Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
437/369934.ab9435.pdf
PDF · 99.47 KB
No categories available
4Cdo/265/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 265/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávneného Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice II, so sídlom v Košiciach, Staničné námestie č. 9, proti
povinnému S. P. M. K., a.s., so sídlom v K., pre vymoženie 1 015,27 € (30 586,-- Sk),
vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. Er 5922/2000, o dovolaní oprávneného proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22. decembra 2006 sp.zn. 1 CoE 53/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie oprávneného o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II uznesením z 30. júna 2005 č.k. Er 5922/2000-24 zastavil
exekúciu, lebo povinný subjekt zanikol (§ 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku). Zároveň
rozhodol, že súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu trov exekúcie. Rozhodnutie v tejto
časti odôvodnil tým, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Neboli tak splnené podmienky uvedené v § 203 Exekučného poriadku
pre zaviazanie oprávneného nahradiť trovy exekúcie.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 22. decembra 2006 sp.zn. 1 CoE 53/2006
na odvolanie súdneho exekútora uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil
oprávnenému zaplatiť exekútorovi Ing. Bc. K. M. trovy exekúcie v sume 1 084,-- Sk do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k
záveru, že pri zastavení exekúcie z dôvodu, že povinný subjekt zanikol, má súdny exekútor
nárok na trovy exekúcie. Tieto trovy je povinný znášať pri analogickom použití ustanovenia
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený. Pri vyčíslení trov vychádzal z podania súdneho
exekútora zo 4. augusta 2004.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie oprávnený. Navrhol
dovolaciemu súdu uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie Sociálnej poisťovni, pobočka
Košice – mesto. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, že rozhodnutie krajského súdu je
postihnuté inou vadou (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), ktorá spočíva v nesprávnom označení
subjektu oprávneného a vadou podľa § 237 písm.f/ O.s.p. Namietal, že odvolací súd
nepostupoval správne, keď zaviazal oprávneného nahradiť trovy exekúcie a nezohľadnil
zmenu oprávneného vyplývajúcu zo zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, účinnú
od 1. januára 2004. Ďalej namietal, že nemal možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu
Okresného súdu Košice II z 30. júna 2005 č.k. Er 5922/2000-24, pretože mu nebolo doručené.
Súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak
a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia,
c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenia
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú
prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu. Jedným z nich je aj prípad, keď
dovolanie smeruje proti uzneseniu o trovách konania, pričom nie je významný spôsob
rozhodnutia odvolacieho súdu v porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
V danej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
rozhodnuté o trovách konania (exekúcie). Dovolanie preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. prípustné
nie je.
S prihliadnutím na námietku dovolateľa, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť
(§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci
súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľ v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle
§ 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla
v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo
k odňatiu možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm.f/
O.s.p.).
Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
V posudzovanej veci dovolateľ namietal nemožnosť podať odvolanie (konať pred
súdom) proti rozhodnutiu Okresného súdu Košice II z 30. júna 2005 č.k. Er 5922/00-24 z toho
dôvodu, že mu predmetné rozhodnutie nebolo doručené. Táto námietka však nie je dôvodná.
Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd riadne uznesenie dovolateľovi doručil 27. februára
2006 (viď. doručenka pripojená k č.l. 25 spisu). Dovolateľ tak mal možnosť namietať, že
naňho neprešli práva a povinnosti pôvodne oprávneného a teda, že nie je v konaní daná jeho
aktívna vecná legitimácia. Dovolací súd zároveň poukazuje na to, že v dovolacom konaní je
táto tzv. vecná legitimácia účastníka z hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná. Dovolanie
v tejto veci preto ani podľa § 237 písm.f/ O.s.p. prípustné nie je.
Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že ako dovolací dôvod dovolateľ uplatňuje § 241
ods. 2 písm.b/ O.s.p.
Dovolací súd poukazuje na to, že inou vadou, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), je len procesná vada, ktorá
na rozdiel od vád uvedených v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a právne
významnou (relevantnou) je len vtedy, ak by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2
písm.b/ O.s.p. treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti
tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu
prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto povahy je síce
relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní,
sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolací súd
preto z tohto aspektu napadnuté rozhodnutie neposudzoval.
Keďže v prejednávanej veci dovolanie smerovalo proti uzneseniu odvolacieho súdu,
proti ktorému podľa § 239 O.s.p. prípustné nie je a neboli zistené ani dôvody prípustnosti
uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ako neprípustné
odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby
mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože
účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Eva Sakalová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová