Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
37a/369928.a71283.pdf
PDF · 96.46 KB
No categories available
4Cdo/213/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 213/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej K. – V. P. s.r.o.,
so sídlom v P., proti povinnej V. Š., bývajúcej v Ž., zastúpenej M. & F. s.r.o., so sídlom v B.,
v mene ktorej vykonávajú advokáciu ako konatelia advokáti JUDr. V. K. a JUDr. M. J.,
o vymoženie povinnosti dodržiavania zákazu prejazdu, prechodu a akéhokoľvek vstupu
na pozemok, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 23 Er 1625/2008, o dovolaní
povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. marca 2009 sp.zn. 10 CoE 1/2009
rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30. marca
2009 sp.zn. 10 CoE 1/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov uznesením z 25. novembra 2008 č.k. 23 Er 1625/08-34 vyhovel
námietkam povinnej proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom na vymoženie povinnosti
dodržiavať zákaz prejazdu, prechodu a akéhokoľvek vstupu na pozemok vo vlastníctve
oprávnenej, uloženého povinnej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo 4. decembra 2006 č.k. 13 C 63/05-113 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
z 13. marca 2008 sp.zn. 7 Co 38/2007. Vyhovenie námietkam odôvodnil tým, že oprávnená
nepreukázala porušenie uvedeného zákazu povinnou, a pokiaľ cez pozemok oprávnenej
prechádzajú tretie osoby, pre ktoré z exekučného titulu nevyplývajú žiadne povinnosti,
nemožno ich konanie považovať za konanie samotnej povinnej.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie oprávnenej uznesením
z 30. marca 2009 sp.zn. 10 CoE 1/2009 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že
námietkam povinnej nevyhovel. Na rozdiel od prvostupňového súdu bol toho názoru, že
povinnosť dodržiavať zákaz prejazdu, prechodu a akéhokoľvek vstupu cez pozemok
oprávnenej majú aj tretie osoby (nájomcovia povinnej), pričom u týchto osôb ide o odvodenú
povinnosť a zodpovednosť za jej dodržiavanie má povinná. Poukázal pritom na to, že ak
v prípade práva prechodu vyplývajúceho z vecného bremena majú tretie osoby, ktoré sú napr.
v nájomnom vzťahu s oprávneným z vecného bremena, odvodené právo prechádzať cez
pozemok, tak obdobne aj v prípade zákazu prejazdu, prechodu a akéhokoľvek vstupu
na pozemok, uloženého prenajímateľovi, majú takéto osoby (nájomcovia) rovnakú odvodenú
povinnosť dodržiavať tento zákaz. Uviedol tiež, že ak by sa v predmetnej veci mal zákaz
vzťahovať výlučne len na povinnú a nie aj na osoby užívajúce jej nehnuteľnosti, oprávnená by
sa prakticky nemohla domôcť ochrany svojho vlastníckeho práva.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie povinná. Žiadala, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil a jej námietkam proti exekúcii
vyhovel. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom.
Uviedla, že zákaz prejazdu, prechodu a akéhokoľvek vstupu na pozemok oprávnenej bol
uložený právoplatným rozsudkom výlučne jej a že tento zákaz neporušila a neporušuje.
Vyčítala odvolaciemu súdu, že jeho právny záver, podľa ktorého porušenie uvedeného zákazu
osobami, ktoré sú s ňou v nájomnom vzťahu, je porušením zákazu ňou samotnou, odporuje
zásadám právnej zodpovednosti, pretože ona nenesie zodpovednosť za konanie tretích osôb
a nedisponuje prostriedkami donútenia, ktorými by mohla vynútiť dodržiavanie zákazu
zo strany týchto osôb.
Oprávnená sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania a že je prípustné (§ 239 ods. 1 písm.a/
O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie je
dôvodné.
V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je exekučnou
činnosťou nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa zabezpečuje
splnenie povinnosti uloženej súdnym alebo iným rozhodnutím tam, kde táto povinnosť nebola
splnená dobrovoľne. Účelom tejto činnosti je núteným zásahom uspokojiť priznané práva
oprávnených osôb voči povinným osobám. Základnou obligatórnou náležitosťou návrhu
na vykonanie exekúcie je exekučný titul (§ 39 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Exekučným
titulom je predovšetkým vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa § 192 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak vykonateľné rozhodnutie
ukladá inú povinnosť, exekútor na základe poverenia súdu (§ 44) uloží za každé porušenie
alebo nesplnenie tejto povinnosti povinnému pokutu.
Postup podľa citovaného ustanovenia § 192 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku sa
použije v prípade, ak vykonateľné rozhodnutie ukladá inú povinnosť, ako je uvedená v § 191
Exekučného poriadku, teda inú povinnosť ako je uskutočnenie prác a výkonov. Môže ísť
o aktívnu zastupiteľnú povinnosť (niečo urobiť) alebo o pasívnu povinnosť (niečo strpieť,
niečoho sa zdržať).
V preskúmavanej veci súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vydal
upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie povinnosti uloženej povinnej právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím súdu, spočívajúcej v dodržiavaní zákazu prejazdu, prechodu
a akéhokoľvek vstupu na pozemok oprávnenej. Po doručení upovedomenia povinná vzniesla
proti exekúcii námietky, v ktorých namietala, že uložený zákaz neporušila a neporušuje.
Na obsah týchto námietok reagovala oprávnená písomným vyjadrením, v ktorom uviedla, že
povinná je vlastníčkou nebytových priestorov, ktoré prenajala tretím osobám a tieto osoby
využívajú pozemok oprávnenej ako prístupovú cestu k týmto priestorom. Vyslovila názor, že
zákaz uložený povinnej sa vzťahuje aj na tretie osoby a porušenie tohto zákazu z ich strany
znamená jeho porušenie povinnou. Odvolací súd sa s týmto názorom oprávnenej stotožnil.
Podľa názoru dovolacieho súdu právny záver odvolacieho súdu, že povinnosť
dodržiavať zákaz (t.j. povinnosť zdržať sa) prejazdu, prechodu a akéhokoľvek vstupu
na pozemok oprávnenej, uloženú povinnej vykonateľným súdnym rozhodnutím, majú ako
odvodenú povinnosť aj tretie osoby (nájomcovia povinnej), a že zodpovednosť za jej
dodržiavanie má povinná (teda, že porušenie tejto povinnosti týmito osobami je jej porušením
samotnou povinnou), nemá oporu v platnej právnej úprave. Takéto dôsledky nemožno
vyvodiť zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu. Neprichádza do úvahy ani
analógia, na ktorú poukazoval odvolací súd, a ktorá sa týka judikatórnych záverov o práve
určitých osôb využívať obsah práva vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez
pozemok, ktoré je odvodené od práva osoby oprávnenej z vecného bremena. Nejde totiž
o porovnateľné prípady. Len samotná skutočnosť, že v konaní o ochranu vlastníckeho práva
bola povinnej uložená povinnosť zdržať sa určitého konania, neznamená, že takúto povinnosť
majú bez ďalšieho aj nájomníci povinnej. Nemožno vylúčiť, že tieto tzv. tretie osoby môžu
mať právo prechodu či prejazdu cez pozemok oprávnenej na základe rôzneho právneho
dôvodu, napr. na základe nimi uzavretej dohody s oprávnenou. Pokiaľ takéto právo nemajú,
ich povinnosť nezasahovať do vlastníckeho práva oprávnenej prechodom či prejazdom cez jej
pozemok vyplýva z príslušných ustanovení hmotného práva upravujúcich obsah vlastníckeho
práva. Nie je teda odvodenou ale priamou povinnosťou, a v prípade jej porušenia sa
oprávnená môže domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou aj proti týmto osobám. Len
z existencie nájomného vzťahu nemožno bez ďalšieho vyvodiť ani záver, že prípadné konanie
nájomcov povinnej, neoprávnene zasahujúce do vlastníckeho práva iného, má byť
považované za konanie samotnej povinnej.
Pretože odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevenoval
pozornosť otázke správnosti zistenia skutkového stavu veci z hľadiska tvrdenia povinnej, že
právoplatne uloženú povinnosť neporušila a neporušuje, hoci táto okolnosť je pre vykonanie
exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia § 192 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku
rozhodujúca, dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 veta prvá O.s.p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová