Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/59/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej

v právnej veci žalobkyne: Ing. D. H., zastúpenej JUDr. M. R., proti žalovanému:

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, Bratislava, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaVSÚ-8-32/2006-OdSS zo 17.

marca 2006 v spojení s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č.

65201025374108/9-VÚSZ/DO1 z 21. októbra 2005, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. -30 z 3. októbra 2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-30 z 3. októbra 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného

č. KaVSÚ-8-32/2006-OdSS zo 17. marca 2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa

domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaVSÚ-8-32/2006-OdSS

zo 17.marca 2006, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Vojenského

úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. 65201025374108/9-VÚSZ/DO1 z 21. októbra

2005 o znížení výsluhového dôchodku žalobkyne na sumu 17.247,– Sk mesačne.

Krajský súd vo svojom rozsudku dôvodil tým, že žalobkyňa bola prepustená

zo služobného pomeru 31. decembra 2003 a služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku

patriacu za rok 2003 jej bol vyplatený v roku 2004. Súd nepovažoval za rozhodujúce, že

nevyčerpané dni riadnej dovolenky žalobkyni patrili za rok 2003, pretože nárok

na kompenzáciu v podobe služobného príjmu za tieto dni nevyčerpanej dovolenky jej

nevznikol v rozhodnom roku 2003, ale až v roku 2004. Z toho dôvodu, pre účely výpočtu

výsluhového dôchodku žalobkyne, nebolo možné zohľadňovať služobný príjem

za nevyčerpané dni riadnej dovolenky za rok 2003.

Proti rozsudku súdu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala nesprávne

právne posúdenie veci. Podľa názoru žalobkyne služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku

patriacu za rok 2003 sa musí započítať do základu pre výpočet dávok výsluhového

zabezpečenia, pretože rok 2003 je základom pre tento výpočet a neexistuje žiadne iné

obdobie, za ktorý by jej tento služobný príjem mohol patriť. Z uvedených dôvodov navrhla,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol prvostupňový

rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) ako súd odvolací, preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo, v medziach

podaného odvolania v súlade s v spojení s a dospel

k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s poukazom na ustanovenie

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že podstatou

sporu medzi účastníkmi je posúdenie otázky, čo tvorí priemerný služobný príjem

profesionálneho vojaka pre účely výpočtu výsluhového dôchodku podľa § 60 ods. 5 zákona

č. a osobitne, či do priemerného služobného príjmu, z ktorého sa vypočítava

výsluhový dôchodok je potrebné zahrnúť aj služobný príjem za nevyčerpanú riadnu

dovolenku, ktorá patrila za rok 2003 a ktorá nebola ku dňu 31. decembru 2003 vyčerpaná,

pričom služobný príjem za túto nevyčerpanú dovolenku bol vyplatený v januári 2004.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právna úprava jednoznačne rozlišuje medzi

nárokom profesionálneho vojaka na dovolenku a nárokom profesionálneho vojaka

na služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku. Žalobkyňa bola prepustená zo služobného

pomeru profesionálneho vojaka 31. decembra 2003. Rozhodujúcim rokom, za ktorý sa

vypočítal priemerný mesačný služobný príjem pre účely stanovenia výsluhového dôchodku

bol rok 2003. Predmetom sporu je, či do služobného príjmu za rok 2003 mal alebo nemal byť

započítaný aj služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku patriacu za rok, v ktorom bola

žalobkyňa zo služobného pomeru prepustená k 31. decembru 2003.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nasledovné.

Profesionálny vojak je občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva profesionálnu

službu ( o vojenskej službe).

Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „“) základ na výpočet

výsluhového dôchodku sa zistí u profesionálneho vojaka z priemerného služobného príjmu

podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných

desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej

nie je ustanovené inak.

Podľa priemerný služobný príjem profesionálneho

vojaka, ktorý je odmeňovaný podľa o peňažných náležitostiach

vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „“)

je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili

profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ

na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98).

Podľa § 98 ods. 3 zákona vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské

zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka odmeňovaného podľa

osobitného predpisu tvorí

a) služobný príjem,

b) osobitné príplatky,

c) doplatok k služobnému príjmu, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom

období a ktorý je predmetom dane z príjmu fyzických osôb s výnimkou príjmov

oslobodených od tejto dane.

Podľa počas trvania služobného pomeru

profesionálnemu vojakovi patrí služobný príjem.

Podľa profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú

riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní

nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol

vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej

dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods.1 písm. a) až d).

Podľa názoru odvolacieho súdu z ustanovenia

vyplýva, že pre započítanie služobného príjmu – za účelom zistenia priemerného služobného

príjmu – nie je rozhodujúce, kedy bol služobný príjem vyplatený, ale rozhodujúce je, aký

služobný príjem a v akej výške profesionálnemu vojakovi v rozhodnom období patril.

Z ustanovenia je zrejmé, že služobný príjem patrí

profesionálnemu vojakovi len počas trvania služobného pomeru, teda po ukončení služobného

pomeru mu už nemôže vzniknúť nárok na žiaden služobný príjem.

Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho

orgánu je zrejmé, že služobný pomer žalobkyne skončil k 31. decembru 2003. S poukazom

na túto skutočnosť, podľa názoru odvolacieho súdu, služobný príjem za nevyčerpanú riadnu

dovolenku za rok 2003 patril žalobkyni k tomuto dňu, t.j. za mesiac december 2003 a tento

príjem mal byť zahrnutý do základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie

a výsluhové zabezpečenie v roku 2003.

Vzhľadom na skončenie služobného pomeru žalobkyne k 31. decembru 2003, možno

podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne konštatovať, že nárok na služobný príjem

za nevyčerpanú riadnu dovolenku vznikol žalobkyni k 31. decembru 2003, a preto mal byť

zahrnutý do základu pre výpočet výsluhového dôchodku žalobkyne.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu

podľa zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle je viazaný právnym názorom

súdu.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

a tak, že úspešnej žalobkyni – ktorá si ich náhradu síce uplatnila,

avšak nevyčíslila – ich náhradu v súlade s nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová