Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/304/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mestskej časti B.,

so sídlom v B., proti žalovanej O. H., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. G., advokátom, so

sídlom v B., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 45 C

59/2005, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. marca 2007

sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 26. októbra 2005 č.k. -29 uložil

žalovanej a všetkým osobám, ktoré s ňou bývajú, povinnosť vypratať X.-izbový byt

2

č. X. s kuchyňou a príslušenstvom o celkovej výmere X. m, nachádzajúci sa v B., na

X. poschodí a vyprataný ho odovzdať žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bez

povinnosti žalobkyne zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu. Žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 1 000,-- Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Vychádzal z ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d/ a § 712a ods. 3 Občianskeho

zákonníka (ďalej len ) a dospel k záveru, že návrh je dôvodný, keďže žalovaná nezaplatila

nájomné a plnenia za služby spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Žalovaná

ničím nepreukázala, že povinnosti, ktoré jej vyplývali z nájmu bytu si neplnila z dôvodu, že

v čase, kedy jej bola doručená výpoveď, sa nachádzala v hmotnej núdzi z objektívnych

dôvodov.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. marca 2007 sp. zn.

na odvolanie žalovanej potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Žalobkyni náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 710 ods. 1 a 3, § 711 ods. 1

písm. d/, a a o sociálnej pomoci v platnom

znení. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca dal žalovanej výpoveď nájmu

bytu dôvodne. Uviedol, že žalovaná mala v čase dania výpovede nedoplatok na nájomnom

a službách spojených s užívaním bytu, ktorý nedoplatok do uplynutia výpovednej lehoty

v trvaní troch mesiacov neuhradila, v dôsledku čoho výpovedný dôvod nezanikol a nájom

bytu skončil. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o bytovej náhrade, nakoľko podľa

prvá veta v prípade skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa

ods. 1 písm. d/ , má právo na náhradné ubytovanie len nájomca, ktorý preukáže, že je

v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, čo žalovaná nesplnila. Za nedôvodnú považoval

námietku žalovanej, že vec prejednal v jej neprítomnosti. Žalovaná síce doručila súdu v deň

pojednávania lekárske potvrdenie, o odročenie pojednávania však nepožiadala.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná z dôvodu,

že postupom súdov nižších stupňov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.

f/ ). Podľa jej tvrdenia k tejto procesnej vade došlo 26. októbra 2005 na pojednávaní

pred súdom prvého stupňa a 14. marca 2007 na pojednávaní pred krajským súdom tým, že

hoci sa nemohla zúčastniť pojednávaní zo zdravotných (psychických) dôvodov, súdy

prejednali a rozhodli vec bez jej prítomnosti. Svojím postupom jej odňali možnosť konať,

keďže nemala možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a predložiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Navrhla preto, aby dovolací súd rozsudok prvostupňového i

odvolacieho súdu zrušil, vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a zaviazal

žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy dovolacieho konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na ustanovenie ,

podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže

súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu

a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa jej názoru prvostupňový i odvolací súd postupovali správne,

keď konali v neprítomnosti žalovanej vzhľadom k tomu, že sama žalovaná netrvala

na odročení pojednávania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle ,

podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238

ods. 1 preto nie je prípustné. Nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd

v tejto veci nerozhodoval ( ). Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok,

vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ). Dovolanie preto podľa

prípustné nie je.

S prihliadnutím na námietku žalovanej, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť

( ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní, postihnutom niektorou z vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou vadou v zmysle až g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Treba zdôrazniť, že

prípustnosť dovolania nie je založená už tým, že účastník určitú vadu konania tvrdí, ale až

zistením, že konanie je takou vadou skutočne postihnuté.

Žalovaná v dovolaní nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

až e/ a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu možnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec

v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že tento bol na pojednávanie riadne predvolaný

a že na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

O odročenie pojednávania musí teda účastník konania (zástupca) požiadať (nestačí neúčasť

len ospravedlniť) a žiadosť o odročenie pojednávania musí byť súčasne podložená

„dôležitým dôvodom“. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného

účastníka o odročenie pojednávania, posudzuje súd vždy podľa konkrétnych, individuálnych

okolností prípadu.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie

vytýčené prvostupňovým súdom bolo žalovanej riadne a včas doručené (viď doručenku

pripojenú k č.l. 14 spisu). Žalovaná listom, doručeným okresnému súdu 25. októbra 2005

požiadala zo zdravotných dôvodov o ospravedlnenie z účasti na pojednávaní, nariadenom

na 26. októbra 2005 a v deň pojednávania doručila súdu lekárske potvrdenie, avšak

o odročenie pojednávania nepožiadala. Okresný súd preto na pojednávaní 26. októbra 2005

rozhodol, že bude pojednávať v jej neprítomnosti podľa

Pokiaľ žalovaná namieta aj odňatie možnosti konať pred odvolacím súdom tým, že

súd 14. marca 2007 na pojednávaní vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, je potrebné

poukázať rovnako na tú skutočnosť, že odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktoré žalovanú

riadne a včas predvolal (viď doručenku pripojenú k č.l. 47 spisu). Žalovaná mala možnosť

zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa k veci, ktorú možnosť však nevyužila, na pojednávaní

sa nezúčastnila, svoju neúčasť síce ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania.

Ak za tohto stavu prvostupňový i odvolací súd vec prejednali v neprítomnosti

žalovanej, neporušili tým žiadne procesné ustanovenie a právo patriace žalovanej ako

účastníčke konania. Súdy procesným postupom, ktorý zvolili, neodňali preto žalovanej

možnosť konať pred súdom v zmysle Dôvod prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je teda daný.

Pokiaľ žalovaná namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonaným

dôkazom a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, treba uviesť, že žalovaná túto

možnosť mala a aj ju využila prostredníctvom podaného odvolania proti rozsudku súdu

prvého stupňa. V ňom sa vyjadrila k veci samej, k vykonaným dôkazom a sama predložila

súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o tom, že nedoplatok na nájomnom začala

splácať.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovanej smerovalo

proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné podľa nie je; keďže

neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol ( v

spojení s veta prvá ), bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s použitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože

žalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Eva Sakalová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová