Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/4/2007

Najvyšší súd 1M Obdo V 4/2007-62

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd S. v právnej veci N., týkajúcej sa navrhovateľa Slovenská republika -

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, týkajúcej sa Daňového úradu M., proti

dlžníkovi K., o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ktorá sa viedla na Krajskom súde

v Banskej Bystrici pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. júna 2006, č. k. –47, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2006, č. k.

–47 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. februára 2006 č. k.

28K 61/2005–34 v časti, ktorou bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť JUDr. D.V.

10 500,-- Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 17. februára 2006 č. k. 28K –34

zastavil konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Predbežnej správkyni

JUDr. D.V. priznal odmenu vo výške 10 000,-- Sk a 500,-- Sk náhrady výdavkov. Zároveň

rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť JUDr. V. 10 500,-- Sk.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ nepreukázal podľa § 70e ods. 6 zák.

č. o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV) celú svoju uplatňovanú pohľadávku, ani

pohľadávku ďalšieho veriteľa, lehota podľa § 70e ods. 4 ZKV navrhovateľovi márne uplynula

dňa 24. januára 2006, preto súd konanie bez zbytočného odkladu zastavil postupom podľa

§ 70e ods. 4 ZKV. Na zistenie majetkových pomerov dlžníka súd ustanovil JUDr. V.

za predbežnú správkyňu. Tá 10. januára 2006 predložila správu o zistených pomeroch dlžníka

a vyúčtovala výdavky, ktoré jej vznikli pri výkone funkcie. Keďže vykonávala funkciu

predbežnej správkyne, priznal jej podľa § 9b ods. 3 ZKV v spojení s § 9b vyhl. č. 493/1991

21M Obdo V 4/2007

Zb. odmenu a náhradu hotových výdavkov za primeraného použitia § 44 ods. 4 v spojení

s ZKV. V odôvodnení poukázal na , podľa ktorého, ak

niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Konštatoval, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ tým, že v zákonom stanovenej lehote

nedoplnil svoj návrh. Uviedol tiež, že dokazovanie o majetkových pomeroch dlžníka

prostredníctvom skutočností zistených predbežnou správkyňou, nariadil v záujme

navrhovateľa, ktorý sa domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Navrhovateľ by

preto podľa bol povinný nahradiť trovy konania, i keby zastavenie

konania nezavinil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o odvolaní navrhovateľa proti časti

uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť predbežnej

správkyni JUDr. D.V. 10 500,-- Sk, uznesením z 28. júna 2006 rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bol ustanovený predbežný

správca, ktorý má podľa vyhl. č. v znení neskorších predpisov právo na

odmenu vo výške 10 000,-- Sk. Navrhovateľom v konaní je správca dane, ktorý podľa § 4

ods. 7 ZKV nemá povinnosť zložiť preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu.

Predbežného správcu súd prvého stupňa ustanovil v konaní za účelom zabezpečenia dôkazu

o existencii majetku dlžníka, postačujúceho aspoň na úhradu trov konkurzného konania (§ 5

ods. 1 ZKV). Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich

zástupcov, vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov,

trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky,

odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je

zástupcom advokát. Keďže súd prvého stupňa v konaní zabezpečoval dôkaz, ktorého trovy

neboli kryté preddavkom, v zmysle povinnosť platiť trovy takéhoto

dôkazu sa prenáša na štát. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď povinnosť zaplatiť

odmenu predbežnému správcovi uložil navrhovateľovi.

Odvolací súd pripomenul, že navrhovateľom v konaní je Slovenská republika –

Ústredné daňové riaditeľstvo Banská Bystrica, Daňový úrad Z. (správne M.). Podľa § 6 ods. 1

o územných finančných orgánoch je Ústredné daňové riaditeľstvo

rozpočtovou organizáciou, ktorá riadi daňové úrady ako orgány štátnej správy, vykonávajúce

pôsobnosť v oblasti správy daní a poplatkov. Ide o ústredný orgán štátnej správy, ktorý koná

v mene štátu v prípadoch, kedy je štát účastníkom právnych vzťahov, má však samostatnú

31M Obdo V 4/2007

právnu subjektivitu, v dôsledku čoho môže konať vo vlastnom mene. Podľa § 1 ods. 1 písm.

a/ o správe majetku štátu je tiež správcom majetku štátu. Podľa

ods. 1 uvedeného zákona správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej

časti majetku, ktorý mu štát zveril do správy. Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak osobitný predpis

neustanoví inak, správu pohľadávok Slovenskej republiky je povinný vykonávať správca,

z činnosti ktorého pohľadávka vznikla. Podľa ods. 7 sa citované ustanovenie použije aj na

záväzky Slovenskej republiky.

Proti rozhodnutiu oboch súdov v časti, ktorou bola navrhovateľovi uložená povinnosť

zaplatiť 10 500,-- Sk, podal na podnet navrhovateľa, mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor Slovenskej republiky navrhol uznesenia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, že zákon o konkurze a vyrovnaní má ustanovenia tak

hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej povahy. platí subsidiáme.

Primeranosť jeho použitia neznamená oprávnenie súdu rozhodovať, či bude alebo nebude

príslušné ustanovenie aplikovať. V prípade, že zákon o konkurze a vyrovnaní (ďalej

ZKV) upravuje isté právne vzťahy, neprichádza do úvahy aplikácia iného právneho predpisu.

Z ustanovenia § 4 ods. 7 ZKV nesporne vyplýva, že správca dane nemá povinnosť

súčasne s podaním návrhu zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny predbežného

správcu, ktorý v zmysle vyhlášky č. je 10 000,-- Sk. Rozhodnutím súdu

o zastavení konania zaniká funkcia predbežného správcu, pričom zákon (§ 9b ods. 3 ZKV)

stanovuje, že súd rozhodne aj o odmene predbežného správcu. Uvedená odmena sa vyplatí

z preddavku zloženého podľa § 4 ods. 7 ZKV a jej výška je stanovená v § 9b citovanej

vyhlášky. Zákon o konkurze a vyrovnaní teda rieši otázku spôsobu úhrady odmeny

predbežného správcu, ktorá sa môže uhradiť výlučne zo zloženého preddavku.

Pokiaľ navrhovateľ – správca dane zo zákona takúto povinnosť nemal, nemohol mu

súd uložiť povinnosť zaplatiť odmenu predbežnej správkyni v sume 10 500,-- Sk a už vôbec

nie z titulu náhrady trov konania. Odmena predbežného správcu nepredstavuje trovy konania,

z uvedeného dôvodu aplikácia tretej časti tretej hlavy neprichádza do úvahy.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistené skutkové

zistenia. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal

použiť, alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Pokiaľ konajúce

súdy pri rozhodovaní o odmene predbežného správcu aplikovali ustanovenie § 141 ods. 2

41M Obdo V 4/2007

a , použili nesprávny právny predpis, nakoľko spôsob odmeny

predbežného správcu je upravený v zákone o konkurze a vyrovnaní, čo malo za následok

nesprávne právne posúdenie veci ( ). Odvolací súd okrem toho

v odôvodnení rozhodnutia cituje právny predpis – , ktorý bol v čase

rozhodovania neúčinný, nakoľko bol zrušený o daňových

orgánoch (účinný od 1. mája 2001).

Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť. Predbežná

správkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e

, vec preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

v napadnutom rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru,

že dovolanie je opodstatnené.

Navrhovateľ ako správca dane, podľa § 4 ods. 7 ZKV (v znení účinnom

od 01. 01. 2004), nemal povinnosť súčasne s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť

preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu. Nezloženie preddavku na odmenu

predbežného správcu v takomto prípade nie je dôvodom na zastavenie konania podľa § 12a

ZKV. Znamená to, že ak sú preto splnené podmienky (§ 9a ZKV) súd ustanoví predbežného

správcu bez ohľadu na to, či bol zložený preddavok. Je nepochybné, že osoba ustanovená

za predbežného správcu, ktorá splnila úlohu, ktorá jej bola súdom uložená, má právo

na odmenu podľa ZKV vo výške stanovenej v vyhl. č. v znení

neskorších zmien bez ohľadu na to, či bol zložený preddavok. Nič na tom nemôže zmeniť ani

znenie druhej vety § 9b ods. 3 ZKV, podľa ktorej súd odmenu vyplatí z preddavku. To môže

platiť len vtedy, ak preddavok bol zložený. Inak by bol predbežný správca nútený vykonať

práce potrebné na vykonanie poverenia bez odmeny za ňu, pričom v prípadoch

predpokladaných v § 4 ods. 7 ZKV, by už v čase poverenia bolo zrejmé, že odmenu

nedostane. K takémuto výkonu práce však nikoho nemožno nútiť.

O odmene predbežného správcu rozhoduje súd, ktorý ho za správcu ustanovil a on mu

musí odmenu vyplatiť. Zdrojom, z ktorého odmenu vypláca, je preddavok ak bol zložený, ak

zložený nebol, odmenu vyplatí zo štátnych prostriedkov. Takto vyplatená odmena

51M Obdo V 4/2007

predbežnému správcovi má charakter trov konania, ktoré platil štát ( výpočet druhov trov

v je len demonštratívny).

Podľa ZKV sa na konkurz primerane použijú ustanovenia , ak

tento zákon neustanovuje inak. Zákon o konkurze má niektoré ustanovenia, upravujúce režim

trov konania resp. ich náhradu. Upravujú (alebo upravovali v určitom období) predovšetkým

režim trov, ktoré vznikli účastníkom konkurzného konania (napr. § 25, § 31 ods. 5, § 33 ods.

1 písm. b/). Zákon nemá žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu odmeny vyplatenej

predbežnému správcovi (alebo iných trov), ktoré vyplatil súd zo štátnych prostriedkov. Nie je

nim ani ZKV a vyhl. č. , ako uvádza mimoriadne dovolanie.

Uvedené ustanovenia upravujú spôsob rozhodovania o odmene a ich výplatu. Upravujú teda

v tomto smere len vzťah medzi súdom a predbežným správcom. Neriešia vzťah medzi súdom

a ostatnými účastníkmi, teda otázku, či a za akých podmienok má štát právo na náhradu trov,

ktoré vyplatil súd zo štátnych prostriedkov. Do úvahy preto prichádza použitie príslušných

ustanovení , ak je ich použitie primerané. V žiadnom prípade

nie je možné použitie Toto ustanovenie upravuje náhradu trov konania

navzájom medzi účastníkmi, nie náhradu trov medzi súdom (štátom) a účastníkmi konania.

Náhradu trov konania, ktoré platil štát, upravuje , podľa ktorého

má štát právo na ich náhradu, podľa výsledkov konania proti účastníkom, pokiaľ u nich nie sú

predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V procesnej situácii, aká je

v prejednávanej veci, však nie je ani použitie uvedeného ustanovenia primerané. Úlohou

predbežného správcu je okrem iného zistenie údajov o majetkových pomerov úpadcu, ktoré

potrebuje súd pre záver, či dlžník má majetok, ktorý postačuje aspoň na úhradu trov konania.

Neexistencia dostatočného majetku je dôvodom pre zamietnutie návrhu. V takom prípade

z majetku úpadcu nie je možné ani uhradiť odmenu predbežného správcu. Trovy, ktoré

vzniknú vyplatením odmeny, v zásade znáša štát. Ak je navrhovateľom veriteľ, je

opodstatnená požiadavka, aby znášal riziko, že dlžník nebude mať prostriedky ani na úhradu

odmeny predbežného správcu, ktoré je spojené s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Výška odmeny vyplýva z predpisu a nie je závislá na tom, či dlžník má alebo nemá majetok.

Preto zákon ukladá navrhovateľom (s výnimkou uvedenou v § 4 ods. 7 ZKV aj dlžníkom, ak

sú navrhovateľmi) povinnosť zložiť preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu

vo výške predpisom stanovenej odmeny, pod sankciou, že návrh na vyhlásenie konkurzu bude

zamietnutý. Uvedenú úlohu nemôže mať preddavok, ak je navrhovateľom konkurzu orgán

61M Obdo V 4/2007

štátu poverený správou daní a vymáhaním daňových nedoplatkov. Daňové orgány sú preto

v § 4 ods. 1 ZKV oslobodené od platenia preddavku. Ak by súd (štát) mal podľa § 148 ods. 1

proti navrhovateľovi – daňovému orgánu právo na náhradu odmeny, vyplatenej

predbežnému správcovi, nemalo by oslobodenie význam. Ustanovenie

nie je na prejednávaný prípad použiteľné a ani z iného ustanovenia alebo ZKV takáto

možnosť nevyplýva. Súd preto nemôže uložiť navrhovateľovi – daňovému orgánu ani

povinnosť zaplatiť odmenu priamo predbežnému správcovi, ani povinnosť nahradiť trovy,

ktoré vyplatením odmeny znášal štát.

Súdy oboch stupňov pri rozhodovaní o povinnosti navrhovateľa vychádzali

z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúcom v použití nesprávneho ustanovenia

a Zákona o konkurze a vyrovnaní a ich rozhodnutie nie je

správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 243b ods. 2 zrušil rozhodnutie

odvolacieho súdu a v časti, ktorou bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť JUDr.

D.V. 10 500,-- Sk, aj rozhodnutie súdu prvého stupňa. Dovolací súd nevrátil súdu prvého

stupňa vec na ďalšie konanie, keďže nesprávny zrušovaný výrok nie je potrebné nahradiť

iným výrokom. Rozhodnutie o trovách predbežného správcu je úplné a výrok, podľa ktorého

má JUDr. D.V. nárok na odmenu a náhradu výdavkov, celkom vo výške 10 500,-- Sk, je

podkladom pre vyplatenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu