Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e46/369921.22c8c9.pdf
PDF · 118.02 KB
No categories available
4MCdo/8/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Evy Sakálovej v právnej veci
žalobcu Slovenskej republiky – Slovenského pozemkového fondu, so sídlom v Bratislave,
Búdkova č. 36, proti žalovaným 1/ A. K., bytom V., 2/ V. R., bytom N., 3/ M. F., rod. V.,
bytom L., 4/ J. V., bytom L., 5/ E. V., bytom L., 6/ T., a.s., so sídlom v B., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod
sp.zn. 15 C 16/2000, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. marca 2007 sp.zn. 1 Co 89/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie sa z a m i e t a .
Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 11. januára 2006 č.k. 15 C 16/2000-126
určil, že vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. V., zapísaných na LV č. X. ako parcela č. X. –
2
trvalý trávny porast o výmere X. mpodiel pod X.-inách, na LV č. X. parcela č. X. –
2
zastavaná plocha a nádvorie o výmere X. m, parcela č. X. – trvalý trávny porast o výmere X.
2 2 2
m, parcela č. X. – záhrada o výmere X. m, parcela č. X. – ostatná plocha o výmere X. m,
2
parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha
2 2
a nádvorie o výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X. m,
2
parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X. mpodiel pod X.-inách, na LV č. X.
2
parcela č. X. – trvalý trávny porast o výmere X. mpodiel pod X.-inách, na LV č. X. parcela
2 2
č. X. – orná pôda o výmere X. m, parcela č. X. – trvalý trávny porast o výmere X. m,
2
parcela č. X. – trvalý trávny porast o výmere X. m, parcela č. X. – orná pôda o výmere
2 2
X. m, parcela č. X. – trvalý trávny porast o výmere X. m, parcela č. X. – trvalý trávny porast
2 2
o výmere X. m, parcela č. X. – orná pôda o výmere X. m, parcela č. X. – trvalý trávny
2 2
porast o výmere X. m, parcela č. X. – trvalý trávny porast o výmere X. mpodiel pod X.-ine,
X.-ine je Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol a rozhodol o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nadobudol uvedené
nehnuteľnosti na základe konfiškácie, ktorou bol postihnutý majetok H. N. rod. L., E. V. rod.
L., M. L. a V. L. v celosti z dôvodu, že uvedené osoby boli podľa nariadenia SNR č. 104/1945
Zb. označené ako osoby maďarskej národnosti. Vykonaným dokazovaním nezistil, že by
vlastníctvo (spoluvlastníctvo) k týmto nehnuteľnostiam bolo pôvodným vlastníkom, prípadne
ich právnym nástupcom zákonným spôsobom prinavrátené. Žalobe preto v rozsahu vyššie
uvedenom vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 8. marca 2007 sp.zn. 1 Co 89/2006 na odvolanie
žalovaných 1/ a 2/ (odvolaním napadli len výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené) rozsudok
okresného súdu vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania potvrdil. Účastníkom
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že
z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti zapísané pôvodne
v pozemkovo-knižnej vložke č. 3 prešli titulom konfiškácie podľa nariadenia SNR
č. 104/1945 Zb. do vlastníctva štátu. V priebehu konania nebolo preukázané, že by tento
majetok pôvodných vlastníkov (spoluvlastníkov) alebo jeho časť bol z konfiškácie
vypustený, resp. že by následne došlo k spätnému prechodu alebo prevodu vlastníckeho
práva na pôvodné spoluvlastníčky. Rozsudok okresného súdu v jeho vyhovujúcej časti
považoval preto za vecne správny.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu na podnet žalovaného 2/ podal včas mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor. Uviedol, že do občianskoprávnych vzťahov vstupuje
v zmysle § 21 OZ, aj štát. Ak osobitný zákon neurčuje označenie tohto subjektu iným
spôsobom, označuje sa ako účastník konania názvom Slovenská republika, s označením
orgánu, ktorý za neho koná. Zákonného zástupcu štátu spravidla vymedzuje osobitný zákon
tak, aby bolo zrejmé splnenie podmienky uvedenej v § 21 ods. 2 O.s.p., „ktorého sa vec týka“.
Zákonný zástupca štátu, ktorého sa vec týka, je ten orgán, so zákonnou náplňou činnosti
ktorého priamo súvisí predmet súdneho konania. Podobným spôsobom je vymedzený
predpoklad zákonného zastúpenia štátu pre Slovenský pozemkový fond v ustanovení § 34
ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. Z jeho znenia účinného do 31. decembra 2007 vyplýva, že
Slovenský pozemkový fond zastupuje štát v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností
vo vlastníctve štátu, uvedených v osobitnom predpise (§ 17 zákona č. 229/1991 Zb.).
Slovenský pozemkový fond musí v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v konaní pred
súdom preukázať, že predmetom súdneho konania sú nehnuteľnosti uvedené v ustanovení
§ 17 v spojení s ustanovením § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a že tieto nehnuteľnosti sú
vo vlastníctve štátu. Uvedené predpoklady treba skúmať v každom súdnom konaní
individuálne a iba po ich preukázaní možno považovať Slovenský pozemkový fond
za zákonného zástupcu štátu. Slovenskému pozemkovému fondu teda prináleží oprávnenie
zastupovať štát pred súdom vo všetkých veciach, keď je nesporná existencia vlastníckeho
práva štátu. Z obsahu ustanovenia § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. v znení účinnom
do 31. decembra 2007 preto nemožno vyvodiť záver, že Slovenský pozemkový fond má
zákonné oprávnenie zastupovať štát v žalobách, ktoré sa týkajú samotnej existencie
vlastníckeho práva štátu, napr. v žalobách o určenie vlastníckeho práva, ak je toto právo
spochybňované, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2004 sp.zn.
1 Cdo 203/2004. So zreteľom na uvedené mal za to, že v súdenej veci nebola splnená
základná podmienka konania v zmysle § 21 ods. 2 O.s.p. Konanie tak trpí vadou uvedenou
v § 237 O.s.p., z ktorého dôvodu navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež okresného súdu
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný 1/ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
uviedol, že sa s jeho obsahom stotožňuje a navrhuje mu vyhovieť.
Ostatní účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor za splnenia podmienok
požadovaných ustanovením § 243e O.s.p., preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je
dôvodné.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal, že konanie pred odvolacím
súdom (a tiež pred súdom prvého stupňa) trpí vadou v zmysle § 237 O.s.p. spočívajúcou
v tom, že v súdenej veci Slovenský pozemkový fond (jeho pracovník) nebol oprávnený za štát
pred súdom konať, lebo k tomu nemal zákonné a ani iné splnomocnenie a teda, že nebola
splnená podmienka konania v zmysle § 21 ods. 2 O.s.p.
Dovolací súd sa preto (ale aj vzhľadom na zákonnú povinnosť) zaoberal otázkou, či
konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté niektorou z procesných vád uvedených
v § 237 O.s.p. Osobitnú pozornosť venoval najmä tomu, či generálnym prokurátorom tvrdená
skutočnosť vôbec zakladá niektorý z dôvodov zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia (sám generálny prokurátor v dovolaní
neuviedol, o ktorú konkrétnu vadu uvedenú v § 237 O.s.p. oprel jeho dôvodnosť).
Podľa § 237 O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Podľa názoru dovolacieho súdu skutočnosť tvrdená generálnym prokurátorom nie je
spôsobilá založiť vady uvedené pod písmenami a/, d/, e, a g/ ustanovenia § 237 O.s.p. Zostáva
teda posúdiť, či konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadami v zmysle § 237
písm.b/, c/ a f/ O.s.p.
Pod spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať
procesné práva a povinnosti, pričom túto upravuje Občiansky súdny poriadok tak, že ju má
ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten komu ju zákon priznáva (§ 19
O.s.p.). V občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí
majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva.
V posudzovanej veci Slovenskú republiku označenú za účastníka konania na strane
žalobcu treba považovať v prípade, ak je účastníkom občianskoprávnych vzťahov,
za právnickú osobu (§ 21 OZ). Keďže v danej veci vlastnícky vzťah je nepochybne vzťahom
občianskoprávnym, štát tu vystupuje ako subjekt s vlastnou právnou subjektivitou, spôsobilý
byť účastníkom v takomto právnom vzťahu. Je preto spôsobilý byť aj účastníkom
občianskeho súdneho konania (§ 19 O.s.p.). V konaní teda Slovenská republika vystupovala
ako účastník, ktorý má procesnú subjektivitu, z ktorého dôvodu existencia vady uvedenej
v § 237 písm.b/ O.s.p. neobstojí.
Predpokladom procesnej nespôsobilosti účastníka konania je skutočnosť, že nemá
vôbec spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva alebo brať na seba povinnosti alebo
táto jeho spôsobilosť je obmedzená.
Účastníkom konania môže byť fyzická osoba, právnická osoba a štát, ktorí môžu pred
súdom samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom majú spôsobilosť
vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 20 O.s.p.). Podľa § 19a
ods. 1 OZ môže byť spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti obmedzená
len zákonom. Nejde však o také obmedzenie spôsobilosti, ktoré by odôvodňovalo povinnosť
ustanoviť tejto právnickej osobe zástupcu. Dovolací dôvod uvedený v § 237 písm.c/ O.s.p.
nemôže preto vzniknúť na strane účastníka konania, ktorým je právnická osoba. K vade
uvedenej v tomto zákonnom ustanovení nemôže dôjsť ani na strane štátu ako účastníka
konania. Štát, ako už bolo uvedené vyššie, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov,
je totiž právnickou osobou (§ 21 OZ). Predmetný dovolací dôvod sa môže vzťahovať len
na fyzickú osobu ako účastníka konania, prípadne na jej zákonného zástupcu. Existencia vady
v zmysle § 237 písm.c/ O.s.p. preto neprichádza do úvahy.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. sa rozumie postup
súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, byť vypočutý ako
účastník konania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). To platí aj pre postup súdu
prvého stupňa v prípade, ak odvolací súd z takého pochybenia nevyvodí vo svojom
rozhodnutí dôsledky. Z uvedeného je zrejmé, že ak má ísť o naplnenie predpokladov
dovolania podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p., musí ísť zo strany súdu o porušenie
konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti
účastníkovi konať pred súdom. O takýto prípad vady konania v posudzovanej veci nejde.
Samotná skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond (jeho pracovník) nebol oprávnený za štát
pred súdom konať, nemala totiž za následok znemožnenie žalovanému 2/ ako účastníkovi
konania realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Navyše,
ani z obsahu súdneho spisu nevyplýva nič, čo by odôvodňovalo existenciu vady v zmysle
Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že generálny prokurátor
neopodstatnene namietal, že konanie pred súdmi nižších súdov trpí vadou uvedenou v § 237
Účelom a zmyslom mimoriadneho dovolania, ako mimoriadneho opravného
prostriedku, je odstrániť ujmu spôsobenú na právach účastníka rozhodnutím odvolacieho súdu
(prípadne tiež súdu prvého stupňa). Musí teda ísť o takú ujmu (procesnú vadu), ktorú je
možné odstrániť zrušením napadnutého rozhodnutia a napraviť v ďalšom konaní pred súdmi
nižších stupňov.
Podľa názoru dovolacieho súdu, v súdenej veci v súčasnosti (vzhľadom na zmenu
právnej úpravy) nie je možné generálnym prokurátorom namietanú procesnú vadu odstrániť.
Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. v znení účinnom od 1. januára 2008 totiž
platí, že Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach
nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne
postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov,
ktorých vlastník nie je známy.
Nová právna úprava teda s účinnosťou od 1. januára 2008 priniesla zmenu v tom, že
Pozemkový fond (jeho pracovník) koná za štát pred súdom vo veciach nehnuteľností
vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu je
sporné. To znamená, že za splnenia zákonných predpokladov, je oprávnený konať za štát aj
v prípade žalôb o určenie vlastníckeho práva (rozsudok NS SR z 23. novembra 2004 sp.zn.
1 Cdo 203/2004, na ktorý odkazuje generálny prokurátor, sa tak stal od januára 2008 v otázke
označenia orgánu, ktorý koná za štát v prípadoch uvedených v § 34 ods. 14 zákona
č. 330/1991 Zb., neaktuálny).
Keďže existenciu vady spočívajúcu v nesprávnom označení orgánu konajúceho za štát
je potrebné skúmať podľa právneho stavu v čase rozhodovania, po zrušení napadnutých
rozhodnutí súdov nižších stupňov a vrátení veci súdu prvého stupňa, by tento súd, vzhľadom
na zmenu právnej úpravy, nemal čo v označení orgánu konajúceho za štát odstraňovať, resp.
naprávať. Označenie orgánu konajúceho za štát v žalobe je totiž v súlade s právnym stavom,
podľa ktorého je nutné v súčasnosti túto otázku posudzovať. Podľa dovolacieho súdu, za tejto
situácie, by vyhovením mimoriadnemu dovolaniu vo forme zrušenia rozsudkov súdov nižších
stupňov, nebol naplnený zmysel a účel tohto procesného inštitútu, a okrem toho by bol takýto
postup aj neefektívny, teda odporujúci zásade hospodárnosti občianskeho súdneho konania.
Námietka generálneho prokurátora Slovenskej republiky spočívajúca v tom, že
konanie pred súdmi nižších stupňov trpí vadou uvedenou v § 237 O.s.p. neobstojí. Navyše,
procesnú vadu namietanú generálnym prokurátorom, nie je možné za súčasného právneho
stavu odstrániť, po zrušení rozsudkov súdov nižších stupňov. Najvyšší súd Slovenskej
republiky ním podané mimoriadne dovolanie preto zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 243i ods. 2 O.s.p.). Predmetom dovolacieho prieskumu nebolo posúdenie žaloby z vecnej
stránky.
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže generálny prokurátor
ani žalovaný 2/ neboli v konaní úspešní a žalobcovi trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová