Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a38/369085.071782.pdf
PDF · 101.77 KB
No categories available
4Cdo/304/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 304/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mestskej časti B.,
so sídlom v B., proti žalovanej O. H., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. G., advokátom, so
sídlom v B., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 45 C
59/2005, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. marca 2007
sp. zn. 4 Co 504/2005, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalovanej o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 26. októbra 2005 č.k. 45 C 59/2005-29 uložil
žalovanej a všetkým osobám, ktoré s ňou bývajú, povinnosť vypratať X.-izbový byt
2
č. X. s kuchyňou a príslušenstvom o celkovej výmere X. m, nachádzajúci sa v B., na
X. poschodí a vyprataný ho odovzdať žalobkyni do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bez
povinnosti žalobkyne zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu. Žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 1 000,-- Sk do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vychádzal z ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d/ a § 712a ods. 3 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) a dospel k záveru, že návrh je dôvodný, keďže žalovaná nezaplatila
nájomné a plnenia za služby spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Žalovaná
ničím nepreukázala, že povinnosti, ktoré jej vyplývali z nájmu bytu si neplnila z dôvodu, že
v čase, kedy jej bola doručená výpoveď, sa nachádzala v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 14. marca 2007 sp. zn. 4 Co 504/2005
na odvolanie žalovanej potvrdil rozsudok prvostupňového súdu. Žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 710 ods. 1 a 3, § 711 ods. 1
písm. d/, § 711 ods. 6 OZ a § 7 a § 9 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v platnom
znení. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca dal žalovanej výpoveď nájmu
bytu dôvodne. Uviedol, že žalovaná mala v čase dania výpovede nedoplatok na nájomnom
a službách spojených s užívaním bytu, ktorý nedoplatok do uplynutia výpovednej lehoty
v trvaní troch mesiacov neuhradila, v dôsledku čoho výpovedný dôvod nezanikol a nájom
bytu skončil. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o bytovej náhrade, nakoľko podľa
§ 712a ods. 3 prvá veta OZ v prípade skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d/ OZ, má právo na náhradné ubytovanie len nájomca, ktorý preukáže, že je
v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, čo žalovaná nesplnila. Za nedôvodnú považoval
námietku žalovanej, že vec prejednal v jej neprítomnosti. Žalovaná síce doručila súdu v deň
pojednávania lekárske potvrdenie, o odročenie pojednávania však nepožiadala.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná z dôvodu,
že postupom súdov nižších stupňov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.
f/ O.s.p.). Podľa jej tvrdenia k tejto procesnej vade došlo 26. októbra 2005 na pojednávaní
pred súdom prvého stupňa a 14. marca 2007 na pojednávaní pred krajským súdom tým, že
hoci sa nemohla zúčastniť pojednávaní zo zdravotných (psychických) dôvodov, súdy
prejednali a rozhodli vec bez jej prítomnosti. Svojím postupom jej odňali možnosť konať,
keďže nemala možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a predložiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Navrhla preto, aby dovolací súd rozsudok prvostupňového i
odvolacieho súdu zrušil, vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a zaviazal
žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy dovolacieho konania.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa jej názoru prvostupňový i odvolací súd postupovali správne,
keď konali v neprítomnosti žalovanej vzhľadom k tomu, že sama žalovaná netrvala
na odročení pojednávania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 238 O.s.p.,
podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238
ods. 1 O.s.p. preto nie je prípustné. Nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd
v tejto veci nerozhodoval (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolanie preto podľa § 238
O.s.p. prípustné nie je.
S prihliadnutím na námietku žalovanej, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť
(§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní, postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou vadou v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Treba zdôrazniť, že
prípustnosť dovolania nie je založená už tým, že účastník určitú vadu konania tvrdí, ale až
zistením, že konanie je takou vadou skutočne postihnuté.
Žalovaná v dovolaní nenamietala, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle
§ 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla
v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo
k odňatiu možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/
O.s.p.).
Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec
v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že tento bol na pojednávanie riadne predvolaný
a že na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
O odročenie pojednávania musí teda účastník konania (zástupca) požiadať (nestačí neúčasť
len ospravedlniť) a žiadosť o odročenie pojednávania musí byť súčasne podložená
„dôležitým dôvodom“. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného
účastníka o odročenie pojednávania, posudzuje súd vždy podľa konkrétnych, individuálnych
okolností prípadu.
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie
vytýčené prvostupňovým súdom bolo žalovanej riadne a včas doručené (viď doručenku
pripojenú k č.l. 14 spisu). Žalovaná listom, doručeným okresnému súdu 25. októbra 2005
požiadala zo zdravotných dôvodov o ospravedlnenie z účasti na pojednávaní, nariadenom
na 26. októbra 2005 a v deň pojednávania doručila súdu lekárske potvrdenie, avšak
o odročenie pojednávania nepožiadala. Okresný súd preto na pojednávaní 26. októbra 2005
rozhodol, že bude pojednávať v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Pokiaľ žalovaná namieta aj odňatie možnosti konať pred odvolacím súdom tým, že
súd 14. marca 2007 na pojednávaní vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti, je potrebné
poukázať rovnako na tú skutočnosť, že odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktoré žalovanú
riadne a včas predvolal (viď doručenku pripojenú k č.l. 47 spisu). Žalovaná mala možnosť
zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa k veci, ktorú možnosť však nevyužila, na pojednávaní
sa nezúčastnila, svoju neúčasť síce ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania.
Ak za tohto stavu prvostupňový i odvolací súd vec prejednali v neprítomnosti
žalovanej, neporušili tým žiadne procesné ustanovenie a právo patriace žalovanej ako
účastníčke konania. Súdy procesným postupom, ktorý zvolili, neodňali preto žalovanej
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvod prípustnosti
dovolania podľa tohto ustanovenia nie je teda daný.
Pokiaľ žalovaná namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonaným
dôkazom a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, treba uviesť, že žalovaná túto
možnosť mala a aj ju využila prostredníctvom podaného odvolania proti rozsudku súdu
prvého stupňa. V ňom sa vyjadrila k veci samej, k vykonaným dôkazom a sama predložila
súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o tom, že nedoplatok na nájomnom začala
splácať.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovanej smerovalo
proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné podľa § 238 O.s.p. nie je; keďže
neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v
spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.), bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná
správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože
žalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Eva Sakalová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová