

podmienka nároku na náhradu škody) vyvodil zo skutočností nikým netvrdených

a prvostupňovým súdom nehodnotených (absencia rozhodnutia). V tomto štádiu konania už

nemá možnosť zaujímať k nemu stanoviská, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie alebo aspoň

spochybnenie a vyjadrovať sa k ich právnej relevantnosti k predmetu konania. Odvolací súd

vec aj nesprávne právne posúdil ( ) a odvolacie konanie je

postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2

písm. b/ ). Podľa jeho názoru, pokiaľ v konaní o preskúmanie zákonnosti správneho

rozhodnutia nebola žaloba zamietnutá, platí, že preskúmavané rozhodnutie je nezákonné

a preto ho súd zrušuje. Preto záver krajského súdu o absencii nezákonného rozhodnutia

považoval za v rozpore s , ktoré poskytuje ochranu účastníkovi, ktorý

nerešpektuje výzvy súdu (nepredloženie administratívnych spisov). Odvolací súd sa

nezaoberal jeho námietkami uvedenými v odvolaní, pretože vôbec sa nezaoberal

a nepreskúmaval rozhodnutie súdu prvého stupňa v tej časti, v ktorej posúdil postup odporcu

ako správny úradný postup, lebo nemal byť účastníkom správneho konania, prečo je jeho

rozhodnutie aj nepreskúmateľné.

Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s .p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa je

prípustné a dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním navrhovateľa napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle

dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

Navrhovateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky niektorého

z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda nevyslovil svoj

právny názor ( ). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238

ods. 3 ). So zreteľom na to je zrejmé, že dovolanie nemožno vyvodiť z ustanovenia

Dovolanie navrhovateľa by vzhľadom k uvedenému bolo procesne prípustné len ak by

v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k vade konania v zmysle Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f) účastníkovi sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je

postihnuté vadou podľa , podľa dovolacieho súdu totiž postupom

odvolacieho súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nie je aktívne

legitimovaný na konanie o náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia, že

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo zrušené rozhodnutie

odporcu a ktorým mala byť spôsobená navrhovateľovi škoda, je nulitným rozhodnutím,

pretože nenadobudlo právoplatnosť (nedoručenie účastníkom konania) a že nedošlo

k nesprávnemu úradnému postupu odporcu a tým splneniu zákonných podmienok pre

priznanie náhrady škody podľa zákona.

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj potvrdzujúci rozsudok založil na

právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď dospel k záveru

o predčasne podanom návrhu z dôvodu absencie (nezákonného) rozhodnutia (po zrušení

predmetného rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky nové rozhodnutie vydané

nebolo), pretože súd (v danom konaní) je viazaný rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ktorým bolo zrušené predmetné rozhodnutie odporcu.

Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí

byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého,

alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti

v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana

súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutným,

pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úcte k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so

všetkými procesnými oprávneniami, ako aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú

(viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 ,

z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007 ).

Právo na súdnu ochranu, okrem ( ), Listiny

základných práv a slobôd ( čl. 36 ods. 1 ) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ( ), zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia

(napr. O. s .p., , a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu

v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa,

prejednala v dvojinštančnom postupe.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím uvedeným postupom porušil právo

navrhovateľa na spravodlivý proces, pretože svoje rozhodnutie nečakane založil na iných

právnych záveroch o dôvode nesplnenia podmienok pre priznanie náhrady škody podľa

, než súd prvého stupňa, v skutočnosti navrhovateľovi odňal právo

namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia

odvolacieho súdu sa navrhovateľ dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver

zo skutočností, ktoré prvostupňový súd, vychádzajúc z iného právneho záveru, nehodnotil.

K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci nemali možnosť vyjadriť,

prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého

stupňa sa nejavili významnými. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri

posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie

prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného

rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací

súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval,

znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu

správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa nesporných, avšak z hľadiska

právneho posúdenia veci odvolacím súdom však rozhodujúcich skutkových zistení

(existencia alebo neexistencia predmetného rozhodnutia odporcu). Svojím postupom teda

navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

vo veci samej a na neho nadväzujúci výrok o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( )

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: