Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
47b/369939.8ab336.pdf
PDF · 92.29 KB
No categories available
4Cdo/241/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 241/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. B., bývajúcej
v B., zastúpenej JUDr. D. Š., advokátkou so sídlom v B., proti žalovaným 1/ Slovenskej
republike, zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Bratislava,
Štefanovičova č. 5, 2/ Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, Bratislava, Pribinova č. 2 a 3/ Národnej banke Slovenska, Bratislava, ul. Imricha
Karvaša č. 1, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.
11 C 98/2005, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 2. októbra
2008 sp.zn. 3 Co 457/2007 takto
rozhodol:
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. mája 2007 č.k. 11 C 98/2005-56 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb.
spôsobenej jej nesprávnym úradným postupom žalovaných. O trovách konania rozhodol tak,
že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v konaní
neboli preukázané zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu z dôvodu
nesprávneho úradného postupu. Žalobkyňa dobrovoľne vstúpila do záväzkových vzťahov
s obchodnými spoločnosťami a zásah štátu by znamenal neprípustný zásah do zmluvnej
autonómie subjektov súkromného práva. Žalovaní nezodpovedajú za škodu ani podľa § 415
Občianskeho zákonníka, pretože porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom
zodpovednosti štátu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. Porušenie prevenčnej povinnosti
zakotvenej v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka má za následok vznik zodpovednosti
za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá je však vylúčená vo vzťahu k štátu práve
osobitnou úpravou zákona.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 2. októbra 2008 sp.zn. 3 Co 457/2007
na odvolanie žalobkyne rozsudok okresného súdu potvrdil. O trovách konania rozhodol tak,
že žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že okresný súd náležite zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
rozhodnutie riadne odôvodnil. Rozsudok okresného súdu preto považoval za vecne správny.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
krajského súdu a tiež okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Prípustnosť dovolania vymedzila iba poukazovaním na ustanovenia § 236 a nasl.
O.s.p. Z obsahu dovolania však vyplýva, že žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie
veci. Namietala, že škoda jej vznikla momentom zverenia finančných prostriedkov
nebankovým subjektom, pričom žalovaní mohli zabrániť nebankovým subjektom propagovať
svoju činnosť na trhu.
Žalovaní 2/ a 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie
zamietnuť.
Žalovaný 1/ sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala účastníčka konania v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci žalobkyňa napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j. či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Vady uvedené v tomto ustanovení žalobkyňa v dovolaní výslovne nenamietala
a dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z uvedených
vád. Dovolanie v tejto veci nie je preto prípustné ani podľa § 237 O.s.p.
Dovolateľka namietala, že oba nižšie súdy vec nesprávne právne posúdili.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vymedzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, samo osebe ale prípustnosť
dovolania taktiež nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p.
a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)správne použili správny
právny predpis alebo či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodili (ne)správne právne závery by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobkyne smerovalo
proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné (§ 238 ods. 2, 3
O.s.p.) a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti podľa § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmavaná vecná
správnosť rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaným v súvislosti s dovolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová