Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/8/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Evy Sakálovej v právnej veci

žalobcu Slovenskej republiky – Slovenského pozemkového fondu, so sídlom v Bratislave,

Búdkova č. 36, proti žalovaným 1/ A. K., bytom V., 2/ V. R., bytom N., 3/ M. F., rod. V.,

bytom L., 4/ J. V., bytom L., 5/ E. V., bytom L., 6/ T., a.s., so sídlom v B., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod

sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. marca 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie sa z a m i e t a .

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 11. januára 2006 č.k. -126

určil, že vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. V., zapísaných na LV č. X. ako parcela č. X. –

2

trvalý trávny porast o výmere X. mpodiel pod X.-inách, na LV č. X. parcela č. X. –

2

zastavaná plocha a nádvorie o výmere X. m, parcela č. X. – trvalý trávny porast o výmere X.

2 2 2

m, parcela č. X. – záhrada o výmere X. m, parcela č. X. – ostatná plocha o výmere X. m,

2

parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha

2 2

a nádvorie o výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X. m,

2

parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie o výmere X. mpodiel pod X.-inách, na LV č. X.

2

parcela č. X. – trvalý trávny porast o výmere X. mpodiel pod X.-inách, na LV č. X. parcela

2 2

č. X. – orná pôda o výmere X. m, parcela č. X. – trvalý trávny porast o výmere X. m,

2

parcela č. X. – trvalý trávny porast o výmere X. m, parcela č. X. – orná pôda o výmere

2 2

X. m, parcela č. X. – trvalý trávny porast o výmere X. m, parcela č. X. – trvalý trávny porast

2 2

o výmere X. m, parcela č. X. – orná pôda o výmere X. m, parcela č. X. – trvalý trávny

2 2

porast o výmere X. m, parcela č. X. – trvalý trávny porast o výmere X. mpodiel pod X.-ine,

X.-ine je Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu. V prevyšujúcej

časti návrh zamietol a rozhodol o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca nadobudol uvedené

nehnuteľnosti na základe konfiškácie, ktorou bol postihnutý majetok H. N. rod. L., E. V. rod.

L., M. L. a V. L. v celosti z dôvodu, že uvedené osoby boli podľa nariadenia SNR č. 104/1945

Zb. označené ako osoby maďarskej národnosti. Vykonaným dokazovaním nezistil, že by

vlastníctvo (spoluvlastníctvo) k týmto nehnuteľnostiam bolo pôvodným vlastníkom, prípadne

ich právnym nástupcom zákonným spôsobom prinavrátené. Žalobe preto v rozsahu vyššie

uvedenom vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 8. marca 2007 sp.zn. na odvolanie

žalovaných 1/ a 2/ (odvolaním napadli len výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené) rozsudok

okresného súdu vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania potvrdil. Účastníkom

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že

z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti zapísané pôvodne

v pozemkovo-knižnej vložke č. 3 prešli titulom konfiškácie podľa nariadenia SNR

č. do vlastníctva štátu. V priebehu konania nebolo preukázané, že by tento

majetok pôvodných vlastníkov (spoluvlastníkov) alebo jeho časť bol z konfiškácie

vypustený, resp. že by následne došlo k spätnému prechodu alebo prevodu vlastníckeho

práva na pôvodné spoluvlastníčky. Rozsudok okresného súdu v jeho vyhovujúcej časti

považoval preto za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu na podnet žalovaného 2/ podal včas mimoriadne

dovolanie generálny prokurátor. Uviedol, že do občianskoprávnych vzťahov vstupuje

v zmysle , aj štát. Ak osobitný zákon neurčuje označenie tohto subjektu iným

spôsobom, označuje sa ako účastník konania názvom Slovenská republika, s označením

orgánu, ktorý za neho koná. Zákonného zástupcu štátu spravidla vymedzuje osobitný zákon

tak, aby bolo zrejmé splnenie podmienky uvedenej v , „ktorého sa vec týka“.

Zákonný zástupca štátu, ktorého sa vec týka, je ten orgán, so zákonnou náplňou činnosti

ktorého priamo súvisí predmet súdneho konania. Podobným spôsobom je vymedzený

predpoklad zákonného zastúpenia štátu pre Slovenský pozemkový fond v ustanovení § 34

ods. 14 Z jeho znenia účinného do 31. decembra 2007 vyplýva, že

Slovenský pozemkový fond zastupuje štát v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností

vo vlastníctve štátu, uvedených v osobitnom predpise ( ).

Slovenský pozemkový fond musí v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v konaní pred

súdom preukázať, že predmetom súdneho konania sú nehnuteľnosti uvedené v ustanovení

v spojení s ustanovením a že tieto nehnuteľnosti sú

vo vlastníctve štátu. Uvedené predpoklady treba skúmať v každom súdnom konaní

individuálne a iba po ich preukázaní možno považovať Slovenský pozemkový fond

za zákonného zástupcu štátu. Slovenskému pozemkovému fondu teda prináleží oprávnenie

zastupovať štát pred súdom vo všetkých veciach, keď je nesporná existencia vlastníckeho

práva štátu. Z obsahu ustanovenia v znení účinnom

do 31. decembra 2007 preto nemožno vyvodiť záver, že Slovenský pozemkový fond má

zákonné oprávnenie zastupovať štát v žalobách, ktoré sa týkajú samotnej existencie

vlastníckeho práva štátu, napr. v žalobách o určenie vlastníckeho práva, ak je toto právo

spochybňované, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. V tejto súvislosti poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2004 sp.zn.

. So zreteľom na uvedené mal za to, že v súdenej veci nebola splnená

základná podmienka konania v zmysle Konanie tak trpí vadou uvedenou

v , z ktorého dôvodu navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež okresného súdu

zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

uviedol, že sa s jeho obsahom stotožňuje a navrhuje mu vyhovieť.

Ostatní účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas ( ) generálny prokurátor za splnenia podmienok

požadovaných ustanovením , preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je

dôvodné.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal, že konanie pred odvolacím

súdom (a tiež pred súdom prvého stupňa) trpí vadou v zmysle spočívajúcou

v tom, že v súdenej veci Slovenský pozemkový fond (jeho pracovník) nebol oprávnený za štát

pred súdom konať, lebo k tomu nemal zákonné a ani iné splnomocnenie a teda, že nebola

splnená podmienka konania v zmysle

Dovolací súd sa preto (ale aj vzhľadom na zákonnú povinnosť) zaoberal otázkou, či

konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté niektorou z procesných vád uvedených

v Osobitnú pozornosť venoval najmä tomu, či generálnym prokurátorom tvrdená

skutočnosť vôbec zakladá niektorý z dôvodov zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia (sám generálny prokurátor v dovolaní

neuviedol, o ktorú konkrétnu vadu uvedenú v oprel jeho dôvodnosť).

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Podľa názoru dovolacieho súdu skutočnosť tvrdená generálnym prokurátorom nie je

spôsobilá založiť vady uvedené pod písmenami a/, d/, e, a g/ ustanovenia Zostáva

teda posúdiť, či konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté vadami v zmysle § 237

písm.b/, c/ a f/

Pod spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať

procesné práva a povinnosti, pričom túto upravuje tak, že ju má

ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten komu ju zákon priznáva (§ 19

). V občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí

majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva.

V posudzovanej veci Slovenskú republiku označenú za účastníka konania na strane

žalobcu treba považovať v prípade, ak je účastníkom občianskoprávnych vzťahov,

za právnickú osobu ( ). Keďže v danej veci vlastnícky vzťah je nepochybne vzťahom

občianskoprávnym, štát tu vystupuje ako subjekt s vlastnou právnou subjektivitou, spôsobilý

byť účastníkom v takomto právnom vzťahu. Je preto spôsobilý byť aj účastníkom

občianskeho súdneho konania ( ). V konaní teda Slovenská republika vystupovala

ako účastník, ktorý má procesnú subjektivitu, z ktorého dôvodu existencia vady uvedenej

v neobstojí.

Predpokladom procesnej nespôsobilosti účastníka konania je skutočnosť, že nemá

vôbec spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva alebo brať na seba povinnosti alebo

táto jeho spôsobilosť je obmedzená.

Účastníkom konania môže byť fyzická osoba, právnická osoba a štát, ktorí môžu pred

súdom samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom majú spôsobilosť

vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti ( ). Podľa

ods. 1 môže byť spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti obmedzená

len zákonom. Nejde však o také obmedzenie spôsobilosti, ktoré by odôvodňovalo povinnosť

ustanoviť tejto právnickej osobe zástupcu. Dovolací dôvod uvedený v

nemôže preto vzniknúť na strane účastníka konania, ktorým je právnická osoba. K vade

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení nemôže dôjsť ani na strane štátu ako účastníka

konania. Štát, ako už bolo uvedené vyššie, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov,

je totiž právnickou osobou ( ). Predmetný dovolací dôvod sa môže vzťahovať len

na fyzickú osobu ako účastníka konania, prípadne na jej zákonného zástupcu. Existencia vady

v zmysle preto neprichádza do úvahy.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie postup

súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, byť vypočutý ako

účastník konania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). To platí aj pre postup súdu

prvého stupňa v prípade, ak odvolací súd z takého pochybenia nevyvodí vo svojom

rozhodnutí dôsledky. Z uvedeného je zrejmé, že ak má ísť o naplnenie predpokladov

dovolania podľa ustanovenia , musí ísť zo strany súdu o porušenie

konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti

účastníkovi konať pred súdom. O takýto prípad vady konania v posudzovanej veci nejde.

Samotná skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond (jeho pracovník) nebol oprávnený za štát

pred súdom konať, nemala totiž za následok znemožnenie žalovanému 2/ ako účastníkovi

konania realizovať tie procesné práva, ktoré mu priznáva. Navyše,

ani z obsahu súdneho spisu nevyplýva nič, čo by odôvodňovalo existenciu vady v zmysle

Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že generálny prokurátor

neopodstatnene namietal, že konanie pred súdmi nižších súdov trpí vadou uvedenou v § 237

Účelom a zmyslom mimoriadneho dovolania, ako mimoriadneho opravného

prostriedku, je odstrániť ujmu spôsobenú na právach účastníka rozhodnutím odvolacieho súdu

(prípadne tiež súdu prvého stupňa). Musí teda ísť o takú ujmu (procesnú vadu), ktorú je

možné odstrániť zrušením napadnutého rozhodnutia a napraviť v ďalšom konaní pred súdmi

nižších stupňov.

Podľa názoru dovolacieho súdu, v súdenej veci v súčasnosti (vzhľadom na zmenu

právnej úpravy) nie je možné generálnym prokurátorom namietanú procesnú vadu odstrániť.

Podľa v znení účinnom od 1. januára 2008 totiž

platí, že Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach

nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej

nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je

známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne

postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov,

ktorých vlastník nie je známy.

Nová právna úprava teda s účinnosťou od 1. januára 2008 priniesla zmenu v tom, že

Pozemkový fond (jeho pracovník) koná za štát pred súdom vo veciach nehnuteľností

vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu je

sporné. To znamená, že za splnenia zákonných predpokladov, je oprávnený konať za štát aj

v prípade žalôb o určenie vlastníckeho práva (rozsudok NS SR z 23. novembra 2004 sp.zn.

, na ktorý odkazuje generálny prokurátor, sa tak stal od januára 2008 v otázke

označenia orgánu, ktorý koná za štát v prípadoch uvedených v § 34 ods. 14 zákona

č. , neaktuálny).

Keďže existenciu vady spočívajúcu v nesprávnom označení orgánu konajúceho za štát

je potrebné skúmať podľa právneho stavu v čase rozhodovania, po zrušení napadnutých

rozhodnutí súdov nižších stupňov a vrátení veci súdu prvého stupňa, by tento súd, vzhľadom

na zmenu právnej úpravy, nemal čo v označení orgánu konajúceho za štát odstraňovať, resp.

naprávať. Označenie orgánu konajúceho za štát v žalobe je totiž v súlade s právnym stavom,

podľa ktorého je nutné v súčasnosti túto otázku posudzovať. Podľa dovolacieho súdu, za tejto

situácie, by vyhovením mimoriadnemu dovolaniu vo forme zrušenia rozsudkov súdov nižších

stupňov, nebol naplnený zmysel a účel tohto procesného inštitútu, a okrem toho by bol takýto

postup aj neefektívny, teda odporujúci zásade hospodárnosti občianskeho súdneho konania.

Námietka generálneho prokurátora Slovenskej republiky spočívajúca v tom, že

konanie pred súdmi nižších stupňov trpí vadou uvedenou v neobstojí. Navyše,

procesnú vadu namietanú generálnym prokurátorom, nie je možné za súčasného právneho

stavu odstrániť, po zrušení rozsudkov súdov nižších stupňov. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ním podané mimoriadne dovolanie preto zamietol ( v spojení

s ). Predmetom dovolacieho prieskumu nebolo posúdenie žaloby z vecnej

stránky.

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže generálny prokurátor

ani žalovaný 2/ neboli v konaní úspešní a žalobcovi trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová