Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/197/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. L. A., bývajúceho

v B., proti odporcom 1/ Ing. J. M., bývajúcemu v B., 2/ Ing. A. M., bývajúcej

v N., zastúpených JUDr. L. H., advokátom so sídlom v N., o 44 000 Sk (1 460,53 €), vedenej

na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. a sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. februára

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 8. apríla 2005 č. k. – 225 uložil

odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 20 906 Sk do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu

trov konania. V odôvodnení uviedol, že v danej veci ide o spor medzi spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti, ktorého podstata je nezhoda o právach a povinnostiach vyplývajúcich

z podielového spoluvlastníctva účastníkov v otázke užívania nehnuteľnosti (zapísanej na LV

2 2

č. X. ako zastavaná plocha o výmere X. mparc. č. X. a X. mparc. č. X., kat. územie Š.).

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že spôsob hospodárenia s predmetnou

nehnuteľnosťou nebol medzi účastníkmi sporný, nakoľko sa dohodli, že

celú nehnuteľnosť budú užívať odporcovia na prevádzku hotela S., za ktorým účelom

si odporkyňa 2/ vybavila povolenie na podnikanie a Obvodným úradom Nitra jej dňa

X. bola vydaná koncesná listina na vykonávanie špecifikovanej koncesovanej činnosti.

Dohodli sa aj na tom, že navrhovateľovi budú odporcovia platiť odplatu za užívanie jeho

podielu na nehnuteľnosti, avšak nedohodli sa na výške tejto odplaty. Preto sa zaoberal

otázkou výšky peňažnej náhrady za užívanie navrhovateľovho podielu na predmetnej

nehnuteľnosti za uplatňované obdobie t. j. od 1. 4. 1997 do 30. 6. 1997 (vo výške 44 000 Sk)

a dospel k záveru, že mu patrí náhrada za toto obdobie (3 mesiace) vo výške 20 906 Sk, keď

2

vychádzal (použitím analógie) z výšky nájomného ( 250 Sk za m), polohy nehnuteľnosti

a podielu navrhovateľa. Túto náhradu považoval za primeranú. Námietky odporcov týkajúce

sa využívania nehnuteľnosti nepovažoval za dôvodné (podnikateľské účely, technický stav

nehnuteľnosti). Za podstatnú považoval skutočnosť, že nehnuteľnosť zo stavebného hľadiska

je určená na ubytovacie a reštauračné účely a spoluvlastníci sa dohodli, že na tieto účely

bude aj naďalej využívaná a že prevádzkovať ju bude ako celok odporkyňa 2/ v rámci

podnikateľských aktivít. Nikdy ani neprejavili vôľu užívať ju na iné účely. Vzhľadom k tomu,

že výška peňažnej odplaty za užívanie podielu navrhovateľa dohodnutá nebola, nemožno

konštatovať, že sa odporcovia dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto

navrhovateľovi nemožno priznať uplatňovaný úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka). O trovách konania rozhodol podľa

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 29. júna 2005 č. k. – 93 uložil

odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 44 000 Sk

spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 22. 3. 2002 do zaplatenia a trovy konania

2 200 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vec posúdil ako spor medzi spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti, ktorého podstata je nezhoda o právach a povinnostiach vyplývajúcich

z podielového spoluvlastníctva účastníkov v otázke užívania nehnuteľnosti (zapísanej na LV

2 2

č. X. ako zastavaná plocha o výmere X. mparc. č. X. a X. mparc. č. X. v kat. území Š.).

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že spôsob hospodárenia s predmetnou

nehnuteľnosťou nebol medzi účastníkmi sporný, nakoľko sa dohodli, že celú nehnuteľnosť

budú užívať odporcovia na prevádzku hotela S., za ktorým účelom si odporkyňa 2/ vybavila

povolenie na podnikanie a Obvodným úradom Nitra jej dňa X. bola vydaná koncesná listina

na vykonávanie špecifikovanej koncesovanej činnosti. Dohodli sa aj na tom, že

navrhovateľovi budú odporcovia platiť odplatu za užívanie jeho podielu na nehnuteľnosti,

avšak nedohodli sa na výške tejto odplaty. Preto sa zaoberal otázkou výšky peňažnej náhrady

za užívanie navrhovateľovho podielu na predmetnej nehnuteľnosti za uplatňované obdobie, t.

j. od 1. 4. 1999 do 30. 6. 1999 (vo výške 44 000 Sk) a dospel k záveru, že mu patrí náhrada za

toto obdobie (3 mesiace) v uplatňovanej výške, keď vychádzal (použitím analógie) z výšky

2 2

nájomného (250 Sk za m), výmery (rozloha zastavanej plochy X. m), polohy nehnuteľnosti

a zvýšení o 100 % (Všeobecne záväzné nariadenie o cenovej regulácii nájomného

z nebytových priestorov z 24. 6. 1993 platného na území mesta Š.). Potom ročné nájomné

predstavuje sumu 176 000 Sk a za tri mesiace sumu 44 000 Sk. Námietky odporcov týkajúce

sa využívania nehnuteľnosti nepovažoval za dôvodné (podnikateľské účely, technický stav

nehnuteľnosti). Za podstatnú považoval skutočnosť, že celá nehnuteľnosť zo stavebného

hľadiska je určená na ubytovacie a reštauračné účely a účastníci sa na jej inom využití ani

nedohodli. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa

a trovách konania podľa

Krajský súd v Bratislave (uznesenie z 28. 2. 2008 – č.l. 287) spojil na spoločné konanie

vec vedenú na tomto súde pod sp. zn. (odvolanie proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava V z 8. 4. 2005 č. k. ) a sp. zn. (odvolanie proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava V z 29. 6. 2006 č. k. ) s tým, že bude vedená pod

sp. zn. .

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. februára 2008 sp. zn. na odvolanie

navrhovateľa a odporcov rozsudky súdu prvého stupňa (z 8. 4. 2005 č. k. a

z 29. 6. 2007 č. k. , pozn. najvyššieho súdu) vo vyhovujúcej časti zmenil tak,

že návrh zamieta. V zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa (z 8. 4. 2005 č. k.

, pozn. najvyššieho súdu) potvrdil. Odporcom náhradu trov konania nepriznal.

Stotožnil sa s konštatovaním súdu prvého stupňa, podľa ktorého sa účastníci po vydaní

predmetnej nehnuteľnosti dohodli, že od 1. 7. 1991 bude hotel S. v Š. prevádzkovať výlučne

odporkyňa 2/, ktorá skutočnosť nebola medzi nimi sporná. Správne vec posudzoval a hodnotil

právne vzťahy medzi účastníkmi vzniknuté v súlade s .

Námietky odporcov, že vec bolo potrebné posúdiť podľa § 451

a nasl. (z bezdôvodného obohatenia) preto nepovažoval za

opodstatnené. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo

k dohode o užívaní predmetnej nehnuteľnosti, avšak nedošlo k žiadnej dohode týkajúcej sa

finančnej náhrady za užívanie tejto nehnuteľnosti. V odôvodnení ďalej uviedol, že

navrhovateľ pri uplatnení svojho finančného nároku z titulu jeho spoluvlastníckeho podielu

k spornej nehnuteľnosti nepreukázal hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim akúkoľvek

pochybnosť svoje tvrdenie o tom, že medzi účastníkmi došlo k dohode o finančnej náhrade

za jeho spoluvlastnícky podiel to ani konkludentne, keďže na takéto svoje tvrdenie

neprodukoval žiaden hodnoverný dôkaz. Odporcovia ponúkali navrhovateľovi uzavretie

písomnej dohody o finančnej náhrade, ktoré ním boli odmietnuté. Je zrejmé, že v konaní

neboli preukázané žiadne náležitosti navrhovateľom tvrdenej dohody o užívaní nehnuteľnosti.

Navrhovateľ sa tak pri svojich tvrdeniach dostal do dôkaznej núdze a v konaní tak neuniesol

dôkazné bremeno. Preto považoval námietky odporcov v tomto smere za opodstatnené.

Uzavrel, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, vec posúdil správne aj po právnej

stránke, avšak výsledky vykonaného dokazovania nevyhodnotil správne, keď návrh mal pre

neunesenie dôkazného bremena ako nedôvodný zamietnuť. V konaní nebolo preukázané, že

by nehnuteľnosť užíval aj odporca 1/, a preto v konaní nebol pasívne legitimovaný a návrh

mal byť voči nemu aj z tohto dôvodu ako nedôvodný zamietnutý. V odvolacom konaní

nedošlo k zmene v skutkovom zistení súdom prvého stupňa ani jeho právnom posúdení,

iba vo vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré bolo dôvodom na zmenu

rozsudkov súdu prvého stupňa ( , , a nasl. ).

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s (predmet

konania, príbuzenský vzťah medzi účastníkmi, nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal ho zrušiť

a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom, keď jeho nárok bol kvalifikovaný ako nájomné, pretože ho uplatnil z titulu

nároku náhrady za používanie jeho spoluvlastníckeho podielu. Za nesprávny považoval

aj záver o nepreukázaní dohody o spôsobe finančného vysporiadania.

Odporcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania, ktorý má právnické vzdelanie ( ),

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho teba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia

orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ

nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ak nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ( ), ani jeho zrušenie (

ods. 1 ).

Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213

ods. 2 ).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda

skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého

dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým

súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (opakovanie alebo

doplnenie).

Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe

bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle

sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

vykonané vrátane novely

uskutočnenej Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným

skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o nepreukázaní nároku uplatneného navrhovateľom,

dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad riadne v danej veci nepostupoval. Vo

svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na

základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver

bez toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

V danej veci, ktorú súd prvého stupňa posúdil ako spor medzi spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti, ktorého podstatou je nezhoda o právach a povinnostiach vyplývajúcich

z podielového spoluvlastníctva a s ktorým posúdením sa odvolací súd stotožnil, sa

navrhovateľ domáhal proti odporcom vyplatenia náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho

podielu vo výške 44 000 Sk za obdobie od 1. 4. 1997 do 30 . 6. 1997 (vec č. k. )

a od 1. 4. 1999 do 30. 6. 1999 (vec č. k. ). Súd prvého stupňa dospel k záveru

o preukázaní, že medzi spoluvlastníkmi došlo k dohode o užívaní predmetnej nehnuteľnosti

(odporcami na prevádzku hotela S.) ako aj k dohode o platení odplaty za užívanie podielu

navrhovateľa, a že nedošlo k dohode o výške tejto odplaty. Záver odvolacieho súdu týkajúci

sa dohody o užívaní predmetnej nehnuteľnosti je rozporný, keď z odôvodnenia jeho rozsudku

– strana 7 ods. 1 – vyplýva, že mal za zrejmé, že medzi účastníkmi došlo k dohode

o užívaní spornej nehnuteľnosti a súčasne – strana 7 ods. 3, že z výsledkov vykonaného

dokazovania neboli preukázané žiadne náležitosti navrhovateľom tvrdenej dohody o užívaní

spornej nehnuteľnosti. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že nedošlo

k žiadnej dohode týkajúcej sa finančnej náhrady za užívanie predmetnej nehnuteľnosti

a napokon k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 1/ pre nepreukázanie užívania

nehnuteľnosti. Z toho potom vyplýva, že z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa

vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery.

Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu z pojednávania dňa 28. 2. 2008, (č.l. 287 spisu),

na ktorom došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, že by boli zopakované dôkazy

vykonané súdom prvého stupňa a že by bolo doplnené dokazovanie na okolnosti preukázania

dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľom.

Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadovážil rovnocenný podklad,

preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto smere

predčasný a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich

hodnotenie.

Preto dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej vade

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na procesnú vadu tejto povahy

( ) musel dovolací súd prihliadnuť ( ) a preto

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová