Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/146/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Petra Melichera, v právnej

veci navrhovateľa Š. K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o príplatok k dôchodku, na odvolanie odporkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. mája 2008, č.k. -12, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 22. mája

2008, č.k. -12, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zrušil rozhodnutie odporkyne č. P. z 25.

februára 2008 – ktorým podľa a o príplatku k dôchodku

politickým väzňom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nebol

navrhovateľovi priznaný príplatok k dôchodku – podľa

a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že príplatok k dôchodku, o ktorý navrhovateľ

požiadal, sa nevypláca z prostriedkov Sociálnej poisťovne, ústredia, ale ako štátna sociálna

2

dávka, náklady na ktorú hradí štát. Podľa názoru krajského súdu, za tohto stavu má

navrhovateľ nárok na priznanie a výplatu požadovaného príplatku k dôchodku podľa zák.č.

Zdôraznil, že skutočnosť, že odporkyňa nevypláca dôchodkovú dávku

navrhovateľovi, nemôže byť na jeho ťarchu, rovnako ako nemôže byť na ťarchu navrhovateľa

skutočnosť na strane nositeľa poistenia v Českej republike (Česká správa sociálneho

zabezpečenia) v tom zmysle, že príplatok poskytuje iba občanom Českej republiky. Krajský

súd vyslovil názor, že odporkyňa je povinná opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku

navrhovateľa, priznať mu príplatok k dôchodku a je v jej kompetencii, či vo vlastnej

pôsobnosti, resp. v spolupráci so štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, bude žiadať

kompenzáciu priznaného príplatku od nositeľa poistenia na strane Českej republiky.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odporkyňa odvolanie, a to z dôvodu

nesúhlasu s právnym názorom krajského súdu. Poukázala na skutočnosť, že z celého znenia

vyplýva, že upravuje poskytovanie príplatku len k takému dôchodku,

ktorý vypláca Sociálna poisťovňa alebo orgán Slovenskej republiky príslušný na výplatu

dôchodku z výsluhového zabezpečenia, pričom zdôraznila, že už v § 1, v ktorom sa

vymedzuje predmet zákona, sa uvádza, že príplatok sa politickým väzňom poskytuje

„za znevýhodnenie na trhu práce a nižší dôchodok“. Podľa názoru odporkyne, ak má

Slovenská republika odškodňovať politických väzňov z dôvodu ich nižšieho dôchodku, môže

ísť len o dôchodok vyplácaný podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože ak by

mala odškodňovať za nižší dôchodok aj poberateľov, ktorým dôchodok vypláca iný štát,

muselo by to byť výslovne upravené. Zdôraznila, že z ustanovenia

Z.z. vyplýva, že politickému väzňovi vznikne nárok na príplatok k dôchodku, ak má nárok

na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného

dôchodku, ktorý vypláca Sociálna poisťovňa alebo ak má nárok na výplatu výsluhového

dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý vypláca

orgán príslušný na výplatu dôchodku podľa osobitného predpisu a ku dňu podania žiadosti

o príplatok k dôchodku je štátnym občanom Slovenskej republiky a z textu poznámok pod

čiarou k odkazom 2/ a 3/ uvedeným v vyplýva, že nejde

o demonštratívny výpočet osobitných právnych predpisov, podľa ktorých sa dôchodku,

ku ktorým príplatok k dôchodku politickým väzňom patrí, vyplácajú, ale o taxatívny výpočet

osobitných právnych predpisov. Odporkyňa tiež dôvodila tým, že podmienka, že príplatok

podľa uvedeného zákona možno priznať len poberateľovi dôchodku, ktorému dôchodok

vypláca orgán Slovenskej republiky, vyplýva aj z ust. , podľa

3

ktorého sa príplatok zlučuje so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom,

invalidným dôchodkom, vdovským dôchodkom, vdoveckým dôchodkom, sirotským

dôchodkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom, vdovským

výsluhovým dôchodkom, vdoveckým výsluhovým dôchodkom a sirotským výsluhovým

dôchodkom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že príplatok sa zlučuje s príslušným

dôchodkom ku ktorému patrí, preto sa stáva dávkou v starobe a v invalidite alebo

pozostalostnou dávkou. Následkom skutočnosti, že príplatok sa stáva súčasťou dôchodku, je

zohľadnenie sumy príplatku aj na účely súbehu nárokov na výplatu dvoch dôchodkov, určenie

sumy každoročnej valorizácie dôchodku a určenie sumy pozostalostného dôchodku.

Odporkyňa zdôraznila, že z názvu zákona, ako aj z celého jeho textu jednoznačne vyplýva, že

ide o príplatok k dôchodku, teda nemôže ísť o situáciu, že by príslušný orgán príplatok

vyplácal samostatne. Z uvedeného je podľa odporkyne zrejmé, že správne rozhodla podľa § 2

ods.1 a 7 Z.z., keď navrhovateľovi príplatok nepriznala, a preto navrhla,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a jej rozhodnutie z 25. februára

2008 ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne sa domáhal prešetrenia

predmetnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2

a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech.

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ na základe žiadosti

z 12. novembra 2007 požiadal odporkyňu o príplatok k dôchodku podľa

Z potvrdenia Českej správy sociálneho zabezpečenia vyplýva, že navrhovateľ je

poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný jej rozhodnutím z 1. júna 1994,

a to od 1. marca 1994 podľa a Zmluvy medzi Českou republikou

a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení č. 228/93 Zb.

4

V predmetnej veci bolo teda zistené, že navrhovateľ ako slovenský štátny občan

s trvalým bydliskom v Slovenskej republike bol do roku 1994 zamestnávaný v Českej

republike.

Česká republika a Slovenská republika vznikli k 1. januáru 1993 rozdelením

spoločného československého štátu, ktorý charakterizoval jednotný systém dôchodkového

poistenia, a tak z hľadiska vtedy platného práva bolo právne irelevantné, v ktorej časti

československého štátu bol občan zamestnaný, resp. kde mal sídlo jeho zamestnávateľ.

Slovenská republiky uzavrela s Českou republikou Zmluvu o sociálnom zabezpečení,

ktorá nadobudla platnosť 3. mája 1993, pričom podľa jej čl. 34 ods. 1 bola predbežne

vykonateľnou od 1. januára 1993. Z oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej

republiky č. vyplýva, že 8. januára 1993 bola podpísaná Správna dohoda

o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom

zabezpečení (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. ).

Podľa čl. 2 Správnej dohody, zástupcovia príslušných úradov a nositeľov

zabezpečenia zmluvných štátov úzko spolupracujú pri vykonávaní zmluvy a tejto správnej

dohody.

Úlohou súdu bolo vyriešiť právnu otázku, či možno priznať žiadateľovi príplatok

k dôchodku v zmysle za stavu, keď mu bol dôchodok priznaný – a je

mu aj vyplácaný – z českého systému sociálneho zabezpečenia.

Podľa oprávnená je fyzická osoba, ktorej sa vypláca

starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok podľa osobitného

predpisu, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo invalidný dôchodok

podľa osobitného predpisu, ku dňu podania žiadosti o príplatok je štátnym občanom

Slovenskej republiky a ktorá bola

a) najmenej 3 mesiace väznená, 3 mesiace vo výkone trestu odňatia slobody, 3 mesiace

zaradená do vojenských táborov nútených prác alebo protiprávne násilne odvlečená

do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) a do táborov, ktoré

mal ZSSR zriadené v iných štátoch počas najmenej 3 mesiacov a bola rehabilitovaná

5

alebo odškodnená podľa osobitných predpisov alebo jej bol priznaný jednorazový

finančný príspevok podľa osobitného predpisu,

b) najmenej 3 mesiace zaradená do táborov nútených prác.

Podľa príplatok sa zlučuje so starobným dôchodkom,

predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom, vdovským dôchodkom,

vdoveckým dôchodkom, sirotským dôchodkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným

výsluhovým dôchodkom, vdovským výsluhovým dôchodkom, vdoveckým výsluhovým

dôchodkom a sirotským výsluhovým dôchodkom.

Podľa o nároku na príplatok, jeho sume rozhoduje

a príplatok vypláca Sociálna poisťovňa a orgán príslušný na výplatu dôchodku podľa

osobitného predpisu.

Z pripojených spisov je zrejmé, že odporkyňa žiadosti navrhovateľa nevyhovela, keď

vydala preskúmavané rozhodnutie, ktorým mu požadovaný príplatok nepriznala.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že nárok na príplatok k dôchodku navrhovateľovi

nevznikol, pretože nie je oprávnenou osobou podľa , a to

z dôvodu, že nie je poberateľom starobného, predčasného starobného ani invalidného

dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.

Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že argumentácia

odporkyne týkajúca sa výkladu ustanovenia právne neobstojí.

Z uvedeného ustanovenia totiž podmienka spočívajúca vo vyplácaní dôchodku Sociálnou

poisťovňou nevyplýva. S poukazom na túto skutočnosť navrhovateľ nemôže byť vylúčený

z dôvodov uvádzaných odporkyňou z okruhu oprávnených osôb. Podľa názoru odvolacieho

súdu nič nebráni odporkyni v zmysle rozhodnúť o príplatku

a jeho vyplácaní navrhovateľovi Uvedený postup nevylučuje ani § 3 ods. 5, ktorý hovorí

o zlúčení dôchodkov.

Odvolací súd ohľadne námietok odporkyne, že navrhovateľovi, ktorý hoci splnil

zákonné podmienky pre priznanie príplatku k dôchodku politickým väzňom v zmysle zák.č.

nemožno nevyhovieť, lebo poberá starobný dôchodok z českého systému

6

sociálneho zabezpečenia, konštatuje, že takýto postup je v rozpore s ustanovením § 2 ods.1

, z ktorého navrhovateľovi jednoznačne právo na príplatok vyplýva, ako

aj v rozpore s účelom tohto zákona. Odvolací súd zároveň považuje uvedený postup voči

navrhovateľovi za jednoznačne diskriminačný, nakoľko ako občan bývalej Československej

republiky a zároveň Slovenskej republiky nemôže byť znevýhodnený oproti občanom,

ktorých zamestnávateľ bol na území Slovenskej republiky len preto, že jeho zamestnávateľ sa

v rozhodnej dobe nachádzal na území terajšej Českej republiky. Ide o špeciálnu situáciu,

vyplývajúcu z rozdelenia spoločného štátu, na ktorú navrhovateľ nemohol mať dosah,

a preto nemôže znášať nepriaznivé následky na uplatnenie svojich práv..

Podľa názoru odvolacieho súdu, problémy, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti

s technickým zabezpečením realizácie vyplatenia príplatku navrhovateľovi, bude potrebné

riešiť v rámci samostatných rokovaní Sociálnej poisťovne s jej českým partnerom, t.j.

Českou správou sociálneho zabezpečenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods. 1 potvrdil.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

a tak, že úspešnému navrhovateľovi - ktorý si ich náhradu

neuplatnil - v zmysle veta druhá , ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

7