Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/213/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej K. – V. P. s.r.o.,

so sídlom v P., proti povinnej V. Š., bývajúcej v Ž., zastúpenej M. & F. s.r.o., so sídlom v B.,

v mene ktorej vykonávajú advokáciu ako konatelia advokáti JUDr. V. K. a JUDr. M. J.,

o vymoženie povinnosti dodržiavania zákazu prejazdu, prechodu a akéhokoľvek vstupu

na pozemok, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní

povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. marca 2009 sp.zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30. marca

2009 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov uznesením z 25. novembra 2008 č.k. -34 vyhovel

námietkam povinnej proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom na vymoženie povinnosti

dodržiavať zákaz prejazdu, prechodu a akéhokoľvek vstupu na pozemok vo vlastníctve

oprávnenej, uloženého povinnej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov

zo 4. decembra 2006 č.k. -113 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

z 13. marca 2008 sp.zn. . Vyhovenie námietkam odôvodnil tým, že oprávnená

nepreukázala porušenie uvedeného zákazu povinnou, a pokiaľ cez pozemok oprávnenej

prechádzajú tretie osoby, pre ktoré z exekučného titulu nevyplývajú žiadne povinnosti,

nemožno ich konanie považovať za konanie samotnej povinnej.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie oprávnenej uznesením

z 30. marca 2009 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že

námietkam povinnej nevyhovel. Na rozdiel od prvostupňového súdu bol toho názoru, že

povinnosť dodržiavať zákaz prejazdu, prechodu a akéhokoľvek vstupu cez pozemok

oprávnenej majú aj tretie osoby (nájomcovia povinnej), pričom u týchto osôb ide o odvodenú

povinnosť a zodpovednosť za jej dodržiavanie má povinná. Poukázal pritom na to, že ak

v prípade práva prechodu vyplývajúceho z vecného bremena majú tretie osoby, ktoré sú napr.

v nájomnom vzťahu s oprávneným z vecného bremena, odvodené právo prechádzať cez

pozemok, tak obdobne aj v prípade zákazu prejazdu, prechodu a akéhokoľvek vstupu

na pozemok, uloženého prenajímateľovi, majú takéto osoby (nájomcovia) rovnakú odvodenú

povinnosť dodržiavať tento zákaz. Uviedol tiež, že ak by sa v predmetnej veci mal zákaz

vzťahovať výlučne len na povinnú a nie aj na osoby užívajúce jej nehnuteľnosti, oprávnená by

sa prakticky nemohla domôcť ochrany svojho vlastníckeho práva.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie povinná. Žiadala, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil a jej námietkam proti exekúcii

vyhovel. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom.

Uviedla, že zákaz prejazdu, prechodu a akéhokoľvek vstupu na pozemok oprávnenej bol

uložený právoplatným rozsudkom výlučne jej a že tento zákaz neporušila a neporušuje.

Vyčítala odvolaciemu súdu, že jeho právny záver, podľa ktorého porušenie uvedeného zákazu

osobami, ktoré sú s ňou v nájomnom vzťahu, je porušením zákazu ňou samotnou, odporuje

zásadám právnej zodpovednosti, pretože ona nenesie zodpovednosť za konanie tretích osôb

a nedisponuje prostriedkami donútenia, ktorými by mohla vynútiť dodržiavanie zákazu

zo strany týchto osôb.

Oprávnená sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania a že je prípustné (§ 239 ods. 1 písm.a/

), preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie je

dôvodné.

V zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je exekučnou

činnosťou nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa zabezpečuje

splnenie povinnosti uloženej súdnym alebo iným rozhodnutím tam, kde táto povinnosť nebola

splnená dobrovoľne. Účelom tejto činnosti je núteným zásahom uspokojiť priznané práva

oprávnených osôb voči povinným osobám. Základnou obligatórnou náležitosťou návrhu

na vykonanie exekúcie je exekučný titul (§ 39 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Exekučným

titulom je predovšetkým vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje

k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 192 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak vykonateľné rozhodnutie

ukladá inú povinnosť, exekútor na základe poverenia súdu (§ 44) uloží za každé porušenie

alebo nesplnenie tejto povinnosti povinnému pokutu.

Postup podľa citovaného ustanovenia § 192 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku sa

použije v prípade, ak vykonateľné rozhodnutie ukladá inú povinnosť, ako je uvedená v § 191

Exekučného poriadku, teda inú povinnosť ako je uskutočnenie prác a výkonov. Môže ísť

o aktívnu zastupiteľnú povinnosť (niečo urobiť) alebo o pasívnu povinnosť (niečo strpieť,

niečoho sa zdržať).

V preskúmavanej veci súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vydal

upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie povinnosti uloženej povinnej právoplatným

a vykonateľným rozhodnutím súdu, spočívajúcej v dodržiavaní zákazu prejazdu, prechodu

a akéhokoľvek vstupu na pozemok oprávnenej. Po doručení upovedomenia povinná vzniesla

proti exekúcii námietky, v ktorých namietala, že uložený zákaz neporušila a neporušuje.

Na obsah týchto námietok reagovala oprávnená písomným vyjadrením, v ktorom uviedla, že

povinná je vlastníčkou nebytových priestorov, ktoré prenajala tretím osobám a tieto osoby

využívajú pozemok oprávnenej ako prístupovú cestu k týmto priestorom. Vyslovila názor, že

zákaz uložený povinnej sa vzťahuje aj na tretie osoby a porušenie tohto zákazu z ich strany

znamená jeho porušenie povinnou. Odvolací súd sa s týmto názorom oprávnenej stotožnil.

Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu, že povinnosť

dodržiavať zákaz (t.j. povinnosť zdržať sa) prejazdu, prechodu a akéhokoľvek vstupu

na pozemok oprávnenej, uloženú povinnej vykonateľným súdnym rozhodnutím, majú ako

odvodenú povinnosť aj tretie osoby (nájomcovia povinnej), a že zodpovednosť za jej

dodržiavanie má povinná (teda, že porušenie tejto povinnosti týmito osobami je jej porušením

samotnou povinnou), nemá oporu v platnej právnej úprave. Takéto dôsledky nemožno

vyvodiť zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu. Neprichádza do úvahy ani

analógia, na ktorú poukazoval odvolací súd, a ktorá sa týka judikatórnych záverov o práve

určitých osôb využívať obsah práva vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez

pozemok, ktoré je odvodené od práva osoby oprávnenej z vecného bremena. Nejde totiž

o porovnateľné prípady. Len samotná skutočnosť, že v konaní o ochranu vlastníckeho práva

bola povinnej uložená povinnosť zdržať sa určitého konania, neznamená, že takúto povinnosť

majú bez ďalšieho aj nájomníci povinnej. Nemožno vylúčiť, že tieto tzv. tretie osoby môžu

mať právo prechodu či prejazdu cez pozemok oprávnenej na základe rôzneho právneho

dôvodu, napr. na základe nimi uzavretej dohody s oprávnenou. Pokiaľ takéto právo nemajú,

ich povinnosť nezasahovať do vlastníckeho práva oprávnenej prechodom či prejazdom cez jej

pozemok vyplýva z príslušných ustanovení hmotného práva upravujúcich obsah vlastníckeho

práva. Nie je teda odvodenou ale priamou povinnosťou, a v prípade jej porušenia sa

oprávnená môže domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou aj proti týmto osobám. Len

z existencie nájomného vzťahu nemožno bez ďalšieho vyvodiť ani záver, že prípadné konanie

nájomcov povinnej, neoprávnene zasahujúce do vlastníckeho práva iného, má byť

považované za konanie samotnej povinnej.

Pretože odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevenoval

pozornosť otázke správnosti zistenia skutkového stavu veci z hľadiska tvrdenia povinnej, že

právoplatne uloženú povinnosť neporušila a neporušuje, hoci táto okolnosť je pre vykonanie

exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia § 192 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku

rozhodujúca, dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu podľa veta prvá

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová