Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obdo/29/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C., s.r.o., N.B., IČO: X.,

zast. JUDr. Ing. R.K., advokátom so sídlom AK H.B. proti žalovanému: A.S.S.Š., IČO: C.,

zast. L., s.r.o., B.B., o zaplatenie 51 536,62 Eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava III, na

dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2008, č. k.

-70, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava III uznesením z 20. novembra 2007, č. k. -52

konanie vo veci zastavil, keď dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je daná právomoc

slovenského súdu na prejednanie veci.

Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní žalobcu uznesením z 24. septembra

2008, č. k. -70 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k názoru, že rozhodujúcim kritériom pre určenie

príslušnosti slovenského súdu na konanie je miesto plnenia zo záväzkového vzťahu.

Z predložených dokladov odvolací súd mal za preukázané, že týmto miestom bolo územie

Slovenskej republiky, a preto v zmysle časti II, oddiel 1, § 37 ZMPS, je daná právomoc

slovenských súdov.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1

písm. f/ zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa ( ) na ďalšie konanie

a rozhodnutie o veci.

Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalovaný a navrhol, aby dovolací súd

uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. -70 z 24. septembra 2008

v celom rozsahu zmenil tak, že ním potvrdí rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, č. k.

-52 z 20. novembra 2007 a priznal žalovanému trovy konania alebo, aby

uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave

na ďalšie konanie a rozhodnutie z týchto dôvodov:

Postupom súdu odvolacieho i prvostupňového sa žalovanému odňala možnosť konať

pred súdom ( ). Súd žalovanému nedoručoval žiadne písomnosti (návrh

žalobcu na vydanie platobného rozkazu, uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k.

-52 z 20. novembra 2007, odvolanie žalobcu).

O existencii samotného súdneho konania sa žalovaný dozvedel až 29. júna 2009, kedy

žalovaný dostal uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. -78 z 2. decembra

2008. Žalovaný nebol riadne predvolaný na pojednávanie na deň 12. februára 2009.

Uvedeným postupom bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalovaný je právnickou osobou založenou a existujúcou podľa švajčiarskeho práva,

preto boli súdy povinné mu doručovať súdne a mimosúdne písomnosti podľa Dohovoru

o doručovaní súdnych a mimosúdnych obchodných veciach v cudzine v občianskych

a obchodných veciach. Svojim postupom súdy porušili ustanovenia tejto medzinárodnej

zmluvy.

Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

a rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, keďže súd nesprávne ustálil právo

slovenských súdov.

Žalovaný namietol, že by miestom dodania tovaru bolo územie SR, čo vyplýva

z objednávky žalovaného. Tovar žalovaný prevzal vždy vo V.Š., prostredníctvom D.F. -

splnomocneného zástupcu na prevzatie a kontrolu tovaru. Žalovaný v SR nemal žiadnych

splnomocnených zástupcov, ktorí by boli oprávnení tovar prevziať.

Žalobca opiera svoje tvrdenia o jednotlivé colné doklady (JCD). Formulár JCD

neurčuje obsah právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. Ak by sa malo postupovať

podľa výkladu žalobcu, tak by vo vzťahu k niektorým dodávkam, ktoré boli colne prejednané

v B., mal byť príslušným súdom Okresný súd Žilina. Takýto výklad je však zmätočný.

Žalovaný ďalej poukázal, že celá deklarácia bola vykonaná žalobcom ako vývozcom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané včas, pristúpil k skúmaniu, či v predmetnej veci je daná prípustnosť

dovolania.

Podľa ust. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolací súd konštatoval, že prípustnosť dovolania nie je daná v zmysle ust. § 239

, a preto skúmal prípustnosť dovolania podľa ust.

V ust. sú vymedzené taxatívne dôvody, naplnením ktorých nastane

prípustnosť dovolania.

Žalovaný - dovolateľ v dovolaní tvrdí, že boli neúplné dôvody pre prípustnosť

dovolania podľa ust. a

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu.

Medzi účastníkmi konania nebolo dohodnuté právo, ktorým sa budú riadiť spory, ktoré

môžu z ich právneho vzťahu - kúpnopredajnej zmluvy - vzniknúť.

Žalobca, ako slovenská právnická osoba, dodávala na základe objednávky tovar

žalovanému - švajčiarskej právnickej osobe.

Podľa ustanovenia § 37 ZMPS, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc

slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území

Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak má tu majetok.

Podľa ust. § 37a písm. d/ tohto zákona právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach

ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce

vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na

území Slovenskej republiky.

Ani žalovaný nenamietal, že žalobca mu splnil dodávku na území Slovenskej

republiky, keďže žalobca ako predávajúci mal povinnosť dodať tovar naložením na území

Slovenskej republiky, pričom žalovaný si sám vlastnou dopravou zabezpečoval odvoz tovaru

do Švajčiarska, resp. Francúzska.

Dovolací súd preto dospel k názoru, že taxatívne určený dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust. nie je daný a predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným

sa riadi , pričom na prejednanie veci je daná právomoc slovenských

súdov.

Dovolateľ - žalovaný v dovolaní uviedol, že prípustnosť dovolania je daná aj podľa

ust.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Tvrdenie dovolateľa, že mu súdom neboli doručované žiadne písomnosti, dovolací súd

preskúmal a konštatoval, že ani taxatívne uvedený dôvod prípustnosti dovolania podľa ust.

nebol v predmetnej veci naplnený.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému boli zasielané písomnosti prostredníctvom

dožiadaného súdu, a to: Tribunal cantonal Kantonsgericht, Palais de Justice, Justizgebäusde,

1950 Sion 2, Suisse, a preto žalovaný mal možnosť sa s týmito dokladmi oboznámiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal aj ďalšie taxatívne uvedené dôvody

v ust. , ktorých splnenie má za následok prípustnosť dovolania a konštatoval,

že žiaden z týchto dôvodov naplnený nebol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného podľa ust. § 243b

ods. 5 v spojení s ust. odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.